Každá tretia žena zažije násilie, varuje Linda Štucbartová. Prečo stále veríme, že nám sa to nestane?

Linda Štucbartová je podnikateľka, lektorka a mentorka, ktorá systematicky mení pohľad na prevenciu násilia a spoločenskú odolnosť.

Ako zakladateľka oceňovaného projektu Sebaobrana pre všetkých, pri ktorom jej bola veľkou inšpiráciou dcéra Lada Jirkalová, študentka medicíny na 2. lekárskej fakulte Karlovej univerzity, prináša do škôl, firiem aj komunít metodiku Empowerment Self-Defense a učí ľudí, že bezpečie sa nezačína úderom, ale schopnosťou rozpoznať riziko a nastaviť hranice. Spolu so svojím tímom už vyškolila viac ako 3 000 účastníkov z desiatok organizácií, spolupracuje na medzinárodných projektoch a prepája vzdelávanie, líderstvo aj dôraz na reálny spoločenský vplyv.

Inovátorka v oblasti prevencie násilia, Linda Štucbartová, v rozhovore prezradila, prečo len dúfať nestačí, ako sa dá asertivita naučiť aj v dospelosti, prečo ženy často potláčajú vlastnú intuíciu a aké podoby má násilie dnes – vrátane toho online.

Naznačila tiež to, čo môže urobiť každý z nás pre bezpečnejšiu spoločnosť a prečo pripravenosť nie je prejavom strachu, ale zodpovednosti.

Váš projekt Sebaobrana pre všetkých vznikol z veľmi osobnej skúsenosti. Kedy ste si povedali, že už nestačí len dúfať, že sa nič nestane?

Veľmi ma ovplyvnilo materstvo, najmä obdobie dospievania mojej dcéry. Zároveň som sa stretla s jednou zo zakladateliek hnutia ESD Global, ktorá mi predstavila metodiku jednoduchú na pochopenie, no zároveň veľmi komplexnú v možnostiach využitia.

Bezpečie a právo postaviť sa za seba a svoje potreby sú našou zodpovednosťou. Schopnosť vytvárať bezpečné prostredie pre seba aj druhých je zručnosť ako každá iná – dá sa naučiť. Opakovane zdôrazňujem, že za násilie je vždy zodpovedný agresor. Väčšina ľudí však nečelí násiliu preto, že by boli slabí, ale preto, že nikdy neboli vedení k tomu, ako rozpoznať riziko a nastaviť si hranice. Dúfať nestačí.

Prečítajte si: Jane Goodall: Skúsme nahradiť násilie a neznášanlivosť porozumením, súcitom a láskou

Akú úlohu v projekte zohrala vaša dcéra Lada? Je len inšpiráciou alebo aj spolutvorkyňou?

Lada ma inšpirovala a potom, ako sa k projektu pridala, sa stala jeho skutočnou spoluzakladateľkou. Priniesla doň štruktúru, systém a procesy. Vie byť pokojnou, vecnou a niekedy aj veľmi prísnou oponentkou. Som jej vďačná, že dohliada na procesy a pravidlá a drží môj rozlet v rozumných medziach. Vďaka jej štúdiu medicíny sme sa začali viac venovať téme bezpečia lekárov a zdravotných sestier.

Sebaobrana sa nezačína úderom, ale odvahou povedať „dosť“. Prečo je nastavenie hraníc také dôležité?

Väčšina situácií eskaluje postupne. Ak človek včas a jasne komunikuje svoje hranice, výrazne znižuje pravdepodobnosť fyzického konfliktu.

Sebaobrana sa začína prevenciou a komunikáciou, nie bojom.

Spoločnosť nás učí byť milí, nie byť v bezpečí. Prečo je to tak?

Historicky bola poslušnosť a prispôsobivosť považovaná za cnosť, najmä u žien. Bezpečie si však vyžaduje schopnosť povedať „nie”, byť nepohodlný a niekedy aj odmietnuť autoritu. To je zručnosť, ktorú musíme vedome rozvíjať.

Dá sa asertivita naučiť aj v dospelosti? Ako dlho to trvá?

Áno. Asertivita je trénovateľná komunikačná kompetencia. Základné nástroje si ľudia osvoja v priebehu niekoľkých hodín, no skutočná zmena prichádza s praxou – zvyčajne v horizonte týždňov až mesiacov vedomého používania.

Akú úlohu zohráva intuícia a prečo ju ženy potláčajú?

Intuícia je rýchle vyhodnotenie signálov na základe skúseností. Ženy ju často potláčajú, pretože boli vedené k tomu, aby nevyvolávali konflikt alebo „nepreháňali”. Pritom práve včasná reakcia je kľúčová.

Nebezpečenstvo číha aj online. V čom spočíva jeho najväčšie riziko?

V anonymite, rýchlosti šírenia a dlhodobom dosahu. Online prostredie umožňuje manipuláciu, vydieranie aj systematické obťažovanie bez fyzickej prítomnosti útočníka.

Aké formy online násilia riešite najčastejšie?

Kyberšikanu, nátlak v partnerských vzťahoch, zdieľanie intímneho obsahu bez súhlasu, manipulatívnu komunikáciu a profesionálne online útoky, napríklad voči zdravotníkom či verejným činiteľom.

Prečo má online agresia taký silný vplyv na psychiku?

Pretože zasahuje reputáciu, identitu a pocit kontroly. Navyše je verejná a často trvalá. Mozog reaguje na sociálne ohrozenie veľmi podobne ako na fyzické.

Prečítajte si: Bronislava Švrčková: Toxický vzťah spoznáte podľa pocitov, ktoré vám bránia slobodne dýchať

Ako sa brániť manipulácii na sociálnych sieťach?

• nereagovať impulzívne
• dokumentovať komunikáciu
• využívať nástroje platformy
• nastaviť si súkromie
• v prípade vyhrážok zapojiť právne kroky
• dôležitá je aj podporná sieť

V čom sa Empowerment Self-Defense líši od klasickej sebaobrany?

Metodika Empowerment Self-Defense nezačína fyzickou technikou, ale prevenciou, komunikáciou, prácou s hranicami a rozhodovaním pod tlakom. Fyzické stratégie sú až poslednou možnosťou, nie hlavným cieľom.

Prečo nie je potrebné roky trénovať bojové techniky?

Pretože väčšina situácií sa odohráva ešte pred fyzickým napadnutím. Ak človek dokáže rozpoznať riziko a reagovať včas, často k fyzickému stretu vôbec nedôjde.

Dá sa odolnosť voči násiliu systematicky budovať?

Áno. Kombináciou vzdelávania, nácviku modelových situácií, podpory sebadôvery a organizačných opatrení. Odolnosť nie je vrodená vlastnosť, ale proces.

Stretávate sa s rozdielmi medzi ženami a mužmi v krízových situáciách?

Rozdiely sú skôr v socializácii než v schopnostiach. Muži bývajú vedení k priamej konfrontácii, ženy k vyhýbaniu sa konfliktu. Obe stratégie majú svoje limity, kľúčová je flexibilita.

Mužov často zaujíma aj téma takzvanej intervencie prizerajúceho sa – teda ako vhodne reagovať, ak nie som terčom ja, ale vidím, že agresia sa deje niekomu slabšiemu v mojom okolí. Päť princípov (Direct – priamo, Distract – odvrátiť pozornosť, Delegate – privolať pomoc, Document – zdokumentovať, Delay – podporiť neskôr), ako zasiahnuť bezpečne a neohroziť seba, by malo byť súčasťou vzdelania nás všetkých. Každý z nás môže prispieť k bezpečnejšej spoločnosti.