Na prvý pohľad ide o príbeh, ktorý poznáme. Krásny dom, bohatá rodina, stabilné zázemie. Lenže práve tento obraz je len starostlivo vytvorenou kulisou.
Pomocníčka, psychologický triler, ktorý si aktuálne môžete pozrieť v mnohých slovenských kinách, vznikol podľa rovnomenného bestselleru od Freidy McFadden – knihy, ktorá si získala čitateľky po celom svete najmä preto, že sa pozerá tam, kam sa mnohí pozrieť boja.
Za zatvorené dvere „dokonalých” rodín.
Prečo sa na domáce násilie pozeráme cez krivé zrkadlo?
Domáce útoky, manipulácia a toxické vzťahy sú témy, ktoré sa vo verejnom priestore objavujú väčšinou v deformovanej, zľahčenej alebo až parodickej podobe. Ako keby išlo o prehnané konflikty, osobné zlyhania alebo naoko súkromné veci, do ktorých sa netreba miešať.
Lenže čo by na takýto prístup povedali skutočné obete násilia?
Pomocníčka má odvahu ukázať, že násilie nemusí mať vždy podobu modrín. Máva podobu manipulácie, ticha pred búrkou, kontroly, neustáleho znižovania hodnoty a pocitu, že niečo nie je v poriadku, no nedokážete to pomenovať. A práve v tom je sila tejto predlohy.
Kniha ako super základ
Bestseller Freidy McFadden funguje tak silno najmä preto, že rozpráva príbeh z perspektívy ženy, ktorá stojí v nerovnom postavení. Ako pomocníčka v domácnosti je neviditeľná, závislá, ľahko nahraditeľná. A presne tak sa zväčša cítia ženy v toxických vzťahoch, a nielen v takých, ktoré navonok ukazujú nablýskaný luxus.
Kniha síce neponúka jednoduché odpovede, no kladie otázky, ktoré sú dosť nepríjemné:
- Prečo spoločnosť stále verí viac obrazu šťastnej rodiny než vnútornému prežívaniu ženy?
- Prečo bagatelizujeme varovné signály?
- A prečo tak často hľadáme chybu v obeti?
Silný ženský pohľad bez prikrášľovania
Pomocníčka nie je príbehom o hrdinstve v hollywoodskom zmysle slova. Je to skôr príbeh o prežití, intuícii a pomalom uvedomovaní si reality. O tom, ako ľahko môžeme uveriť klamstvu, ak je zabalené do správnych slov, úsmevov a spoločenského statusu.
Film má potenciál preniesť túto tému medzi ľudí hlasnejšie, než by to dokázala kniha. A to je dobre. O domácich útokoch, manipulácii a toxických vzťahoch by sa nemalo hovoriť len pošepky. Mali by sme o nich hovoriť otvorene, priamo a pokojne, ale radšej nahlas.
Tak prečo si Pomocníčku nenechať ujsť?
Ak máte rady príbehy, ktoré idú pod povrch, nenechajú vás ľahostajnými, a zároveň ponúkajú silný ženský pohľad na vzťahy a moc, potom je Pomocníčka spojením tohto všetkého. A obsadením, spôsobom, štýlom sa približuje najmä mladším ženám, aj mladým dievčatám, čo len podčiarkuje fakt, že netreba mlčať. Deje sa TO.
Pomocníčka tak nie je len filmovým tipom. Skôr pozvánkou k hlbšiemu zamysleniu. A možno aj k tomu, aby sme prestali zatvárať oči pred tým, čo sa deje v priestore, kde by sme sa mali cítiť najbezpečnejšie. Doma.
