Slušné deti hovoria pravdu, neodvrávajú a rešpektujú dospelých. Lenže v nebezpečnej chvíli im môžu dobre mienené pravidlá zviazať ruky.
Na Instagrame som narazila na vetu, pri ktorej som najskôr spozornela: „Učím svoje deti klamať.” Veď klamstvo patrí k veciam, ktoré sa rodičia snažia deti odmalička odnaučiť. Autorka príspevku však nepísala o zatajenej zlej známke ani o rozbitom pohári. Myslela situácie, v ktorých môže rýchla lož pomôcť dieťaťu dostať sa do bezpečia. A vtedy už tá myšlienka vôbec neznie tak zvláštne.
Samotné „nie“ občas nezaberie
Predstavte si tínedžera na párty. Niekto mu ponúkne alkohol, elektronickú cigaretu či drogy. Odmietne, no partia neprestáva naliehať. V bezpečí domova sa ľahko povie, že má byť sebavedomý a stáť si za svojím. Obklopený kamarátmi môže mať strach, že sa mu vysmejú alebo ho zo skupiny vyčlenia.
V tej chvíli nepotrebuje prednášku o tom, že klamať sa nepatrí. Potrebuje vetu, ktorá ukončí debatu. Môže povedať, že užíva lieky, má zdravotné problémy alebo ho rodičia kontrolujú. Pokojne si môže vymyslieť, že mu je zle a musí odísť. Pravdivosť výhovorky je v tej chvíli druhoradá. Podstatné je, že mu otvorí cestu preč.
Rovnaké pravidlo platí na návšteve, rande aj počas jazdy autom s niekým, komu prestal dôverovať. Nemusí čakať, kým sa stane niečo vážne. Už samotný pocit, že tam nechce zostať, je dostatočný dôvod na odchod.
Doma si môžete dohodnúť krátku správu, ktorá bude znamenať: „Príď po mňa a nepýtaj sa teraz prečo.” Pokojne nech zo mňa moje dieťa spraví najprísnejšiu a najnerozumnejšiu mamu na svete. Nech povie, že som mu prikázala okamžite sa vrátiť domov. Radšej budem pred jeho kamarátmi tá zlá, než by malo zo slušnosti zostať na mieste, kde sa bojí.
Cudzí človek nepotrebuje poznať pravdu
Ďalšou situáciou je chvíľa, keď napríklad staršie dieťa zostane samo doma a niekto zazvoní. Na otázku, kto je vnútri, rozhodne nemusí úprimne odpovedať, že rodičia odišli. Môže pokojne povedať pýtajúcemu sa: „Otec je na poschodí,” alebo „Mama teraz nemôže prísť k dverám.”
Takéto odpovede môžu cudzieho človeka odradiť. Dvere samozrejme zostávajú zatvorené. Dieťa následne zavolá rodičovi a pri pokuse dostať sa dovnútra, kontaktuje políciu.
Rovnako opatrné môže byť aj mimo domu. Cudzí človek nemá dôvod vedieť, kde býva, do ktorej školy chodí, s kým je vonku ani kedy sa vrátia rodičia. Dieťa mu pokojne môže povedať, že býva v inej štvrti alebo navštevuje inú školu.
Často ich učíme, aby dospelým slušne odpovedali. Potrebujú však počuť aj druhú stranu: Slušnosť sa končí tam, kde sa začína nepríjemný pocit. Navyše, nie každý človek s nečistým úmyslom pôsobí nebezpečne. Môže byť milý, usmiaty a dieťa ho dokonca môže poznať.
Rovnaké hranice platia na internete
Na internete sa môže rozhovor začať úplne nevinne. Niekto sa s dieťaťom rozpráva o obľúbenej hre, hudbe alebo škole a postupne si získava jeho dôveru. Neskôr sa začne pýtať na osobnejšie veci, vypýta si fotografiu, adresu alebo navrhne, aby si písali niekde v súkromí.
Dieťa môže napísať, že rodičia majú prístup k jeho účtu a vidia všetky správy. Nevadí, že ho v skutočnosti nekontrolujú. Dôležitejšie je odradiť človeka, ktorý začal prekračovať hranice.
Po takejto správe má nasledovať zablokovanie účtu a rozhovor s dospelým. Tu veľa závisí aj od našej reakcie. Krik, výčitky, ale aj okamžité odobratie telefónu môžu spôsobiť, že sa nám nabudúce radšej neprizná. Prvé slová by preto mali byť jednoduché: „Som rada, že si mi to povedal.”
O týchto situáciách sa oplatí hovoriť vopred
V strese sa slová hľadajú ťažko. Pomôže, ak si podobné chvíle doma občas prehráte. Čo povieš, ak ťa budú kamaráti nútiť piť? Čo urobíš, ak sa na návšteve začneš cítiť nepríjemne? Ako odpovieš človeku, ktorý sa pri dverách pýta na rodičov?
Nemá ísť o akési strašenie ani vypočúvanie. Krátky rozhovor dá dieťaťu niekoľko viet, po ktorých môže siahnuť bez dlhého premýšľania. A k tomu všetkému potrebuje poznať rozdiel medzi klamstvom, ktorým sa snaží vyhnúť následkom vlastného konania, a klamstvom použitým na ochranu. Jedno narúša dôveru, druhé môže priniesť bezpečný odstup od človeka, ktorý nerešpektuje jeho hranice.
Nechcem, aby mi moje dieťa klamalo. Ešte menej však chcem, aby zostalo v nebezpečí iba preto, že som ho naučila hovoriť vždy pravdu. Tú mi môže povedať neskôr… Doma, v pokoji. No to najdôležitejšie je, že hlavne v bezpečí.