Máme tu leto, čas dovoleniek, prázdnin, výletov. Aktívna turistika, prechádzky, pikniky v tráve.  Ak sme však cez deň v lese, na lúke, pod stromami, je veľmi dôležité nezabudnúť, že v tomto období sú veľmi aktívne malé, ale nebezpečné parazity – kliešte.

Často sa stane, že ostanú bez povšimnutia, avšak dlhšia nepozornosť môže mať fatálne následky. Preto je veľmi dôležité pri pobyte v prírode skontrolovať, či nejaké nemáme. Vieme tak včas zabrániť možným zdravotným komplikáciám a problémom.

Asi sme všetci počuli výrok, že pozor, nechoď pod tie stromy, spadnú na teba kliešte. Je to naozaj tak?

Padajú kliešte zo stromov?

Pravdou je, že radi vyhľadávajú listnaté a zmiešané lesy. Nachádzajú sa však aj v trávnatých oblastiach, na steblách trávy či vetvičkách nízkych kríkov. Napadlo by vám, že kliešte sú aj na spodných stranách opadaných listov? Čiže opatrnosti nikdy nie je dosť. Kliešte sa môžu objaviť celoročne, ale najväčší výskyt majú práve okolo letného obdobia, keďže majú radi teplo a zároveň uprednostňujú vlhké prostredie. Obľubujú skôr nižšie nadmorské výšky, avšak aktuálnymi klimatickými zmenami sa stáva aj to, že kliešte nájdete už aj na tatranských hrebeňoch. Jednoducho, musíme s nimi počítať doslova na každom kroku, resp. liste.

Kliešte sú často neškodné. V prípade infekčnosti môžu byť pre nás nebezpečné, nie každý kliešť však musí byť infekčný.

Ako predísť uštipnutiu kliešťom?

Predchádzanie uhryznutiu kliešťom je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť chorobám, ktoré prenášajú.

• Pri chôdzi v lese alebo na trávnatých plochách, kde je bežný výskyt kliešťov, noste tričko s dlhým rukávom a nohavice. Ideálne je ľahké oblečenie z ľanu alebo z bavlny. Vhodnejšie je svetlej farby, lepšie ho zbadáte na odeve.
• Ak je možnosť, prechádzajte sa uprostred, nie po okraji chodníkov.
• Použite repelent, ktorý predstavuje najmenej 20 percent DEET.
• Na nohavice a rukávy aplikujte sprej proti kliešťom a komárom.
• Osprchujte sa alebo si dajte kúpeľ do dvoch hodín od príchodu zvonku. Ak je kliešť už prisatý, sprcha ho nezabije a je potrebné ho vytiahnuť.

Prečítajte si aj článok o tom, ako úspešne bojovať proti komárom

Háklivé oblasti a čas odstránenia kliešťa

Kliešte sa veľmi radi prisávajú na miesta, ktoré nie sú veľmi dobre viditeľné. Ide o oblasti pod pažami, medzi nohami, na krku, u detí aj vo vlasoch. Pri kontrolovaní netreba vynechať ani intímne oblasti.

Na infikovanie človeka zvyčajne trvá 24 hodín prisatia, takže platí, čím skôr bude kliešť identifikovaný a odstránený, tým lepšie.

Ako správne vybrať kliešťa?

„Kliešťa treba vybrať čím skôr správne, ničím nemažeme a nenatierame, pri dusení sa môžu do nášho tela uvoľniť infikované výlučky“, odporúča lekárka MUDr. Ivana Graňáková. Pokračuje: „Taktiež vopred nedezinfikujeme, alkoholová dezinfekcia môže kliešte dráždiť a tým pádom sa snažia v prisatí udržať a uchopiť ešte pevnejšie. Kliešťa je vhodné uchopiť špicatou pinzetou za tvrdú hlavičku, tesne pri koži. A zároveň kolmo. Veľmi dôležité je trpezlivo sa snažiť kliešťa od kože uvoľniť opatrne opakovým ťahom s medziprestávkami.

Prípadne si skúsime pomôcť mierne kývavým pohybom. Ako poslednú možnosť použijeme minimálne náznakové pootočenie doprava a doľava. Všetko prevádzame pomaly a opakovane. Pri prudkom pohybe totiž hrozí odtrhnutie kliešťa (klepietka, sosák, niekedy aj hlavička v prípade už hlbšieho zavŕtania do kože sa môžu ulomiť a nevyhneme sa už malej chirurgickej intervencii). Kliešť sa väčšinou uvoľní z lepidla, ktorým sa na koži uchytil. Niekedy táto procedúra môže trvať aj dlhší čas, tak naozaj sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. V niektorých prípadoch môže ísť aj o 15-20 minút.“

Dezinfekcia – Áno či nie?

„Dezinfekciu použijeme na záver, po vybratí kliešťa. Odporúča sa dané miesto ešte pár dní sledovať. V prípade, že sa vytvorí špecifická obávaná škvrna, tzv. erythema migrans, migrujúci menlivý erytém (pozitívny znak boreliovej infekcie), je nevyhnutné kontaktovať svojho lekára. Protilátky v krvi sú detekované od druhého týždňa, antibiotická liečba je však nutná ihneď“, upozorňuje MUDr. Graňáková.

Nebezpečné ochorenia z kliešťa

„Kliešť môže byť zdrojom lymskej boreliózy. Ide o ochorenie spôsobené baktériou Borrelia burgdorferi. Prejavuje sa únavou, teplotami, bolesťami svalov či kĺbov, zväčšením lymfatických uzlín“, hovorí MUDr. Graňáková.  „Ochorenie spravidla prebieha v niekoľkých štádiách. Pri nedostatočnom preliečení môže dôjsť až k chronickému ochoreniu. Vakcína zatiaľ nie je známa, ale je v štádiu sľubného vývoja, preto sa zatiaľ musíme chrániť príslušnými opatreniami.

Druhé známe ochorenie, ktoré kliešte môžu spôsobiť, je kliešťová encefalitida (spôsobuje ho vírus zo skup. Flavivírusov v slinných žľazách kliešťa). Príznaky v prvej fáze sú podobné chrípke (bolesť hlavy, teplota, nevoľnosť), v druhej fáze prichádza k postihnutiu centrálnej mozgovej sústavy – zápal mozgových blán, dezorientácia, poruchy koncentrácie a pamäti, podráždenosť, svetloplachosť, zvracanie, silné bolesti hlavy. Následky môžu ostať aj trvalé.“

Testy, lekárske vyšetrenie, vhodná pinzeta

MUDr. Graňáková: „V prípade potreby je momentálne už možné dať kliešťa laboratórne otestovať na prítomnosť prenosnej nákazy. V takom prípade treba kliešťa zmraziť alebo uzatvoriť do vrecúška či fľaštičky pre prípadné otestovanie a doniesť ho so sebou k lekárovi. Taktiež sú toho času už k dispozícii aj voľnopredajné testy v lekárňach. Testy, ktoré sú k dispozícii na vyšetrenie, vedia zachytiť prítomnosť borelie. Obe ochorenia sa dajú potvrdiť u pacienta prítomnosťou špecifických protilátok v krvi. Zároveň sa realizuje vyšetrenie mozgomiechového moku.

Jednou z voľno predajných možností v lekárni, ktoré chcem spomenúť, je sada Atix, ktorá kliešťa sprejom zmrazí a uľahčí nám jeho odstránenie z pokožky nášho tela alebo iné rôzne sady voľne dostupné na odstránenie kliešťa. Niekedy však postačí vhodná kozmetická pinzeta so špicatým plochohranatým koncom.“

Prečítajte si: Ako si poradiť s alergiou? Pomôže jednoduchá operácia

Výskyt kliešťov na Slovensku

Odpovedá odborník doc. RNDr. Michal Stanko, DSc. z Parazitologického ústavu SAV:

„Na Slovensku bolo zaregistrovaných 22 druhov kliešťov. Najčastejšie táto otázka smeruje k tomu, že pod „kliešťom“ sa myslí najbežnejší a najrozšírenejší druh,  t.j. kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Potom máme ešte 4 – 5 druhov kliešťov, ktoré sú významné z hľadiska epidemiologického – teda môžu  napádať domáce zvieratá, domácich miláčikov (psy, mačky), ojedinele boli registrované i na ľuďoch.

Najväčšie nebezpečie týchto 5-6 druhov  kliešťov je v prenose vírusov, baktérií a niektorých prvokov, ktoré  môžu vyvolávať ochorenie u zvierat a ľudí (známe ochorenia ako kliešťová encefalitída, borelióza, tularémia, ricketsióza, babézie a i.). S ostatnými druhmi kliešťov ľudia prakticky neprichádzajú do kontaktu. Sú to napr. špecifické kliešte na netopieroch, na vtákoch hniezdiacich  v dutinách stromov či brehov riek, v hniezdach niektorých hlodavcov,  v norách na šelmách a mäsožravcoch a tak.

Čo sa týka mapky rozšírenia kliešťov, vyššie spomínaný druh I. ricinus je rozšírený bežne od nížin až do horských oblastí. V horách nad 1000 m  n.m. už ojedinele tak do výšky 1.600 m. V najvyšších horských polohách  populácie nie sú stabilné, občasne ich vyššie zanášajú preletmi vtáky, resp. migrujúca vysoká zver.

„Početnosť kliešťov je veľmi mozaikovitá, na okraji poľných a lesných cestičiek, okolo potokov a riek je viac ako napr. na suchých  stanovištiach v ihličnatých lesoch na pieskových pôdach – kde ich prakticky nenazbierame. Takže napr. čo sa týka územia Košíc, kde sa niekoľko rokov monitoruje situácia (na tých istých lokalitách), tak máme lokality, kde v  niektorých parkoch sú jarné hodnoty okolo 30 – 50 kliešťov za hodinu zberu vlajkou), no máme plochy, kde každoročne je okolo 100 – 150 kliešťov. Jednu lokalitu na západe Košíc registrujem takú, kde  každoročne (už 4 roky po sebe) je na danom mieste 450 – 550 kliešťov  (t.j. nýmf a dospelých kliešťov I. ricinus za hodinu) – ale o 200  metrov iným smerom je kliešťov podstatne – podstatne menej“, dodáva doc. Stanko.

Prečítajte si aj článok: Zlepšováky alebo travel hacks na dovolenku

Mýty a povery

Parazitologický ústav SAV vysvetľuje: Medzi ľuďmi, na internete i v rôznych médiách sa stretneme s viacerými nepodloženými a nesprávnymi tvrdeniami o výskyte kliešťov, napádaní ľudí či ich odstraňovaní z kože.

Kliešte nežijú v korunách stromov a nespúšťajú sa na pavučinách. Tento mýtus pochádza z toho, že kliešť po prichytení sa na šatstvo inštinktívne šplhá smerom hore. Ak máme košeľu či tričko zasunuté do nohavíc, vylezie až na ramená, kde si ho ľahko všimneme. Potom sa už len dívame do korún stromov, odkiaľ asi spadol.

Kliešte nevylietavajú či nevyliezajú z bútľavých kmeňov. Tento mýtus má svoju podstatu v zámene samičiek kliešťa obyčajného za malé červené bzdochy – cifruše bezkrídle, ktoré majú na chrbte na červenom podklade čierne bodky, podobné chrbtovému štítu kliešťa.

Pri vyberaní pricicaného kliešťa z kože sa odporúča kliešťa točiť proti smeru hodinových ručičiek, resp. v smere ručičiek. Tento mýtus pochádza z toho, že ak kliešťa točíme na ktorúkoľvek stranu, tak ho veľmi ľahko vylomíme. Jeho skoré a ľahké odstránenie spôsobí radosť pacientovi i vyberajúcemu, avšak časť hypostómu ostane v koži. Točenie na určitú stranu je taktiež mýtus, lebo kliešť  nemá na hypostóme zúbky v tvare závitu.

Ľudový recept odporúča pricicaného kliešťa pokvapkať olejom. Ak kliešťa namastíme olejom, upchajú sa mu dýchacie otvory na boku tela (stigmy) a začne sa dusiť. Snaží sa z miesta uniknúť,  a tak začne rozpúšťať cement zvýšeným slinením. Tým sa zvyšuje riziko prenosu patogénov do kože hostiteľa (pacienta) a zvyšuje sa riziko infekcie. Žiaden olej, žiaden krém!