Stačí jedna fotografia a spustí sa lavína komentárov. Príliš chudá, príliš tučná, malé prsia, veľké prsia. Bodyshaming sa stal bežnou súčasťou internetu, pričom jeho terčom nie sú len celebrity, ale aj úplne obyčajní ľudia.
Česká herečka Patricie Pagáčová sa najnovšie rozhodla upozorniť na problém, ktorý sa netýka vzhľadu, ale hraníc slušnosti.
Keď sa z komentára stane verejný súd nad telom
Pod takmer každým príspevkom na sociálnych sieťach alebo článkom v bulvárnych portáloch dnes nájdete podobné komentáre. Niekto napíše, že žena „nemá čo ukazovať”, iný skonštatuje, že je „poriadne chudá”, ďalší vysvetlí, ako presne by mala vyzerať, aby bola ženská. Ale ani pri mužoch to nie je o nič lepšie. Komentáre o váhe, výške, vlasoch alebo svalstve sú na dennom poriadku.
Problém je, že tieto komentáre nepíšu len anonymy bez tváre. Píšu ich ľudia s menom, priezviskom a profilovou fotkou, väčšinou z pohodlia vlastnej obývačky, presvedčení, že majú právo verejne hodnotiť telo človeka, ktorého nikdy nestretli.
Bodyshaming nepozná hranice medzi „verejne známym” a „súkromným” životom. Ak je fotka na internete, je akoby automaticky otvorená na verejné hodnotenie.
Malé prsia a nekonečno komentárov
Jedným z príkladov, ktorý si pred pár dňami získal veľkú pozornosť, je herečka Patricie Pagáčová, ktorá sa rozhodla reagovať na sériu komentárov o svojom tele, ktoré sa objavili pod článkom z tlačovej konferencie k pripravovanému filmu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vo videu vysvetlila, že jej osobne na názoroch cudzích ľudí na jej telo nezáleží – so svojím telom je v mieri a svoje prsia má rada aj preto, že dokázali rok dojčiť jej milovanú dcéru. Problém podľa nej nie je v tom, že má niekto malé alebo veľké prsia. Problém je, že sa niekto cíti oprávnený to verejne a hrubo komentovať. Vyjadrila však aj nesúhlas s mlčaním okolo tejto témy. Podľa nej by sa malo o bodyshamingu hovoriť nahlas, nie ho len mlčky tolerovať, a portály by mali komentáre buď zakázať, alebo aspoň aktívne mazať tie najnechutnejšie z nich.
Prečo to bolí, aj keď to „len” napíšeme na internet?
Mnohí ľudia, ktorí píšu podobné komentáre, asi nedokážu pochopiť, ako nimi môžu niekomu veľmi ublížiť. Veď je to „len názor”, „iba vtip”… Realita je iná. Výskumy aj výpovede ľudí, ktorí sa s bodyshamingom stretli, opakovane potvrdzujú, že negatívne komentáre o vzhľade súvisia s nízkym sebavedomím, úzkosťou, depresiou a u mladých ľudí aj s poruchami príjmu potravy. Nie je rozdiel, či je terčom celebrita s miliónmi sledovateľov, alebo bežná žena s tristo sledovateľmi na Instagrame – slová bolia rovnako.
A práve v tom je ten najväčší paradox bodyshamingu. Ľudia, ktorí sa z neho vytešujú, si myslia, že kritizujú „len” celebritu, „len” cudziu osobu na internete, ktorá na to „musí byť zvyknutá”. V skutočnosti však posielajú jasný odkaz aj všetkým ostatným, ktorí to čítajú – že telo, ktoré nezapadá do nejakej neviditeľnej normy, môžete bez rozmyslu verejne kritizovať. A to je odkaz, ktorý padá na všetkých, nielen na tú jednu konkrétnu osobu v článku.
Vrece sa roztrhlo a sype sa z neho ďalej
Najsmutnejšie na celej veci je, že tento jav sa za posledné roky nezmiernil, práve naopak. S nárastom sociálnych sietí, kde môže ktokoľvek kohokoľvek komentovať, sa bodyshaming stal takmer normou. Vrece sa roztrhlo a komentáre o cudzích telách pribúdajú takmer pod každým príspevkom.
Lenže zverejnenie fotky nie je a nikdy nebude priestor na urážky. Sloboda vyjadrovania sa nesmie zamieňať s právom ubližovať druhým len preto, že nám ich vzhľad z nejakého dôvodu nesedí.
Čo s tým môžeme urobiť?
Nie každý negatívny komentár skončí tragicky. Nie každý človek si ho vezme k srdcu. To však neznamená, že je v poriadku. Každá poznámka o cudzom tele totiž prispieva k prostrediu, v ktorom sa hodnota človeka stále posudzuje podľa vzhľadu. A hoci Patricie Pagáčová hovorí, že názory cudzích ľudí na jej telo ju netrápia, mnohí takú odolnosť nemajú. Možno preto by sme sa mali skôr než napíšeme ďalší „úprimný názor” pod cudziu fotografiu zamyslieť, či je naozaj potrebný. Nie všetko, čo si myslíme, musíme povedať nahlas. A už vôbec nie vtedy, keď to môže niekomu ublížiť.