Jazyky pre ňu nikdy neboli len o gramatike a chybu pri učení jazyka považuje za jednu z najlepších ciest k pokroku.
Štefánia Puzderová prešla korporátom, startupovým svetom aj agile manažmentom, aby napokon založila jazykovú akadémiu VERBAL, kde sa komunikácia učí cez reálny život, biznis aj sebavedomie.
V rozhovore hovorí o tom, prečo ľudia v skutočnosti „nemajú problém s jazykmi”, ako kultúrne rozdiely ovplyvňujú firmy aj vyjednávanie, že dnes schopnosť hovoriť presvedčivo rozhoduje o kariére, tímoch aj úspechu startupov a prečo by sme si – najmä ženy – mali viac veriť.
Od jazykových korektúr až po vlastnú akadémiu
Poďme sa na úvod trošku pozrieť na to, čím ste si prešli, kým ste otvorili jazykovú školu VERBAL. Vyrozprávajte nám váš príbeh od prekladateľstva a tlmočníctva až po vedenie tímov a jazykovú akadémiu.
Rozhodnutie študovať jazyky bolo rozhodnutím od srdca, z vášne. Mala som rada analýzy synoným, klasickú literatúru a pocit, že s jazykovými znalosťami či už na pracovnom trhu alebo za hranicami našej krajiny to bude jednoduchšie.
Popri štúdiu lingvistiky som cestovala a vyučovala v inej jazykovej škole a následne som pracovala na oddelení ľudských zdrojov. Ako dvadsaťročná som absolvovala 8 pohovorov denne a videla, že jazyk, schopnosť predať seba či svoje schopnosti, môže na konci dňa rozhodovať. Neskôr som opäť pracovala v korporáte a následne v startupe. Nasledujúcich šesť rokov mojej kariéry ma stále viac utvrdzovalo v tom, že nastavovanie komunikačných stratégií je to, čím sa chcem ďalej zaoberať. Projektový manažment, business development, sales, marketing, svet orientovaný na výsledky a „delivery”, prezentovanie investorov, práca v tímoch a s tímami… Vo všetkých týchto oblastiach bola schopnosť vedieť slová použiť tak, aby vyvolávali akciu, nesmierne kľúčová.
Až som si napokon založila firmu – akadémiu Verbal, kde dnes spoločne s tímom učíme, školíme a trénujeme od študentov, cez dizajnérov, „ajťákov” až po malé a veľké spoločnosti.
Nastal počas tých rokov aj nejaký špeciálny moment, keď ste si povedali, že jazyky budú vašou životnou cestou alebo sa to vyvinulo úplne prirodzene?
Vyvinulo sa to na základe pozorovania, keď ma ľudia sami oslovovali, aby som im pomohla s prekladom, doučovala dcéru či syna z nemčiny a pripravila ich na prijímačky, pomohla s prípravou na pohovor, s prezentáciami, s marketingovou stratégiou, s „pitch deckom”. Až si človek jedného dňa uvedomí, že aj vo svojej bežnej práci učí tímy spolu komunikovať efektívnejšie v rámci agilného projektového manažmentu. A takto sa to prirodzene od prvých jazykových korektúr a doučovaní preklopilo až po prvé väčšie zákazky.
Je pravda, že mal na vás veľký vplyv Erasmus v Nemecku? Čím vás tamojší prístup k vzdelávaniu najviac očaril?
Rozhodne áno. Mojou srdcovkou bol predmet interkultúrna komunikácia. Neskôr som sa rozhodla si v danej téme spraviť aj doktorát. No aj samotné prostredie ovplyvňuje, univerzita v danom roku slávila 200 rokov, prebiehali rôzne oslavy a prednášky. Študoval tam aj Nietzsche. Jednoducho to vtedy vo mne všetko rezonovalo.
Daná fakulta aplikovanej lingvistiky mala niekoľko desiatok úspešných projektov, skúmali napr. Singlish (English in Singapore) a pripravovali školenia pre zamestnancov IBM. Univerzita kooperovala s praxou a naopak. Samotná výučba nás nutila analyzovať, písať, sedieť spoločne v knižnici nad projektami a na záver semestra celý výsledok odprezentovať pred celou katedrou. Samozrejme, v tej dobe som to ešte vnímala aj ako stres, no dnes vidím, že práve takto prakticky zamerané predmety vo mne zanechali motiváciu pokračovať.
Tieto skúsenosti mi dnes pomáhajú nájsť motiváciu, aby sme sa vo Verbale hodiny neúnavne hrali so slovíčkami a metódami. A zároveň, aby sme aj na Slovensku vnímali zmysel v umení komunikácie, rétoriky a kultúry.
Podieľali ste sa aj na trénovaní spíkrov. Kde to bolo, o akú spoluprácu šlo a ako vás táto skúsenosť formovala v tom, ako dnes učíte ľudí komunikovať?
Asi nebudem vyslovene menovať, ale aj toto bol proces. Úplne prvé tréningy spíkrov som zažila sama na sebe s jednou francúzskou komunikačnou trénerkou, na ktorú nikdy nezabudnem. Pripravovala ma na rôzne DEMO days, či natáčanie videí. Preberali sme spolu stratégie jej komunikačných tréningov v prestížnych francúzskych značkách a následne prišli po mojich prezentáciách na rôznych eventoch otázky od známych, či sa nejak špeciálne pripravujem, až po prvé menšie zákazky, kde sme pripravovali rôznych profesionálov na natáčanie videí, študentky farmácie na obhajoby doktorátov na zahraničných univerzitách, manažérov na ich prezentácie.
Po pozitívnom ohlase sme túto možnosť prirodzene ponúkli aj firmám, kde už jazykové vzdelávanie zastrešujeme. No ostáva pravdou, že sociálne siete podčiarkli potrebu vedieť jednoducho a rýchlo odkomunikovať takmer čokoľvek, a vďaka tomu pomáhame niekedy aj tvorcom obsahu, pričom samozrejme trváme na tom, aby z prejavu nevyprchala autentickosť.
Vaša kariéra prepája korporát, startupy, agile prostredie aj vzdelávanie. Čo vám tieto svety dali?
Agile určite poukazuje na to, že líder nie je ten, kto diktuje, ale ten, kto vytvára priestor. Skutočný leadership je pre mňa aj o vnímavosti k potrebám v rámci spoločnosti a o schopnosti zavádzať systematické zmeny. Takisto určite podčiarkuje hodnotu spätnej väzby, no len málo profesionálov vie, že existuje lingvistický a psychologický efektívny spôsob, ako tú spätnú väzbu komunikovať. Obe prostredia, startupové aj korporátne, uspejú v komunikácii, ak ich prejav nie je o zložitých slovách, ale o schopnosti podať víziu tak, aby jej uverili všetci – od stážistu po riaditeľa.
Čo sa vzdelávania týka, aj na svojich predmetoch na vysokej škole som sa snažila viesť obsah prakticky. Je možné, že hodnotu niektorých cvičení spoznajú študenti až v praxi.
Ako sa skúsenosti z pozícií Delivery Manager a Senior Scrum Master premietajú do fungovania jazykovej školy VERBAL?
V biznis svete je úlohou Delivery Managera doručiť kvalitný produkt včas. Vo Verbale to znamená, že sa neuspokojíme s tým, že študent „chodí na kurz”. Ak náhodou vidíme, že proces nefunguje ideálne, upravíme ho hneď, nečakáme na koniec polroka. Nastavujeme jasné očakávania tak, aby bol zážitok z učenia konzistentný u každého lektora.
Napríklad, v spomínanom agile je to aj o iteráciách a spätnej väzbe. Tento prístup sme preniesli priamo do výučby. Pravidelne vyhodnocujeme, čo vo výučbe funguje a čo nie. Sme schopní zmeniť štýl hodiny „za pochodu”, ak vidíme, že skupina potrebuje v danom momente niečo iné. A tieto interácie platia aj pri budovaní firmy. Mnoho vecí chceme ešte zaviesť, presadiť, zmeniť, ale ide to len postupne a s trpezlivosťou.
Vytvárame niekedy aj prostredníctvom zábavy prostredie, kde sa účastníci kurzov neboja robiť chyby. Vieme, že v agilnom svete je chyba príležitosťou na učenie – a v jazykoch to platí dvojnásobne.
A samozrejme určite adaptácia. No nemyslím len reakciu na rýchlu zmenu. Ale našu schopnosť prispôsobiť flexibilne obsahovú náplň či kurikulum. Keď si spoločne stanovíme cieľ vášho kurzu a vy pracujete povedzme ako SAP konzultant, tak sa spoločne určite budeme zaoberať SAP modulmi, až kým vás k vášmu cieľu nepriblížime. A na túto schopnosť, jednoducho „customizovať” naše tréningy, kladieme dôraz, čo si samozrejme vyžaduje viac práce, ako zaobstarať jednu učebnicu.
Čím sa VERBAL odlišuje od klasických jazykových škôl?
Je toho asi viac, ale v skratke pri jazykových kurzoch asi najmä spôsobom, ako prispôsobujeme obsah a nastavujeme ciele. Nemáme problém siahnuť po Legal English, článkoch o SAP moduloch, ak je práve toto požiadavka klienta.
Snažíme sa ostať flexibilní a moderní, sústredíme sa na situácie a konverzácie z reálneho života. Chceme vytvárať miesto, kde sa jazyk učí v kontexte života a kariérneho rastu. Nie ako školský predmet. Ale ako zručnosť, ktorú ľudia používajú každý deň a pomáha im plniť si ich ciele. Na to využívame rôzne moderné didaktické metódy a aktivity, ktoré vám nedovolia stagnovať.
Úplnou novinkou je možnosť učiť sa španielčinu na krátkom jazykovom pobyte vo Valencii v jej prirodzenom prostredí v spojení so zážitkami a kultúrou Španielska.
Okrem toho je to určite možnosť ďalších kurzov – či už pre firmy, alebo jednotlivcov, kde sa sústredíme na prejavy, prezentácie a iné doménové znalosti. Teda neostávame len pri jazykových zručnostiach.
Aký je váš prístup k výučbe dospelých, ktorí často hovoria: „Ja na jazyky nie som.” To je aj môj problém a nedokážem ho zatiaľ nijako prekonať. Možno s vami by to bolo konečne iné…
Prvým krokom je uznať pocity študenta, no zároveň sa na ne pozrieť odborne, o trošku hlbšie. Väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že „nie sú na jazyky”, v skutočnosti netrpí nedostatkom talentu, ale negatívnou skúsenosťou z minulosti (školský systém zameraný na chyby, nevhodná metóda učenia, strach z rozprávania, nudné memorovanie gramatiky).
Navyše, talent na jazyky tvorí podľa výskumov len malú časť úspechu (cca 10 – 15 %). Zvyšok je o metodike, expozícii jazyku a nastavení mysle. Ak viete komunikovať v materinskom jazyku, váš mozog je na učenie sa jazykov plne funkčný. Ak ste v strese, máte strach alebo nízke sebavedomie, váš mozog „prepne do obranného režimu” a informácie jednoducho neprepustí ďalej, nech sa snažíte akokoľvek. V týchto prípadoch je teda na lektorovi alebo lektorke prinášať aktivity a hry na to, aby prostredie, v ktorom nadobúdame znalosti, bolo natoľko pohodlné a zábavné, že si ani nevšimneme ako a už sa spolu učíme. Keď opadne stres a nastavia sa očakávania, zrazu zistíte, že sa učíte oveľa rýchlejšie.
Akokoľvek chceme odpovedať na túto otázku, prichádzame k psychologickému prerámcovaniu zo stavu, keď si človek myslí, že na jazyky nemá bunky, čo študenta blokuje na: „Moje schopnosti sa dajú rozvíjať správnym tréningom.” A takto postupne pomáhame študentom predefinovať ich vzťah k učeniu.
Namiesto cieľa „chcem vedieť plynule anglicky” (čo pôsobí nedosiahnuteľne, no mnoho ľudí príde práve s týmto cieľom), sa sústredíme na mikro-ciele a okamžité praktické využitie.
Do portfólia jazykovej školy ste zaradili aj Pitch Deck Training a komunikačné tréningy pre firmy. Vysvetlite nám, čo to presne znamená a prečo je podľa vás práve toto dnes také dôležité?
Napríklad mnoho situácií, kde dôjde k problému pri vývoji softvéru alebo pri produkčných incidentoch, je po analýze zhodnotených ako komunikačný problém medzi tímami. Ale čo presne to je? Ako tomu zamedziť v budúcnosti? Komunikácia pokrýva toho tak veľa, že občas každému pomôže ísť o niekoľko levelov hlbšie a hľadať konkrétne riešenia, ktoré môžu byť neskôr vyhodnotené ako zmena procesu vo firme.
Plus tímy často fungujú ako niekoľko jednotlivcov hodených do spoločného tímu. Ale v čom, a ako dosiahnuť naozajstnú tímovosť? Prečo majú niektoré firmy úspešnejšiu komunikáciu cez sociálne médiá ako iné?
A takto by sme jednoducho v každej vertikále riadenia našli vplyv internej, externej, líderskej, tímovej komunikácie, ktorá často nie je systematicky uchopená a hodnoty zostávajú prázdnymi nápismi na stenách, a pritom, kto z nás sa v práci netúži cítiť dobre?
Naše tréningy pomáhajú firmám s nastavením komunikácie, internej, externej, alebo s nastavením celkovej identity spoločnosti. Sú praktické, a opätovne nepoužívame jeden obsah pre 100 firiem. Je pre nás dôležité, kam a komu ideme tréning dávať, aby sme dokázali mať vplyv.
Čo sa týka Pitch Deck tréningu, je to konkrétny tréning pre startupy, ktoré sa chcú prezentovať možným partnerom, zákazníkom, no najmä potenciálnym investorom. Schopnosť Slovenska zaujať miesto na globálnej startupovej scéne je nesmierne dôležitým ekonomickým krokom, tak ako aj celková podpora podnikania.
Takouto formou máme možnosť aj my prispieť a pomôcť pripraviť tieto malé podniky na otázky a pódia.
Váš doktorát bol zameraný na business culture a hodnotové riadenie. Ako veľmi kultúrne rozdiely ovplyvňujú komunikáciu v biznise?
Ako niekto, kto strávil roky analyzovaním toho, ako hodnotové systémy formujú korporátnu kultúru, musím povedať, že kultúrne rozdiely nie sú len „korením” biznisu. Sú to samotné operačné systémy, na ktorých je závislá celá firma. Ak sa pokúsite spustiť softvér „priamej spätnej väzby” na hardvéri, ktorý je nastavený na „zachovanie tváre” (face-saving strategy), systém nevyhnutne zamrzne.
Vo svete biznisu kultúra neovplyvňuje len to, čo hovoríme, ale hlavne to, ako to bude interpretované. Ticho, štruktúra moci, očný kontakt, veci ktoré denne v práci nevnímame. V nízko-hierarchických kultúrach je šéf prvý medzi rovnými. Komunikácia je otvorená a kritika prúdi oboma smermi. Ak tam prídete s autoritatívnym prístupom, stratíte rešpekt. Vyhýbanie sa neistote (Uncertainty Avoidance) ovplyvňuje, koľko detailov potrebujete v zmluve. Kým v Nemecku (vysoká miera) potrebujete 50-stranový manuál, v iných kultúrach stačí „džentlmenská dohoda” a budovanie vzťahu. Kultúrne dimenzie ilustrujú, že „zdravý rozum nie je univerzálny”. Samozrejme existuje mnoho stereotypov a tie je potrebné ukotviť, nie ich živiť.
V literatúre napríklad Riccardi často používa príklad rozdielu medzi talianskym temperamentom a nórskym pragmatizmom. Ako Riccardi uvádza, pre Taliana je zvýšený hlas a emocionálna expresivita prejavom vášne a záujmu o projekt. Pre Nóra je to strata kontroly a neprofesionalita. Princípom týchto interkultúrnych školení je, že úspešná komunikácia v biznise nie je o tom, čo bolo povedané, ale o pochopení „prečo to ten druhý vníma inak”.
Môj výskum v rámci doktorátu zameraný na hodnotové riadenie potvrdil, že ak firma ignoruje lokálnu kultúru v prospech „globálnych hodnôt”, tiež to nemusí prinášať výsledky.
Kultúrne rozdiely ovplyvňujú biznis v minimálne troch kritických bodoch, ktoré v rámci týchto školení kultúrnej inteligencie učíme ako nový kapitál pre slovenské firmy.
Ak pochopíte, aký problém sa daná kultúra snaží vyriešiť svojím (pre vás možno zvláštnym) správaním, získali ste kľúč k úspešnému vyjednávaniu.
Stáž vo Valencii vám otvorila ďalšie medzinárodné možnosti. Na čo sa môžu ženy tešiť v pripravovanom jazykovom pobyte a prečo ste sa zamerali práve na dospelé ženy?
Výskumy a prax ukazujú, že dospelé ženy často trpia silnejším vnútorným kritikom. Majú tendenciu chcieť hovoriť gramaticky dokonale hneď od začiatku, čo paradoxne blokuje ich plynulosť. V ženskom kolektíve sa tento tlak znižuje a vzniká prirodzený priestor. Ženy vynikajú v kooperatívnom učení. Keď sa odstráni súťaživosť a nahradí sa zdieľaním skúseností, učenie prebieha o 40 % rýchlejšie, pretože mozog nevykazuje známky stresovej aktivity. A v rámci kurzu Latido-Batido to bolo pre nás aj prirodzenou voľbou, mali sme pocit, že vieme so ženami empatizovať v tom, aký program by ich vo Valencii mohol zaujať, pričom by si dokázali oddýchnuť, a kde by bol zase priestor na dobrodružstvo.
Môžeme sa tešiť na plavbu na katamaráne, varenie španielskej špeciality, nakupovanie na Mercate a mnoho miest, ktoré ako turisti zvyčajne neobjavíte. Valencia vás naučí, že život (aj jazyk) chutí najlepšie vtedy, keď sa ho nebojíte „ochutnať” s chybami, ale s vášňou pre každý moment.
Čo by ste chceli povedať ženám, ktoré chcú profesijne rásť, ale ešte si neveria? Možno, čo motivuje vás, čo vás posúva…
Náročná otázka. (Úsmev.)
Asi je dôležité poznať krivku sebavedomia. Zvyčajne, ak u nás funguje sebareflexia, tak si vieme dobre uvedomiť, koľko toho nevieme. „Overthinkujeme” (snáď nie všetky), ale tiež to nepomáha – väčšinou evolučne negatívne scenáre.
Dopriala by som nám, aby sme si viac verili a priali si navzájom.
Myslím si, že každý, kto chce profesijne rásť, to má vo svojich rukách. A môže si pre seba vypracovať plán (ako reverse inžiniering), kúsok po kúsku. A možno mať aj istý nadhľad nad tým, keď sa ten plán mení. Ja som ako mladá veľa súťažne tancovala, a myslím, že to mi dalo istý druh húževnatosti.
Asi najviac motivuje, keď ma moja práca alebo moje projekty bavia. Keď vidím výsledky, keď vidím, že som pomohla nejakej zmene, aj keby len malej. Asi aj potrebujem možnosť prekonať samu seba. Plus, mne asi pomáha zvedavosť. Ak ma téma naozaj zaujíma, som ochotná dať jej hodiny. A som veľmi netrpezlivá. A preto si často musím pripomenúť, že ak by som to, čo chcem, dostala hneď, asi by tá cesta bola aj trošku nudná.
Tento článok vznikol v spolupráci s jazykovou školou Verbal (pre viac info sa pýtajte na: info@verbal.sk)