Kto boli sufražetky a ako bojovali za práva žien?

0
Kto boli sufražetky a ako bojovali za práva žien?

História si pamätá viacero hnutí, ktoré bojovali za ženské práva. Mnohé z nich sa snažili o zrovnoprávnenie žien a mužov najmä v oblasti politických práv a slobôd. Medzi takéto hnutia patrila aj skupina známa ako sufražetky. Tie sa zapísali do dejín 20. storočia ako jedno z najúspešnejších ženských hnutí.

Hlas po zrovnoprávnení žien a mužov v oblasti politických práv a slobôd silnel v západnom svete od polovice 19. storočia. Hlavnou požiadavkou novovznikajúcich ženských hnutí bolo získanie volebného práva pre všetky ženy bez rozdielu. Ich snaha však s výnimkou Nového Zélandu nepriniesla požadovaný výsledok. Zmena nastala až v priebehu úvodných dekád 20. storočia, kedy sa volebné právo postupne udeľovalo ženám vo viacerých krajinách. Značnou mierou sa o to pričinili aj sufražetky.

Vznik a počiatky nového hnutia

Hnutie známe ako sufražetky sa začalo aktívnejšie zapájať do verejného diania na začiatku 20. storočia. Za jeho kolísku sa považuje anglický Manchester, v ktorom sa v roku 1903 objavila 20-členná skupina žien požadujúcich volebné právo v rovnakom rozsahu, v akom si ho mohli uplatňovať britskí muži. Skupina vedená Emmeline Pankhurst sa pôvodne volala Women´s Social and Political Union (WSPU). Sufražetkami (z anglického termínu suffrage – volebné právo) sa začali nazývať v roku 1905. Stalo sa tak po tom, čo isté britské noviny nazvali ženy bojujúce za volebné právo hanlivým označením sufražetky. Členky skupiny WSPU, ktorých ciele nadviazali na anglosaské ženské hnutia z 19. storočia, to za hanlivý názov nepovažovali. Tento prívlastok prijali za vlastný a vybudovali z neho „značku“ s medzinárodným dosahom.

Radikálne formy boja za práva

Nebol to samotný názov, ktorý sufražetkám pomáhal k budovaniu popularity a rozširovaniu vplyvu. Do povedomia sa dostávali najmä neobvyklými metódami boja za práva žien. Kým iné hnutia sa snažili ostať pri klasických postupoch ako distribúcia tlačovín, organizovanie pokojných pochodov či príhovory na hromadných podujatiach, sufražetky sa nebáli vsadiť na extrémnejšie praktiky. Rozbíjaním okien, podpaľovaním poštových schránok a hladovkami sa snažili strhnúť pozornosť a tým poukázať na nerovné postavenie žien. Známy je tiež prípad z roku 1913, kedy sa jedna z členiek hnutia hodila pod rozbehnutého dostihového koňa, aby demonštrovala, že ženy nemajú volebné právo. Prípad sa skončil tragicky. Dotyčná sufražetka podľahla zraneniam.

Z Anglicka do USA aj Európy

Správy o radikálnych metódach boja za práva žien sa raketovou rýchlosťou šírili aj za hranice Veľkej Británie. Ich popularita rástla úmerne s tým, ako si sufražetky získavali priaznivcov aj medzi vplyvnými mužmi, ktorí využívali svoju moc na presadzovanie vízie o volebnom práve pre ženy. Spočiatku sa popularite tešili iba v anglosaskej časti sveta, no neskôr sa im podarilo získať početné skupiny prívržencov aj v iných regiónoch vrátane strednej Európy. Hnutie bolo aktívne aj v USA, kde sa pričinilo o vytvorenie podmienok pre zavedenie ženského volebného práva. K tomu prišlo až po 1. svetovej vojne, ktorá prácu sufražetiek zbrzdila. Volebné právo pre majetné ženy bolo v USA aj vo Veľkej Británii zavedené v roku 1920. O 8 rokov neskôr ho získali aj ostatné britské a americké ženy.

Príbehy sufražetiek a ich aktivít v boji za práva žien zaujali aj filmárov. Hlbšie do myslenia a motívov konania členiek tejto skupiny nám umožňuje nahliadnuť film Sufražetka. Britská dráma z roku 2015 sa odohráva v rokoch 1912-1913 v Londýne, kde radikálne ženské hnutie pokračuje v presadzovaní svojej hlavnej idey. Film zachytáva aj tragickú udalosť z dostihov a dianie, ktoré jej predchádzalo a ktoré po nej nasledovalo.

Foto na titulke: Pixabay

Prečítajte si aj: Postavenie žien v starovekých krajinách

žiadne príspevky na zobrazenie