Stretli ste sa už s tým? Vaše dieťa príde domov, oči mu svietia a nadšene rozpráva o tom „super plyšákovi”, ktorého majú skoro všetci spolužiaci. Alebo vám na sociálnej sieti vyskočí obrázok čudného zvieratka s veľkými zubami a obrovským úsmevom, a k tomu komentáre typu: Totálna „must-have” hračka!, Zberateľský skvost!, Pozri, čo som zohnal, aký unikát!
Volá sa Labubu. A ak sa na chvíľu zastavíme, možno zistíme, že za týmto plyšákom sa skrýva viac marketingu než skutočnej hodnoty.
Čo je vlastne Labubu?
Labubu je postavička z dielne japonskej značky Mori Chack, ktorá je známa tým, že vytvára „anti-cute” („proti-roztomilé”) dizajny. Žiadne sladké tváričky a mäkké líčka. Namiesto toho – veľké zuby, šibalský až strašidelný úsmev a čudný tvar tela. Labubu je mix medzi monštrom a plyšákom. Dizajnéri ho vytvorili ako umeleckú reakciu na masovú produkciu klasických roztomilých hračiek.
Problém je, že z tejto provokatívnej myšlienky sa stal dokonale vyladený marketingový hit.
Ako z nás marketing spravil fanúšikov Labubu
Marketing Labubu funguje ako učebnicový príklad toho, ako vyvolať u ľudí túžbu po niečom, čo nepotrebujú. Ako?
Limitované edície
Výrobcovia cielene vydávajú špeciálne série: „len 100 kusov na svete”, „len tento týždeň v predaji”, „len v konkrétnych obchodoch”. To v nás spúšťa obavy: „Ak to nekúpim teraz, už to nikdy nezískam.” A tak kupujeme, aj keď to možno vôbec nepotrebujeme.
Komunitný tlak
Labubu nie je len hračka. Je to značka, za ktorou stojí komunita. Fóra, skupiny na sociálnych sieťach, aukcie, výmeny. Zrazu sa z plyšáka stáva vstupenka do „klubu”. A kto by do neho nechcel patriť?
Emócie nad rozumom
Reklamy a príspevky na internete Labubu opisujú ako „kamarátov na celý život”, „hračku s dušou”, „unikát, ktorý ťa bude sprevádzať všade”. Marketing cielene pracuje s našimi pocitmi, aby nás presvedčil, že kúpa je viac než len transakcia. Je to zážitok, príbeh, puto.
Prečo je to problém?
Na prvý pohľad nič také zlé. Veď čo je na tom, že si niekto kúpi plyšáka? Lenže tu je niekoľko dôvodov, prečo by sme mali pri Labubu zbystriť pozornosť.
Zbytočný konzum
Labubu často nekupujeme preto, že by dieťa (alebo my) potrebovalo ďalšieho plyšáka na hranie. Kupujeme ho, aby sme niečo dokázali, že máme originál, že patríme medzi „tých, čo zohnali limitku”, že držíme krok s módou.
Takto sa učíme a učíme aj deti, že hodnota vecí je v tom, ako nás vnímajú iní. Nie v tom, akú skutočnú radosť prinášajú.
Nafúknuté ceny
Vďaka limitovaným edíciám a zberateľskému ošiaľu sa ceny Labubu na sekundárnom trhu vyšplhajú niekedy do smiešnych výšok. Za plyšáka, ktorý pôvodne stál pár desiatok eur, niekto zaplatí aj stovky. A to len preto, že nás marketing presvedčil, že je to vzácnosť.
Prečítajte si: Prečo malé deti neustále hovoria „nie”: Odborníčka vysvetľuje, čo sa za tým skrýva
Nepotrebný tlak na deti aj dospelých
Deti sa medzi sebou porovnávajú. Ak jeden má Labubu, druhý ho chce tiež. Ak má niekto vzácny kus, iní túžia po rovnakom. A tak namiesto toho, aby hračky spájali deti v hre, stávajú sa zdrojom tlaku a závisti.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podpora neetickej výroby
Obrovský dopyt po Labubu spustil lavínu napodobenín, a tie často pochádzajú z tovární, kde sa na kvalitu a bezpečnosť príliš nehľadí. Okrem toho marketing podporuje model, pri ktorom je dôležitý zisk, nie pôvod, materiál, ani etické podmienky výroby.
Čo s tým?
Zamyslime sa, čo od hračiek (a vecí vôbec) očakávame. Chceme, aby boli:
-
bezpečné,
-
kvalitné,
-
zmysluplné,
-
prinášali radosť a podporovali fantáziu?
Potom možno Labubu nie je tá správna voľba. A možno je lepšie deťom (aj sebe) dopriať niečo, čo skutočne obohatí, nielen zaplní poličku alebo získa „lajky”.
Labubu je viac než hračka. Je to symbol toho, ako marketing dokáže premeniť aj obyčajný plyšák na predmet túžby. A len na nás je, či mu to dovolíme.
