Len pred pár dňami zverejnila Tamara Šimončíková Heribanová na Instagrame osobný zážitok z Portugalska. V ňom ponúkla pohľad na to, ako môže spoločnosť pristupovať k práci domácich pomocníčok, upratovačiek či kuchárok. Teda ku profesiám, ktoré sú často spoločensky prehliadané, alebo vykonávané v tieni neformálnych pracovných vzťahov.
Tamara prešla okolo obchodu, v ktorom predávajú uniformy práve pre tieto povolania. V Portugalsku totiž existuje oficiálne povolanie „empregada doméstica”, čo možno voľne preložiť ako domáca pomocníčka alebo upratovačka. Táto práca je legálna, uznávaná a vykonávaná s dôstojnosťou. Ľudia, ktorí ju robia, majú pracovné zmluvy, pravidelné mzdy a dokonca vlastný pracovný odev. Uniforma pritom nie je symbolom odlišnosti alebo podriadenosti, ale prejavom rešpektu a úcty k práci samotnej.
Na Slovensku je to inak
Na Slovensku to máme trochu inak. Mnohé takéto práce sa vykonávajú „dohodou”, „na čierno”, alebo len „popri inom zamestnaní”. Práca domácich pomocníčok či upratovačiek tak zostáva pred verejnosťou skrytá. Akoby sme sa jej báli alebo ju chceli „upratať” zo spoločenskej pozornosti.
Tento postoj však neznamená, že táto práca nemá hodnotu. Práve naopak. Ide o jeden zo základných oporných bodov každodennej starostlivosti, ktorý udržiava naše domovy čisté, jedlo pripravené a domácnosti spokojné.
Tamara poukazuje na to, že ruky týchto ľudí drhnú, vysávajú, utierajú či žehlia… A ich práca si zaslúži byť vnímaná s rovnakou vážnosťou a úctou ako akékoľvek iné povolanie. Bez ohľadu na to, či majú výplatnú pásku alebo uniformu. Ich starostlivosť je nesmierne dôležitá pre kvalitu života mnohých rodín.
Symbolicky túto skutočnosť pripomína aj ručne vyrobenou prachovkou z Portugalska. Ako sama píše „ľahkou, tichou, starosvetskou”, ktorá v sebe nesie obraz domáceho pokoja a starostlivosti, presne ako mnoho domácich prác.
Na záver Tamara dodáva:
„Toto ale nie je príspevok o upratovaní. Mal by byť o rešpekte. Voči tým, pre ktoré/ktorých je to povolanie. Aj voči tým, ktoré/ktorí túto prácu robia každý deň – bez výplatnej pásky, bez uniformy, ale s rovnakou starostlivosťou.”
Nie je preto vôbec na škodu zamyslieť sa nad hodnotou práce, ktorá často zostáva neviditeľná, no je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. A týka sa to napríklad aj neplatenej práce žien v „druhej smene”, do ktorej nastupujú doma po návrate zo zamestnania.
Ak nemožeme pomôcť, zachovajme si minimálne potrebnú úctu a hlavne pochopenie, že nič z toho nie je samozrejmosťou. A aj vytvorenie útulného a pokojného domova stojí mnoho úsilia a energie.