Už nestačí byť sám sebou. Teraz sa treba „optimalizovať”. Lepšia pleť, ostrejšia čeľusť, dokonalejší úsmev, hustejšie vlasy, správny účes, lepšie držanie tela. Internet ponúka stovky návodov, ako zo svojho vzhľadu vyťažiť maximum. Tento trend sa volá lookmaxxing. A hoci niektoré jeho rady sú úplne neškodné, za honbou za dokonalejšou tvárou sa skrýva otázka, ktorá je oveľa dôležitejšia: Kedy sa starostlivosť o seba zmení na presvedčenie, že nikdy nie sme dosť dobrí?
Možno ste už na sociálnych sieťach videli videá, v ktorých sa mladý muž pozrie do kamery a ukáže svoju premenu. Iný účes. Lepšia pleť. Vypracovanejšie telo. Výraznejšia čeľusť. Predtým a potom.
Komentáre pod videom sú plné rád: schudni, začni cvičiť, zmeň účes, staraj sa o pleť, uprav si obočie, nauč sa správne držať jazyk, žuj tvrdšie potraviny. A ak to nestačí, internet ponúka ďalšie a ďalšie možnosti.
Vitajte vo svete lookmaxxingu.
Čo je lookmaxxing?
Samotný názov vznikol spojením anglických slov looks – vzhľad – a maxxing, teda maximalizovanie. V najjednoduchšom vysvetlení ide o snahu vyťažiť zo svojho vzhľadu maximum.
Niektoré rady sú úplne rozumné. Lepší spánok, zdravšia strava, pohyb, kvalitná starostlivosť o pleť, vhodný účes či oblečenie, ktoré človeku pristane. To všetko môže byť súčasťou zdravého záujmu o vlastný vzhľad. Problém nastáva v momente, keď sa z „chcem vyzerať lepšie” stane „musím vyzerať dokonale”. A práve tu začína byť lookmaxxing oveľa zaujímavejší než obyčajný internetový trend.
Od skincare až po nebezpečné experimenty
Lookmaxxing má svoju miernejšiu podobu, niekedy označovanú ako softmaxxing – patria sem napríklad úprava vlasov, starostlivosť o pokožku, cvičenie, zdravšie stravovanie, práca s oblečením alebo zlepšenie držania tela. Ide v podstate o bežný self-care, len pod novým menom. Potom však existuje aj jeho extrémnejšia stránka, ktorú komunity označujú ako hardmaxxing. Zahŕňa postupy siahajúce od estetických zákrokov cez extrémne diéty až po riskantné DIY techniky – napríklad takzvaný bonesmashing, teda opakované údery do tváre s cieľom údajne „stimulovať” rast kostí a spevniť líce alebo čeľusť. Ide o prax bez akéhokoľvek vedeckého podkladu a s reálnym rizikom zranenia.
Medzi týmito dvomi pólmi stojí napríklad mewing – technika, pri ktorej človek drží jazyk určitým spôsobom pri podnebí s cieľom údajne zvýrazniť čeľusť alebo zmeniť tvar tváre.
Americká asociácia ortodontistov upozorňuje, že neexistujú vedecké dôkazy, že samotné mewing dokáže vytvarovať čeľusť tak, ako sľubujú virálne videá. Nesprávne alebo prílišné experimentovanie môže navyše podľa odborníkov viesť k problémom so zhryzom či postavením zubov. (Zdroj: American Association of Orthodontists)
Ide o riskovanie zdravia v snahe priblížiť sa k ideálu, ktorý možno ani neexistuje.
Prečo sú všetci zrazu posadnutí čeľusťou?
Jedným z dôvodov je sociálna sieť. Algoritmus nám každý deň ukazuje tváre, ktoré boli vybrané práve preto, že dobre vyzerajú na obrazovke. Dokonalá pleť, symetrická tvár, výrazná čeľusť, nízke percento telesného tuku. Často však nevidíme, čo je za výsledkom. Správne svetlo. Mejkap. Filtrovanie. Retuš. Správny uhol kamery. Niekedy estetický zákrok. Človek potom porovnáva svoju reálnu tvár v zrkadle s niečím, čo je v skutočnosti výsledkom celej produkcie. A tento boj nevyhrá. Ale vôbec nie preto, že je škaredý, skôr preto, že súťaž je od začiatku nastavená nespravodlivo.
K tomu sa pridáva aj ďalší faktor, ktorý sa v diskusii o lookmaxxingu väčšinou vynecháva
Pre mladých mužov donedávna prakticky neexistoval spoločensky prijateľný priestor hovoriť o starostlivosti o vlastný vzhľad. Kým dievčatá vyrastali s celou kultúrou skincare a beauty rutín, chlapci mali zväčša pocit, že záujem o vlastný výzor je „nemužný”. Lookmaxxing im v istom zmysle dal jazyk aj komunitu, kde je to v poriadku – problém je, že tá istá komunita ich zároveň tlačí smerom k extrémom.
Nie je náhoda, že samotný pojem aj jeho terminológia vznikli v online priestoroch spojených s takzvanou manosférou – fórami, kde sa mužská atraktivita prezentovala takmer ako matematický vzorec: šírka čeľuste, výška, proporcie tváre, ktoré sa dajú „optimalizovať”. Na rozdiel od toho bola ženská beauty kultúra historicky viac o produktoch a rutinách než o zmene samotnej kostrovej štruktúry tváre.
To však neznamená, že podobný tlak nepoznajú aj ženy
Posadnutosť výraznou lícnou kosťou alebo estetickými zákrokmi sú veľmi reálnym javom. Rozdiel je najmä v tom, že tento konkrétny trend má pôvod a slovník zakorenený práve v mužských online komunitách, a preto sa dnes najčastejšie spája s dospievajúcimi chlapcami a mladými mužmi.
Výskum sociálnych médií poukazuje na fakt, že ich vplyv na duševné zdravie mladých ľudí je komplexný a nie je možné povedať, že každé používanie sociálnych sietí automaticky škodí. Zároveň však odborníci upozorňujú na mechanizmy, ktoré môžu u zraniteľných adolescentov zvyšovať sociálne porovnávanie a ďalšie riziká.
Keď sa zlepšovanie stane posadnutosťou
Na lookmaxxingu je zaujímavý jeden paradox. Na začiatku môže pôsobiť pozitívne. Človek začne cvičiť. Lepšie spí. Zlepší si stravu. Začne sa starať o pleť. Nájde si účes, v ktorom sa cíti dobre. To všetko môže byť skvelé. Lenže ak sa pozornosť postupne presunie od zdravia k neustálemu hľadaniu nedostatkov, môže vzniknúť úplne iný problém. Človek začne analyzovať svoju tvár zo všetkých uhlov. Fotografuje sa zboku. Porovnáva čeľusť s inými mužmi. Meria proporcie. Sleduje každý detail.
Namiesto väčšieho sebavedomia môže prísť ešte väčšia neistota.
Cleveland Clinic v súvislosti s trendom upozorňuje najmä na jeho možné negatívne vplyvy na dospievajúcich chlapcov a na riziko, že sa zdravá snaha o sebaúpravu môže zmeniť na nezdravú posadnutosť vzhľadom. (Zdroj: Cleveland Clinic)
Najnebezpečnejšia veta? „Ešte nie som dosť dobrý.”
Kultúra „glow-upu” sa môže veľmi ľahko zmeniť na kultúru neustáleho nedostatku. Nikdy nemáte dosť dobrú pleť. Čeľusť by mohla byť výraznejšia. Nos dokonalejší. Telo svalnatejšie. A keď dosiahnete jeden cieľ, objaví sa ďalší – je to hra, v ktorej sa cieľová čiara neustále posúva.
Práve preto môže byť lookmaxxing pre niekoho motiváciou, no pre iného nebezpečenstvom. Záleží na tom, čo za tou motiváciou stojí. Ak sa niekto začne lepšie starať o seba preto, že chce byť zdravší a cítiť sa dobre, je to jedna vec. Ak však vstáva každé ráno s myšlienkou, že nie je pekný a musí sa „opraviť”, je to úplne iný príbeh.
Takže… Je lookmaxxing zlý?
Nie úplne. Starostlivosť o seba je v poriadku. Aj túžba vyzerať dobre. Problém nastane vtedy, keď vzhľad začne určovať hodnotu človeka.
Rozumný lookmaxxing môže pokojne znamenať: vyspím sa, zacvičím si, použijem opaľovací krém, postarám sa o pokožku, nájdem si oblečenie, v ktorom mi je fajn. Ten nebezpečný začína tam, kde si človek povie: „Ak nebudem vyzerať takto, nemám šancu byť šťastný.”
Asi presne tu by sme mali celý trend otočiť. Nie od otázky, ako môžem vyzerať dokonalejšie, ale od otázky: „Ako môžem vyzerať a cítiť sa dobre vo vlastnej koži – bez toho, aby som sa za ňu neustále trestal?”