Lóža temnoty: podporte netradičné zviditeľnenie Bratislavy

Tvorivá spolupráca dvoch akčných žien

Bratislava nie je len krátka zastávka na ceste medzi Viedňou a Budapešťou. Naše hlavné mesto sa stalo aj kľúčovým hrdinom knihy Lóža temnoty od Veroniky Boškovej a Kataríny Mayer. Tento jedinečný projekt môžete od dnes podporiť aj na crowdfundingovej platforme Startlab.

Opýtali sme sa oboch autoriek ako sa im spolu tvorilo a prečo si vybrali hlavné
mesto.

So spoluautorstvom sa stretávame skôr v odbornej literatúre. Vy ste napísali triler. Ako ste sa dostali k spoločnému písaniu?

Veronika: Námet na knihu Lóža temnoty som nosila v hlave už dlho, ale v istej chvíli som pocítila, že jeho zhmotnenie bude reálnejšie, ak v tom neostanem sama. Prizvala som teda Katku, s ktorou si rozumiem ľudsky aj kreatívne, aby do toho išla so mnou. Myslím si, že naše skúsenosti sa dopĺňajú presne tam, kde treba. Podarilo sa nám odložiť egá a zamerať sa na výsledok, ktorý už čoskoro budete môcť všetci posúdiť.

Katarína: A stále si rozumieme (smeje sa).

O čom je teda Lóža temnoty?

Katarína: V uliciach mesta Bratislavy hľadá dvojica hlavných hrdinov symboly, ktoré ich dovedú na stopu tajného spolku. Viac nebudeme teraz prezrádzať.

Katarína Mayer a Veronika Bošková

Veronika: Chcela som, aby návštevníci, ale aj domáci, vnímali zákutia Bratislavy trochu inak a možno sa aj niečo nové dozvedeli. A tak sa zrodil nápad na triler v uliciach hlavného mesta, ktorý sme potom spolu dotvorili.

Nestačia bedekre pre turistov?

Katarína: Určite sú dôležité, ale my sme sa rozhodli napísať triler, lebo je to kreatívny spôsob ako písať o našom hlavnom meste. A dúfame, že zaujme väčšiu skupinu ľudí. Bedeker si kúpi ten, kto už je rozhodnutý mesto spoznať, ale mnoho ľudí chodí okolo niektorých miest bez toho, aby sa zamysleli a mnohí turisti možno do Bratislavy ani neprídu. Bude skvelé, ak sa čitatelia vyberú po stopách knihy.

Veronika: Hlavné mesto má toho veľa ponúknuť a my sme to zahalili rúškom tajomnosti – to hádam pomôže zviditeľniť mesto novým spôsobom.

Dnes ste spustili kampaň na podporu projektu. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Veronika: Už mám skúsenosti s vydávaním kníh, takže bolo prirodzené, že pôjdeme cestou samo-vydania. Veríme, že kniha má rozmer, ktorý zaujme mnohých ľudí a budeme sa tešiť, ak nám pomôžu ju vydať. Vlastne už počas písania sa nás ľudia pýtali, či si ju už môžu niekde prečítať, takže sme sa rozhodli ich zapojiť.

Katarína: A hádam sa zapoja nielen teraz cez Startlab, ale aj po prečítaní, či už na Instagrame alebo YouTube prostredníctvom ich vlastných zážitkov z potuliek po Bratislave. Každopádne veríme, že budeme náklad knihy len zvyšovať a už dnes sme vďačné všetkým podporovateľom.

Prečítajte si aj o knihe Zelená karta

Kedy sa teda ku knihe môžeme dostať aj my?

Veronika: Na pultoch predajní bude od polovice mája. Všetci, čo nás podporia ju získajú hádam o niečo skôr.

Ukážka z knihy:

Ticho bolo neúnosné. Doslova som počul vlastné srdce, ktoré bilo tak intenzívne, že som mal pocit, že mi prasknú rebrá. Uvedomil som si, že som zatajil dych. Cintoríny som nikdy nemal rád. Nechápal som, že sa tam niekto dobrovoľne išiel prechádzať alebo si nebodaj zabehať.

Matejovič mlčal a pridal do kroku. Za každým náhrobným kameňom som videl tieň. Kaluže v blate všade okolo strašidelne blikotali. Obzeral som sa a mal som pocit, že nás niekto určite prenasleduje. Snažil som sa upokojiť, ale v hlave som mal jednu jedinú myšlienku. Už odtiaľto nikdy nevyjdem živý.

Presmeroval som myšlienky na históriu tohto miesta, aby som sa ukľudnil. Ondrejský cintorín je najstarším v meste, určite sú tu pochovaní mnohí významní ľudia. Skončím tu aj ja?
Presmerovanie zlyhalo. Matejovič kráčal sebavedomo. Vedel presne kam ide. Zaskočilo ma, že mal kľúče od brány. Vlastne od momentu, keď mi povedal, kam ideme, bolo jasné, že sem nejde po prvýkrát.