Lucididit je blogerka, ktorá vyniká zručnosťou a na jej blogu nájdete mnoho inšpirácie. Ak neviete, ako zariadiť byt, či recyklovať predmety, ste na správnej adrese. V rozhovore nám prezradila, ako začínala, čo rada robí a podelila sa aj o svoju vášeň – cestovanie.

Ako vznikol nápad na začatie blogovania?

V roku 2016 som sa rozhodla pre zásadnú životnú zmenu. Spomínam si na to ako na veľmi turbulentné obdobie – dala som výpoveď v práci, odišla zo Slovenska, presťahovala sa do Viedne, nastúpila do nového zamestnania… Všetko sa udialo tak rýchlo a len týždeň pred Vianocami. Bolo to veľmi emotívne. Kopec nových podnetov, ktoré som spracovávala až mesiace potom. Skôr nebolo kedy.

S priateľom sme sa totiž nasťahovali do holobytu, v ktorom sme miesto darčekov “hrali tetris” s krabicami. Keď sa situácia stabilizovala, začala som sa realizovať v príjemnejšej činnosti – v zariaďovaní. Zrazu som bola plná nápadov, motivácie a chute tvoriť. Investícia do bytu nám zhltla väčšinu finančných prostriedkov, a tak som snažila náš nový príbytok zariadiť pekne, vkusne, štýlovo, no napriek tomu lacno. A vtedy mi napadlo, že by nebolo na škodu sa so svojimi “eko a low budget” nápadmi podeliť aj s inými. Veď koľkí z nás sa už minimálne raz za život ocitli v podobnej situácii? Alebo sa ešte len ocitnú…?

Ako vznikali vaše prvé príspevky, líšili sa v niečom od tých súčasných?

Keď si pozriem moje staršie príspevky teraz, priznám sa, že s nimi nie som spokojná. Ani obsahovo, ani vizuálne. Ale to je v poriadku. Dôležité je vidieť progres. Témy si pripravujem aj mesiace pred publikovaním. Robím si prieskum na sociálnych sieťach, dávam si viac záležať na SEO, koncepte, štylizácii, korektúrach, fotkách i samotnom nadpise. Tiež sa snažím mať vždy nejaký časový plán. To znamená, že keď dnes publikujem nový článok, v zálohe mám už ďalšie dva. Tvorba mi ide (ako sa hovorí) stále viac “od ruky”, no viem si predstaviť, že o rok mi súčasné príspevky opäť nebudú dosť dobré. Dokonca v to dúfam, inak by to znamenalo, že “stojím na mieste”.

Kde čerpáte inšpiráciu k vytváraniu článkov a postov?

Nápady sa na mňa valia z každej strany. Zdrojom inšpirácie sú pre mňa rôzne podnety, ktoré čerpám na výletoch, návštevách a dovolenkách, ale tiež z Instagramu, Pinterestu či Airbnb. Stačí mať len oči otvorené, vnímať okolie okolo seba a nápady už prídu samé.

Zaoberáte sa interiérovým dizajnom, výrobou dekorácií, maľujete, pečiete, píšete. Ako ste nadobudli tieto zručnosti? Chodili ste na nejaké kurzy? A ktorú z nich obľubujete najviac?

Podobnosť s rodičmi nebýva čisto náhodná. (smiech) Rovnako je to aj s vlohami a záľubami. Myslím si, že za väčšinu vďačím mojim rodičom. Otec bol domáci kutil. Dodnes si pamätám ako mame vyrobil kuchynskú linku, po akej vždy túžila. Neustále si vo svojej dielničke niečo stružlikal, až kým väčšina inventáru v dome nemala jeho rukopis. Žeby náhoda?

Možno to bude znieť čudne, no bol to práve on, kto vo mne rozvíjal záľubu pre ženské ručné práce, naučil tkať koberce či pliesť svetre. Mama, tá je zas božská kuchárka, šička a pestovateľka. Po nej som zdedila práve tieto zručnosti. Jediné, čo si s nimi akosi neviem spojiť je moja vášeň pre písanie, fotenie, maľbu a umenie ako také. Ale inak by to vcelku sedelo. Kurzy som neabsolvovala žiadne. Som skôr samouk.

A čo z toho obľubujem najviac? Hmmm, to je ťažké povedať, lebo všetko ma veľmi baví, ale maľba bola pre mňa vždy čosi “špeci”. Zakaždým, keď mi bolo ťažko som vytiahla štetce, farby a “vypustila” emócie na plátno. Takže sa dá povedať, že maľovanie má pre mňa aj istý terapeutický charakter.

Je niečo, čo by ste sa ešte chceli naučiť?

Jáj, toho by bolo! Máte čas do zajtra? (smiech) Stačilo by mi vedieť šoférovať bez toho, aby som mala strach si sadnúť za volant. Toto je momentálne asi najmarkantnejšia “brzda” v mojom živote.

Propagujete aj upcykláciu a recykláciu. Na aký predmet alebo dekoráciu ste najviac hrdá, že sa vám podaril obnoviť alebo upcyklovať?

Jednoznačne stôl zo starého krídla. Lebo je to najoriginálnejší kúsok v zbierke upcyklovaných objektov. I keď musím povedať, že bez pomoci môjho priateľa by sa mi to nepodarilo “postaviť na nohy”. Bol to náš prvý spoločný a doposiaľ aj najnáročnejší projekt. Medzi moje najobľúbenejšie a najvďačnejšie upcyklačné predmety patria fľaše, lebo sa dajú využiť na tisíc spôsobov.

Ste známa svojou láskou k RAW jedlu. Existujú jedlá, na ktoré mávate chuť, ale nejedávate ich?

Ale samozrejme. Som alergik, takže je toho dosť. Teraz ma možno väčšina Slovákov odsúdi, no nepatrím k milovníkom slovenskej kuchyne. Je pre mňa príliš ťažká. Preferujem skôr sviežu stredomorskú kuchyňu. No niekedy dostanem vyslovene chuť na pravé domáce halušky s kyslou smotanou, či maminu vianočnú kapustnicu alebo zemiakový šalát. Pre moje početné intolerancie sú pre mňa však tieto jedlá skôr tabu.

Máte takmer 4-tisíc sledovateľov, čomu pripisujete tento úspech?

Neviem, či sa to dá nazvať úspechom (predsa len sú aj šikovnejší blogeri, ktorí za rok dokázali dosiahnuť hranicu 10K), no ja som s týmto číselkom spokojná. Začiatkom každého roka si dávam (dosiahnuteľné) ciele a tie tohtoročné som už splnila, takže povedzme, že to je taký môj pomyselný osobný úspech.

Máte rada cestovanie a navštívila ste viaceré krajiny. Čím vás očaril Island?

Úplne všetkým. Hovorí sa, že ak si chcete predstaviť, ako vyzerala naša zem vo svojich počiatkoch, stačí zájsť na Island. Alebo že je to miesto sťaby z inej planéty. Niečo na tom bude. Na “black beach” (ako sa nazýva pláž s čiernym pieskom) máte naozaj pocit, akoby ste sa ocitli na Marse. Pri pohľade na machové polia si zas budete pripadať ako vo filme “Pán prsteňov”, na diamantovej pláži (diamond beach) si pre istotu pretriete oči, aby ste sa uistili, že to čo vidíte je naozaj pravda. A tak by som mohla pokračovať…

Na každom jednom mieste som si povedala, že som doposiaľ nič krajšie nevidela, ale to som ešte netušila, že i to ďalšie mi vyrazí dych. WOOW… toto slovíčko som počas návštevy Islandu používala ako zaseknutá platňa. Nikde predtým som si neuvedomovala takú silnú spätosť s prírodou, ale zároveň aj taký obrovský rešpekt ako práve na Islande. Magické miesto! Mimochodom, tento trip ako i honba za polárnou žiarou, ktorú sa nám vskutku podarilo zachytiť, patria k mojim UŽ splneným snom.

https://www.instagram.com/p/Bf0Pz_Jgipz/

Pracujete v oblasti medicíny. Ako sa vám darí popri tom blogovať?

Pred prácou, po práci, cez víkendy… všetko je to len o time managemente. Keď sa chce, všetko sa dá. Snažím sa efektívne využiť každý neproduktívny čas (cestu do a z práce, čakanie u lekára, presun do fitness atď…).

Prečítajte si aj rozhovor s módnou návrhárkou značky RIVICA

Súčasťou vášho Instagramu sú aj krásne fotografie. Kde ste sa naučili fotografovať a čo pri tom používate?

Fotenie patrí rovnako ako písanie či maľba k mojim najväčším vášňam. Som veľký estét a kreatívec, takže isté predispozície tam už boli, no samozrejme, že to chce cvik. Veľa cviku. Som predovšetkým samouk. Veľa odkukám z videí dostupných na internete, vyčítam z kníh a príručiek, ale absolvovala som samozrejme aj niekoľko fotokurzov. Netreba zabúdať na konštruktívnu kritiku, ktorá ma tiež posúva ďalej. Mojím azda najväčším kritikom je môj vlastný priateľ (fotograf/amatér).

Stretávate sa aj s inými blogermi?

Ale samozrejme a pomerne často. I keď nie tak často, ako by som mohla a chcela, keby som bývala v Bratislave. Z niektorých blogerských stretnutí sa vyvinuli hlbšie priateľstvá a s niektorými dokonca chodíme i na spoločné poznávacie výlety a dovolenky.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Dobrá otázka. Povedzme, že som na seba hrdá, kam som to celkovo dotiahla (tak profesne ako i po osobnostnej stránke). Áno, mohla som sa pred rokmi chytiť príležitostí a dnes byť niekde inde, ale rovnako som mohla byť o 10 krokov pozadu. Človek sa stále môže porovnávať buď s tými úspešnejšími alebo tými menej úspešnými, s bohatšími alebo chudobnejšími. Dôležité je byť spokojný sám so sebou TU a TERAZ, no napriek tomu mať naďalej svoje sny a ciele.

Aké sú vaše plány do budúcnosti alebo nesplnený sen?

Plánov mám vždy neúrekom. Chcem toho ešte vela vidieť, precestovať, uskutočniť … K mojim nesplneným snom patrí cesta do Tibetu, jazda transsibírskou magistrálou, napísanie knihy, vlastná vernisáž, no taktiež by som sa v budúcnosti rada živila tým, čo momentálne robím len okrajovo/ popri práci.

Čo by ste odporučili ženám, ktoré by sa chceli venovať svojmu snu?

Nevzdávať sa ho za žiadnu cenu! Mať sen je síce základ, no len to nestačí. Človek pre to musí aj niečo urobiť, snažiť sa pracovať na tom, aby sa raz stal skutočnosťou a hlavne v neho neprestávať veriť!