Ženy z islamských štátov, ktoré bojujú za svoje práva, sa často stávajú terčom útokov. Kým niekde sa stretávajú „iba“ s odporom a pohŕdaním, inde čelia fyzickým atakom, ktorých cieľom je ich likvidácia. Svoje o tom vie Malala Yousafzai, ktorú však v boji za práva žien nezastavila ani guľka v hlave.
Pakistanská rodáčka sa stretávala s netoleranciou voči ženám už od útleho veku. Aktuálne 23-ročná aktivistka totiž pochádza z mesta Mingora v údolí Svát, kde počas jej detstva vyčíňal Taliban. Práve jeho fundamentálny pohľad na práva žien sa stal pre neporaziteľnú bojovníčku osudovým. Nebyť útoku zo strany jeho členov na jej osobu, meno Malala Yousafzai by sme dnes možno vôbec nepoznali.
Boj za prístup dievčat k vzdelávaniu
Malala nikdy nepatrila k revolucionárom, ktorí zdvíhajú zbrane a v snahe vydobyť si slobodu vstupujú na bojové pole. Jej boj spočíva vo vzdelávaní a v šírení informácií. Nie náhodou sa už v mladom veku venovala tematike vzdelávania pakistanských dievčat. Prístup k nemu totiž v spomínanom regióne Svát nebol samozrejmosťou. Niektoré dievčatá sa dokonca vzdelávať vôbec nemohli. Aj to bolo dôvodom, prečo Malala začala písať a informovať o situácii rôzne zahraničné organizácie, čím definitívne vstúpila do boja za práva žien.
Aktivity mladej Malaly si všimla BBC
Reakcia na Malaline príspevky na seba nenechala dlho čakať. Jej prácu si všimli aj zahraničné spravodajské portály, pre ktoré bola cenným zdrojom informácií o reálnom živote pod vládou Talibanu. V roku 2009 dokonca začala spolupracovať s BBC, pre ktorú napísala viaceré blogy o udalostiach v okupovanej časti Pakistanu. S tým sa dostávala do povedomia širokej domácej aj zahraničnej verejnosti, čo si všimol aj Taliban, pre ktorý sa jej rastúci vplyv stával hrozbou.
Cesta domov skončila guľkou v hlave
Práca neplnoletej aktivistky viedla až k tomu, že Taliban ju vyhlásil za úhlavného nepriateľa. Výsledkom bolo zaradenie Malaly do zoznamu cieľov, ktoré museli byť zlikvidované. Stať sa tak malo 9. októbra 2012, kedy prišlo k útoku na autobus, ktorým sa vracala domov zo školy. Útočník ju trafil do krku aj do hlavy, čo malo aktivistku navždy odstrániť. Osud to ale zariadil inak a Malale dal šancu pokračovať v boji ďalej.
Pokus o atentát bol pre ňu vzpruhou
15-ročnej bojovníčke za práva žien zachránila život okamžitá hospitalizácia s jej následným prevezením do anglického Birminghamu. Tam sa podrobila niekoľkým operáciám, ktoré ju po 4 mesiacoch pobytu v nemocnici dali dokopy. Vo februári 2013 ju doktori pustili späť do bežného života, ktorý začala viesť práve v anglickom Birminghame, kde nastúpila do školy. Talibanu odkázala, že pokus o atentát ju v žiadnom prípade nezastaví, skôr naopak. Ako sama tvrdila, pomohol jej zbaviť sa strachu a zrodil v nej ešte viac odvahy.
Boj za práva žien nabral na obrátkach
Posilnená Malala, ktorá unikla smrti iba o vlások, sa po ukončení hospitalizácie odhodlala pracovať na zlepšení práv žien ešte aktívnejšie. Prvým krokom bolo vystúpenie v OSN, po ktorom nasledovalo založenie Nadácie Malala. Tú viedla spolu so svojím otcom, s ktorým začala podporovať študijné a vzdelávacie programy pre neplnoleté dievčatá po celom svete. Väčšina programov sa však sústredila na Pakistan, Afganistan a Nigériu.
Najmladšia držiteľka Nobelovej ceny
Vrcholom Malalinej práce a jej prínosu pre svet sa stal zisk niekoľkých prestížnych ocenení. Tým najvýznamnejším bola Nobelova cena, ktorú jej udelili v roku 2014. Jej ziskom prepísala historické rebríčky, do ktorých sa zapísala ako najmladšia víťazka Nobelovej ceny za mier. Získala ju vo veku 17 rokov, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu laureátovi. Zároveň sa stala iba druhým laureátom z Pakistanu, čo ju ešte viac utvrdilo v tom, že má vo svojich aktivitách pokračovať.
„Keď celý svet mlčí, aj jeden hlas sa stáva silným.“ (Malala Yousafzai)
Zdroj foto: wikipedia.org,
