Rok 2020 bol z hľadiska počtu prestížnych ocenení pre ženy jeden z najlepších v histórii. Zástupkyniam nežnejšieho pohlavia sa podarilo ovládnuť viaceré kultúrne, spoločenské a umelecké oblasti. Aby toho nebolo málo, vyvrcholením úspešného roka bol zisk hneď 4 Nobelových cien, čo sa doposiaľ v dejinách ich udeľovania ešte nikdy nepodarilo.
Význam 4-násobného úspechu žien pri odovzdávaní Nobelových cien za rok 2020 naberá na váhe kvôli oblastiam, v ktorých sa jednotlivým laureátkam podarilo toto prestížne ocenenie uchmatnúť. Okrem literatúry totiž vlaňajšie víťazky konkurovali svojim mužským kolegom aj na poli vedy. Aj keď sa tak nestalo po prvýkrát, v tomto prípade to vyústilo až do niekoľkých významných míľnikov v dlhoročných dejinách Nobelovej ceny.
Ženy v dejinách udeľovania Nobelových cien:
– od roku 1895 sa Nobelovu cenu podarilo získať viac ako 50 ženám
– podiel ženských víťazstiev od začiatku udeľovania cien dosahuje 6 %
– najviac ženských laureátok získalo Nobelovu cenu za mier a literatúru
– prvou ženskou víťazkou bola poľská vedkyňa Marie Curie-Sklodowská
– prvej ocenenej žene sa podarilo získať Nobelovu cenu dokonca až dvakrát
– žena je aj doposiaľ najmladšou laureátkou v histórii udeľovania ocenenia
– v roku 2014 si Nobelovu cenu za mier odniesla iba 17-ročná M. Yousafzai
Nobelova cena za fyziku
Jednotlivé Nobelove ceny sú odovzdávané v priebehu niekoľkých dní, takže skupina víťazov za rok 2020 sa plnila postupne. Zoznam 4 minuloročných víťaziek otvorila americká vedkyňa Andrea Ghez. Tej bola udelená Nobelova cena za fyziku, ktorú získala spolu s Reinhardom Genzelom za dlhoročnú prácu vedúcu k získaniu kľúčových dôkazov o existencii čiernej diery v našej galaxii. Za výskum čiernej diery bol v oblasti fyziky ocenený aj Roger Penrose, no ten na to išiel trochu inak. V rámci svojej niekoľkoročnej práce sa zameral hlavne na potvrdenie Einsteinovej obecnej teórie relativity.
Nobelova cena za chémiu
Už deň po udelení ceny americkej astronómke prišlo ďalšie veľké ženské víťazstvo. V tomto prípade malo dokonca prívlastok historické. Dôvodom nebolo iba veľké „double“, ktoré sa za prelomový objav genetických nožničiek využiteľných pri úprave genómu v tele rastlín alebo živočíchov podarilo získať americko-francúzskej dvojici Jennifer A. Doudna a Emmanuelle Charpentier. Víťazstvo bolo jedinečné kvôli tomu, že v oblasti chémie sa ženské víťazky po prvýkrát nedelili o ocenenie s pánmi, ako to bolo vždy predtým.
Nobelova cena za literatúru
Poslednou zo štvorice minuloročných víťaziek sa stala americká profesorka a poetka Louise Glück. Tá je síce na prestížne ceny zvyknutá, no Nobelovu cenu doposiaľ v zbierke nemala.V roku 2020 tak rozšírila zoznam veľkých prvenstiev, medzi ktorými nechýba napríklad Pulitzerova cena z roku 1993 či americká National Book Award z roku 2014. V prípade ceny, ktorú každoročne udeľuje Švédska kráľovská akadémia, bola vyzdvihnutá schopnosť autorky básní podať jasne, zrozumiteľne a s patričnou dávkou nádeje aj témy spojené s utrpením ako osamelosť, smútok či zrady najbližších. Navyše, porota sa zmienila aj o jej šarmantnom hlase, ktorým pri prednese dostáva poslucháčov básní do „vyšších sfér“.
Ženskú architektúru v roku 2020 ovládlo toto duo
4-násobné víťazstvo žien neprepisovalo iba historické tabuľky. Zároveň sa výrazne pričinilo o opätovný návrat otázky nerovnosti medzi mužmi a ženami. Dôvodom je vyššie spomínaný nízky podiel ženských víťaziek, ktorý napriek úspechu až 4 žien v jednom roku stále dosahuje iba jednociferný výsledok. Okrem nerovnosti medzi mužmi a ženami to takisto nastolilo tému dosť nízkeho podielu afroamerických laureátov, ktorý je ešte o niečo nižší a údajne dosahuje len okolo 2 %.
Foto na titulke: www.pixabay.com
Prečítajte si aj: Inšpiratívny príbeh fínskej premiérky Sanny Marin