Vášeň ku knihám. Únik pred realitou. Žije taký život, aký si vysnívala? Martina Kováčiková (35 r.) je mladou slovenskou autorkou, ktorá dala život dvom spoločenským novelám. Jej ženské hrdinky to v živote nemajú vôbec ľahké, no napriek tomu skúšajú nájsť svoje šťastie.
Pre Akčné ženy Martina Kováčiková prezradila:
- o svojej vášni k starým knihám a antikvariátom,
- či má niečo spoločné písanie knihy a písanie zákonov,
- v čom je rozdiel medzi spisovateľom a autorom.
Spútaná životom. Budeš iba moja. Dve vaše knihy so silným názvom a ťažkými životnými osudmi ženských hrdiniek. Cítite sa aj vy spútaná životom?
Priznám sa, že v niektorých životných chvíľach áno. Každý autor dáva do svojich postáv kus seba, a tak to bolo aj pri Marianne, hlavnej hrdinke Spútanej životom.
Pri vydaní kníh má autor možnosť ísť cestou samovydania, kde má v niektorých veciach voľnú ruku alebo ísť cez vydavateľstvo, ktoré pomôže aj s distribúciou a predajom kníh. Čo bolo hlavným dôvodom, že ste sa rozhodli pre vydavateľstvo?
Nad samovydaním som popravde nikdy neuvažovala. Na jednej strane je to nákladné, čo sa týka financií, ale najmä je to náročné na čas. A práve čas je to, čoho ja mám najmenej (smiech). Takže zrejme to bude práve pohodlnosť – vydavateľstvo vybaví všetko za vás (úsmev).
Čo pre podľa vás najťažšie pre začínajúceho slovenského autora na knižnom trhu?
Pre mňa osobne bolo najťažšie dostať sa do povedomia ľudí. Upozorniť na seba, na moju knihu, začať komunikovať na sociálnych sieťach. Aj keď sa to možno nezdá, som veľký introvert a práve toto bolo pre mňa vystúpenie z mojej komfortnej zóny.
Bolo písanie niečo, čo vás bavilo od detstva? Mali ste sen vydať vlastnú knihu?
Písať som začala keď som mala asi 12 rokov. Najskôr to boli básničky, neskôr úvahy, či príbehy. Svoj prvý pokus napísať knihu som urobila asi v 15-tich rokoch. Nikdy som ju nedokončila, ale ten súbor mám stále odložený (úsmev). Vždy som písala viacmenej pre seba, takže to, že niekedy budem mať vlastné knihy, sa mi ani len nesnívalo (úsmev).
Na vašom instagramovom profile spomínate, ako vás spoznala predavačka v kníhkupectve. Aký je to pocit byť vnímaná ako spisovateľka/autorka?
Zvláštny. Ja osobne hovorím, že som autorka. Spisovateľkou budem, keď budem mať na konte podstatne viac vydaných kníh (úsmev). Čo sa týka vnímania, necítim sa byť ničím výnimočná. Som človek ako každý iný, len mám v kníhkupectvách v predaji dve knihy.
Ste mamou malého syna. Pochváli sa, že jeho mama je spisovateľkou?
Áno, občas povie, že maminka píše knihy. Dokonca sa sám začal pokúšať napísať knihu (úsmev).
Okrem písania sa prioritne venujete oblasti legislatívy v štátnej správe, kde ste riaditeľkou na sekcii rodinnej politiky. Je aj tvorba legislatívy kreatívnym procesom?
Určite áno, aspoň pre mňa. Občas pri tvorbe legislatívy treba mať väčšiu fantáziu ako pri písaní beletrie (smiech).
Čo vás najviac baví a napĺňa pri vašej práci?
Jednoznačne ma najviac napĺňa a teší možnosť vedieť ovplyvniť tvorbu zákonov. Od detstva som hrozný perfekcionalista a veľmi ma teší, že na svojej aktuálnej pozícii môžem „držať čistotu“ niekoľkých zákonov. Za svojou prácou vždy vidím ľudí, ktorým to pomôže. Samozrejme, admistratívne organizačné veci sú povinnosťou, ktorej sa nedá vyhnúť.
Ste vášnivou zberateľkou starých kníh a milovníčkou antikvariátov. Je ťažké zohnať takéto kúsky?
Milujem staré knihy. Pokiaľ viete kde hľadať, tak to ťažké nie je (úsmev). Ak sa človek o tieto veci zaujíma, tak sa naučí, kde treba hľadať, kupovať, ktorá cena je v poriadku a ktorá už je prestrelená a tak… Môj (pre mňa osobne) najvzácnejší knižný úlovok je francúzske vydanie Kvetov zla od Charlesa Baudelaire v celokoženej väzbe z roku 1892. Kto ma pozná, vie, že zbieram rôzne vydania Kvetov zla. Charles Baudelaire je mojou srdcovkou (úsmev).
S hlavnou postavou Mariannou (z knihy Spútaná životom) máte spoločnú lásku ku knihám. Pri akej knihe si najradšej oddýchnete?
To je rôzne. Čítam rôzne žánre vrátane literatúry faktu. Ale asi najradšej mám spoločenskú beletriu.
Je kniha, ktorú by ste nikdy nevzali do ruky?
Snažím sa nemať predsudky voči knihám, takže do ruky by som vzala asi každú. Druhá vec je, či by som ju prečítala (úsmev).
Sú autori, ktorí tvoria v noci. Iní niekde mimo civilizácie, v ústraní, v tichu. Kedy sú tie vaše kreatívne chvíle?
Ja to mám veľmi zvláštne. Nedokážem písať počas leta. Prišla som na to, že najlepšie sa mi píše v zimných mesiacoch, keď je vonku už o štvrtej tma. Prečo? To netuším (úsmev).
Čo by ste odporúčali prečítať si každej akčnej žene?
Tých kníh, ktoré by som mohla odporúčať, je naozaj veľa. Ja sa vyznačujem svojským vkusom, ale ak by som teda mala vybrať jednu, asi by to boli Kvety pre Algernona. Táto kniha sa mimochodom spomína aj v Spútanej životom.
Ak by ste mali čarovný prútik, akú knihu života by ste chceli za sebou zanechať?
Asi by som nepričarovala nič. Každý život píše svoj vlastný príbeh plný zvratov, emócií, krásnych, ale aj smutných chvíľ.
Ďakujem za rozhovor.
Zdroj foto: archív M. K.