Speváčku Martinu Schindlerovú asi nikomu netreba predstavovať, zažiarila v prvej sérii Superstar, kde získala druhé miesto. Po dlhšom období, kedy sa venovala najmä materstvu, sa opäť objavila na obrazovkách a má pred sebou veľa plánov. V rozhovore nám prezradila:

• ako sa dostala k spievaniu,
• ako hodnotí pôsobenie v Superstar,
• ako spomína na obdobie materstva,
• čím jej učarovalo právo,
• ako rada trávi čas,
• aký je jej najnovší singel a čo ešte chystá.

Ste úspešná speváčka, ako a kedy ste sa dostali k spevu?

Ďakujem (úsmev). Spievam od 6 rokov. Rodičia nemohli prehliadnuť, že rada spievam, a tak ma podporovali odmalička. Prihlásili ma do základnej umeleckej školy a v 11 rokoch do hudobnej školy, v rámci ktorej som začala od 13 rokov vystupovať s kapelou. Vystupovali sme skoro každý týždeň, oťukala som sa ako speváčka, a našla som sa v tom.

Asi každý si vaše začiatky spája so Superstar, ako si na toto obdobie spomínate?

Mám z toho obdobia super spomienky, perfektné zážitky, som vďačná za túto skúsenosť. Také šialenstvo okolo svojej osoby zažil málokto (úsmev). V tomto smere som rada, že som to zažila, ale aj že to ustalo, lebo človek sa paradoxne cíti osamelý, keď nedostáva adekvátne reakcie od okolia, ktoré je ovládnuté davovou psychózou extrémneho obdivu.

„Každý si môže pomôcť iba sám, a každý by sa mal zastať sám seba.“

Ste ešte v kontakte so svojimi kolegami zo Superstar?

Som v kontakte s Tomášom Bezdedom a Mirom Jarošom, lebo sem tam spolupracujeme.

Na dlhšie obdobie vás v slovenskom showbiznise nebolo vidieť. Rozhodli ste sa tak kvôli rodine?

Mať dve malé deti s 1,5 ročným rozostupom je fuška. Moje spevácke ambície v tom období nahradila snaha o čisté prežitie, bola som rada, že som rada (úsmev).

Medzitým ste však navštevovali hodiny spevu – stále ste rátali s tým, že sa k spevu vrátite?

Pri deťoch som rezignovala na väčšinu svojich potrieb, a žmýkala som zo seba maximum trpezlivosti a láskavosti pre moje deti, bez spánku a voľného času, asi ako väčšina mamičiek. Pre hodinu spievania raz za týždeň som si ale všetko zorganizovala tak, aby som tam mohla ísť a udržať sa v speváckej aj psychickej kondícii. Spievanie je moja súčasť, budem spievať, kým budem mať hlas, lebo tak sa vyjadrujem, potrebujem to (úsmev).

Aký žáner spievate najradšej? Existuje typ hudby alebo konkrétna pieseň, ktorá sa vám spieva ťažko?

Hlasivky sú sval, a každý je dobrý v tom, čo má natrénované. Keď ťa niečo baví, neobťažuje ťa trénovať, a preto si v tom dobrý. Do ktorej pesničky sa pustím, tú natrénujem, po svojom (úsmev).

Ako by ste opísali svoj najnovší singel Tanec, kto je autorom textu a hudby?

Je to tanečná vec, trošku retro 80. roky, rytmická chytľavá pieseň s výraznými basmi. Autormi hudby je dvojica Veľký Maxo a Malý Maxo z Littlebeat studia, také majú prezývky. Sú to šikovní chalani, talentovaní a príjemní, super spolupráca. Autorom textu je raper Akalaky, text je trošku feministický, hneď mi sadol (úsmev).

Ako by ste porovnali svoju debutovú tvorbu (album Patríme k sebe) s terajšou? V čom je vaša súčasná tvorba iná?

Tak by som to povedala, že od mojich sedemnástich rokov do teraz (o mesiac budem mať 33 rokov) som prirodzene prešla ako človek speváckym aj osobnostným vývojom, ktorý je automaticky počuť (úsmev).

„Mnohí máme výčitky žiť tak, ako chceme.“

Máte dve deti, zdedili po vás hudobný talent?

Hudobný talent je jedna vec, ale radosť z publika a z pozornosti, vec druhá. Talentovaní sú, ale nie sú zatiaľ radi, keď majú vystupovať a predviesť sa, čo i len pred rodinou. To ale vôbec nevadí, nikoho netreba nútiť, každý máme v živote vlastnú cestu.

Vyštudovali ste právo, venujete sa ešte aj tejto oblasti?

Momentálne študujem na Univerzite Komenského doktorandské štúdium, ide o tzv. tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, pre tých, ktorí chcú pôsobiť vo vzdelávacej oblasti. V rámci doktorandského štúdia vediem semináre pre druhákov z občianskeho práva procesného. Mám za sebou aj koncipientskú prax u advokáta, takže viem porovnať advokátske prostredie s akademickou pôdou. Advokáti zastupujú klientov, riešia mnohokrát vážne životné problémy, konflikty, „hádajú sa“ s protistranou, vymýšľajú stratégie.

Naopak, na akademickej pôde sú milí študenti, milí kolegovia, na Univerzite Komenského u nás prednášajú obdivuhodné kapacity právnej teórie. Je to pre mňa úžasná skúsenosť byť s nimi v kolektíve. Zhrnula by som to tak, že realizovať sa v oblasti právnej teórie je pre mňa príťažlivejšie ako v oblasti právnej praxe. Asi aj preto, že už mám aj ja niečo v živote za sebou, a mám deti, pre ktoré si chcem nechať čo najviac energie, a naozaj vyhľadávam a vychutnávam si, keď máme svätý pokoj a kľud.

Ako vyzerá váš bežný deň? Čím sa aktuálne zaoberáte najviac?

Aktuálne som odovzdala dizertačnú prácu a čakám na oponentské posudky a termín obhajoby. Tiež teraz v najbližších dňoch natočíme klip k singlu Tanec, ktorý chceme vydať na letnú sezónu. Popritom sa venujem, samozrejme, deťom, aktivitám s nimi, a domácnosti.

Ak si popri vašich povinnostiach nájdete voľný čas, ako ho zvyknete tráviť?

Snažím sa pravidelne hýbať, chodím behať, cvičiť, alebo jogujeme s kamoškami.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Že rozmýšľam nad sebou a žijem svoj život najlepšie ako viem (úsmev). Najviac sa sústredím na výchovu detí, a ich pohodu.

Prezradíte nám, o čom ešte snívate?

Mám skôr krátkodobé ciele. Už to nie je cieľ prežiť zo dňa na deň, ako keď deti boli maličké, ale sústredím sa čo najviac na prítomnosť a blízku budúcnosť. Ako si zorganizovať svoj čas tak, aby som bola užitočná pre seba, pre moje deti a aj pre ostatných.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Hmm. Tak tri rady? Skôr by som čitateľom podsunula také myšlienky.

• Život je len jeden, to je dôležité si uvedomiť, aby sme si raz nevyčítali, čo všetko sme mohli a neurobili pre seba, alebo pre ostatných. Veľakrát sa chováme tak, akoby sme mali minimálne tri životy.
• Nie som zástanca rozhodnúť sa v živote niečo vydržať, keď cítime, že nás to ničí. Nie si strom, môžeš sa pohnúť, tak je to v poriadku. Mnohí máme výčitky žiť tak, ako chceme, a pritom, keď sa človek sám seba opýta, čo mu vadí, čo ho trápi, dostane sám od seba odpoveď. Nemajme strach, že to, čo žijem, je možno menší prúser ako to, čo ma čaká, keď sa to pokúsim zmeniť. Každá chvíľa je tu iba raz, a zaslúžime si každý to najlepšie, tak je to v poriadku.
• Každý si môže pomôcť iba sám, a každý by sa mal zastať sám seba, a neschovávať sa za dobročinnosť pre iných, že ja musím toto vydržať kvôli nemu, a toto vydržať kvôli nej. Každý ma v prvom rade na starosti svoj vlastný život.
• Čo sa týka detí, najefektívnejšie ich vychovávame príkladom, takže buďme šťastní, skúmajme svoje pocity a potreby, a skúšajme naplniť svoje životy tak, ako to cítime. Nemyslím to v tom sebeckom zmysle, že choď si za svojím bezohľadne k ostatným, ale s úctou k sebe samému, vtedy sa učíš a dokážeš chovať s úctou aj k potrebám ostatných.

Zdroj foto: Instagram Martiny Schindlerovej – https://www.instagram.com/schindlerovamartina/