OZ Rodičia.sk je občianske združenie, ktoré bolo založené na podporu rodičov a rodín na Slovensku. Prečo vznikla potreba spojiť rodičov, aby cítili podporu? Na čo sa združenie zameriava a aké hodnoty prináša rodičovskej komunite? Na tieto, ale aj na ďalšie otázky dostanete odpovede v rozhovore s jedným zo zakladateľov ozetka, Matejom Stuškom.
Rodičia rodičom
Kto založil združenie Rodičia.sk a prečo?
Naše združenie založili rodičia, ktorí boli presvedčení, že názor rodičov na fungovanie jednotlivých verejných politík na Slovensku, najmä samozrejme tých, ktoré sa ich priamo týkajú, je dôležitý a vo verejnom diskurze chýbal.
Tých dôvodov ku vzniku združenia však bolo asi viac…
Určite, nakoľko každý, kto má deti, vie, aké krásne a zároveň náročne je byť rodičom. Veľa starostí a zodpovednosti, málo času. A okrem toho, keď sa rodičom narodí prvé dieťa, začnú spoznávať úplne nový vesmír aktivít, inštitúcií, ich služieb a dramaticky sa zmení ich pohľad na vzťah štátu a obyvateľov. Zrazu si väčšina uvedomí význam verejných služieb, a ako výrazne ich kvalita môže ovplyvňovať každodenný život. No a v našom prípade po rokoch debát o tom, čo všetko by malo fungovať lepšie, sa začala stretávať skupina rodičov so skúsenosťami z diplomacie, advokácie, podnikania či marketingu a komunikácie s tým, že skúsime vytvoriť platformu, ktorá do verejných a neskôr aj odborných debát skúsi vniesť názor nás – rodičov.
Prečítajte si: Rodičovský burnout: Ako mu predchádzať a zvládnuť ho bez straty rovnováhy
Kedy začalo mať združenie reálne línie?
Konkrétne kontúry dostala organizácia v roku 2019 a na jar 2020 vznikla oficiálne. Akurát, že práve vtedy sme všetci sedeli zavretí doma kvôli prvej vlne pandemických opatrení a naše plány sa dočasne rozplynuli. Aktivity sme naštartovali v lete, kedy sme sa zhodli, že našou logickou úlohou musí byť obhajoba záujmov rodín s deťmi počas pandémie. Tá už našťastie pominula, ale keďže odhalila okrem iného aj zásadné nedostatky vzdelávacieho systému, venujeme sa mu v rámci našich kapacít dodnes.
Naplnenie cieľov prostredníctvom aktivít
Na zlepšovaní podmienok pre rodičov a deti vám naozaj záleží. Akou formou prebieha podpora smerom k ostatným rodinám?
Som rád, ak je to na našich aktivitách vidieť, aj keď to robíme dobrovoľne vo svojom voľnom čase, väčšinou popri práci. Naším cieľom však nikdy nebolo suplovanie práce iných združení a organizácií, ktoré sú v teréne v jednotlivých kútoch Slovenska, a venujú sa konkrétnym problémom. Týmto organizáciám načúvame a snažíme sa následne pomenúvať všeobecné systematické problémy a kde sa dá, navrhovať riešenia, prípadne poukazovať na riešenia, ktoré už niekde realizujú a fungujú.
Ktorým aktivitám sa tieto združenia venujú a na ktoré sa sústredíte vy?
Mnohé sa venujú niektorej znevýhodnenej skupine detí kvôli konkrétnej diagnóze, iné podpore športu u detí kvôli narastajúcej prítomnosti chronických chorôb, akými sú obezita či cukrovka. Veľa projektov rieši zhoršujúce sa duševné zdravie detí, šikanu na školách, potrebu zlepšenia takzvaného „wellbeingu“ a zároveň sa chronicky kritizuje kvalita výučby na školách pre jej zastaraný obsah či formu, akou je realizovaná. My sa teda tieto problémy snažíme pripomínať všade, kde je to možné. No zároveň sme pripravili a komunikovali stanovisko o tom, ako veľmi by žiakom a ich rodičom pomohlo, keby školy začali systematicky manažovať voľnočasové aktivity vo svojich priestoroch.
V čom vidíte plusy voľnočasových aktivít priamo na pôde školy?
Omnoho viac detí by sa začalo systematicky hýbať, spievať či maľovať, skrátka venovať sa aktivitám, ktoré ich bavia a napĺňajú, a pritom by spoznávali nových kamarátov. A rodičia by nemuseli poobede robiť taxikára a platiť ohromné sumy peňazí len preto, že ich dcérka alebo syn chce robiť nejaký šport či umenie. Čiže jednoduché a praktické riešenie, ktoré je realizovateľné bez potreby zásadných reforiem, a síce pomaly, ale určite by prinieslo výsledky.
Výzvy aj reformy
Aké sú tie najväčšie výzvy, ktorým dnešní rodičia aktuálne čelia?
Aby som mohol byť objektívny, musel by som mať v ruke aktuálny reprezentatívny prieskum na túto tému. No myslím si, že odpovede by boli rôzne. A to v závislosti od vekových kategórií ich detí, miesta bydliska a určite podľa výšky príjmov jednotlivých domácností. Ja osobne by som si ale dovolil u mladých rodičov pomenovať ako zásadný problém neistotu, súvisiacu najmä s rastom cien, špeciálne bývania. Problémom je tiež nájsť si dobre platenú prácu. U tých s deťmi v školskom veku je to potom určite kvalita školstva či dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A u všetkých je to samozrejme výzva zvládnuť výchovu detí v dobe digitalizácie. Na Slovensku, žiaľ, digitalizácia viac prenikla k deťom, kde vlastne nemá čo hľadať, a naopak, chýba vo verejných službách, kde už dávno mala byť a uľahčovať nám životy.
Prečítajte si: Finančná gramotnosť slovenských stredoškolákov sa zlepšila
Čo rodičia vedia o kurikulárnej reforme? Ako ju vnímajú a čo od nej očakávajú?
Vďaka nášmu reprezentatívnemu prieskumu z jesene tohto roku vieme, že veľa toho nevedia. Konkrétne 73 % o nej ani nepočulo, čo je ale zároveň približne percento rodičov, ktorých školy ešte reformu nespustili. Z tých rodičov, ktorí však o reforme vedia, je cítiť, že do nej vkladajú väčšie nádeje ako široká verejnosť. A až 58 % z nich verí, že jej implementácia posunie naše školstvo bližšie k potrebám 21. storočia. Zároveň si ale polovica z nich myslí, že kľúčový bude aj tak učiteľ. Až 90 % rodičov na Slovensku totiž súhlasí s tým, že „základom dobrého vzdelávania a výchovy na školách je kvalitný učiteľ“.
Reforma samotná teda nepostačí…
Popri kurikulárnej reforme musíme ako krajina nevyhnutne riešiť problém dostatku a najmä kvality učiteľov. Až 67 % rodičov, ktorých dieťa je na základnej alebo strednej škole je toho názoru, že na školách v ich meste alebo obci nie je ani tak problém nájsť učiteľov. Problémom je nájsť kvalitných učiteľov. Niekto by mohol tvrdiť, že rodičia sú zbytočne kritickí a nároční, ale výsledky detí v medzinárodných porovnaniach a vyjadrenia zamestnávateľov im skôr dávajú za pravdu.
Ako by ste chceli docieliť, aby sa potreby a problémy rodičov a detí na Slovensku stali súčasťou spoločenských debát? Nie sú rodiny, ako aj mnohé iné skupiny obyvateľstva, takpovediac na okraji? Ako ich dostať na prvé miesta?
My vychádzame z predpokladu, že základom je ozývať sa a pokúšať sa zaujať pozornosť kompetentných ľudí a inštitúcií relevantnými informáciami. Nie je to v dobe všadeprítomného bulváru ľahké, ale aspoň sa snažíme. Zároveň však vždy upozorňujeme rodičov na to, že väčšinu vecí je aj tak kľúčové riešiť na miestnej úrovni. Na úrovni mesta, obce či na úrovni konkrétnej školy, ktorú ich deti navštevujú. Lebo aj keď by sa nám podarilo zvýšiť pozornosť politikov či médií voči napríklad spomínanej kurikulárnej reforme, nakoniec je to vždy na pleciach jednotlivých riaditeľov škôl a učiteľov, kedy a ako ju pretavia do praxe. A tomu vedia rodičia pomôcť tak, že sa o to budú na pôde školy zaujímať. Budú sa pýtať a dožadovať sa všetkého, na čo majú ich deti nárok. Ja však vnímam v tomto smere pozitívny trend. Rodičia a ich problémy sú predmetom debát viac ako pred, povedzme, desiatimi rokmi.
Čo si pre rodičov na Slovensku zo všetkého želáte najviac?
Aby sa žiadny rodič necítil byť vo svojej úlohe opustený. A aby sa nám všetkým podarilo vychovať šikovnú a múdru generáciu mladých ľudí, na ktorú budeme môcť byt hrdí. Generáciu, ktorá bude sebavedome spoznávať svet, ale s radosťou sa následne vráti domov. A pomôže nám našu krajinu posúvať vpred. Znie to asi jemne „pioniersky“, ale inú cestu pre našu malinkú krajinu nevidím.
Zdroj foto: archív Matej Stuška, OZ Rodičia.sk