Kým v mladosti sa starali o svoje deti, po päťdesiatke sa čoraz viac žien ocitá v novej, nemenej náročnej životnej role. V role starostlivosti o starnúcich rodičov.
Tento „sendvičový” moment života, keď sa žena nachádza medzi dvoma generáciami – deťmi a rodičmi – je naplnený láskou, no často aj extrémnym fyzickým a psychickým vyčerpaním. Môže sa zdať, že konečne nastal čas užiť si seba, realita je však iná.
Život medzi dvoma pólmi
Ženy po päťdesiatke dnes rozhodne nepatria „do starého železa”. Sú aktívne, pracujú, cestujú, vzdelávajú sa, skúšajú nové veci a často chytajú doslova druhý dych. No popri tom sa celkom nebadane v ich blízkosti objavuje veľký tlak. Rodičia starnú. Pribúdajú chronické ochorenia, strata samostatnosti, pocity samoty a úzkosti. A väčšinou dcéry, ktoré majú so svojimi rodičmi blízky vzťah, cítia povinnosť znovu sa „postaviť do služby”.
Prečítajte si: Prečo rodičia z Generácie Z menej čítajú deťom a čo to znamená pre ich vývoj
Prečo je starostlivosť takmer výhradne v rukách žien?
Spoločenské očakávania, rodové stereotypy a dlhoročné obyčaje vedú k tomu, že hlavné bremeno starostlivosti nesú predovšetkým ženy. Aj keď majú bratov alebo iných príbuzných, vety ako „Ty vieš, čo treba.” alebo „Máš na to cit.” sú bežné. Výsledkom je, že sa ženy po päťdesiatke ocitajú v permanentnom kolotoči medzi pracovnými povinnosťami, pomocou dospelým deťom a opaterou starnúcich rodičov.
Keď deti vyrastú a rodičia zostarnú
Pre mnohé ženy je päťdesiatka míľnikom. Deti sú už dospelé, samostatné, niektoré majú vlastné rodiny. Zdanlivo sa tak otvára priestor na oddych, koníčky alebo druhý štart v kariére. No práve v tomto období prichádza iná výzva. Rodičia, ktorí boli kedysi oporou, teraz potrebujú pomoc. A niekedy ju potrebujú každý deň. Od zabezpečenia nákupov, varenia a upratovania, cez návštevy lekárov, až po celodennú prítomnosť pri človeku s demenciou alebo pohybovým obmedzením.
Neviditeľné bremeno a jeho dôsledky
Tento druh starostlivosti býva neviditeľný a spoločnosť ho väčšinou berie ako samozrejmosť. Ženy spadnú do stavu dlhodobého stresu, únavy, pridruží sa nedostatok spánku, sociálna izolácia, ale tiež finančné napätie. Mnohé ženy priznávajú, že popri starostlivosti o všetkých prestali myslieť na seba. Výsledkom čoho môže byť psychické vyhorenie, úzkosti či depresia.
Ako si pomôcť a zvládnuť túto fázu dôstojne?
Starostlivosť o starnúcich rodičov môže byť pre ženu nielen náročná, ale aj vyčerpávajúca. Napriek tomu existujú spôsoby, ako túto úlohu zvládať s dôrazom na vlastné zdravie a duševnú pohodu. Je dôležité si uvedomiť, že priznať si svoje hranice nie je zlyhaním, ale znakom zrelosti a požiadať o pomoc môže byť tým najzodpovednejším krokom. Rovnako je užitočné hľadať podporu aj mimo rodiny. Skúsiť to s opatrovateľskými službami, neziskovými organizáciami alebo komunitnými centrami, ktoré môžu výrazne uľahčiť každodenný život.
A netreba zabúdať ani na seba a pravidelne si dopriať čas na oddych, či už ide o chvíle osamote, stretnutie s blízkymi, alebo prechádzku v prírode. Nejde o žiadny prejav sebectva, ale o nutnosť.
Nevyhnutný je tiež otvorený dialóg so súrodencami a spravodlivé rozdelenie povinností. Toto všetko môže predísť pocitom preťaženia a vyhorenia. A napokon, čím viac žena vie, či už prostredníctvom kurzov, informácií o ochoreniach ako Alzheimerova choroba alebo o možnostiach domácej starostlivosti, tým istejšie sa môže cítiť v situáciách, ktoré si vyžadujú trpezlivosť a empatiu.
Prečítajte si: Snehové vločky vychovávajú generáciu Alfa
Starostlivosť, ktorá lieči… alebo zraňuje…
Niektoré ženy priznávajú, že ich starostlivosť o rodiča obohatila. Naučili sa trpezlivosti, vďačnosti, prijatiu. Iné sa však stretli so starými ranami. Na povrch vyplávalo nevyriešené detstvo alebo bolesti z minulosti. O to dôležitejšie je vnímať vlastné hranice a dať si priestor na spracovanie emócií.
Most medzi dvoma generáciami
Ženy po päťdesiatke sú oporou mnohých rodín. Sú mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Medzi staršími, ktorých milujú, a mladšími, ktorých vychovali. No aby mohli byť oporou pre iných, musia byť najprv oporou samy sebe.
Je čas, aby ich rolu spoločnosť ocenila. Avšak nie ako povinnosť, ale ako výnimočnú schopnosť vytvárať bezpečný priestor pre rodinu. A zároveň im dala nástroje, ako túto úlohu zvládnuť bez toho, aby sa samy stratili.
Zdroj titulná foto: Pexels_cottonbro studio
