Melinda Astrabová: Moruša slow fashion nie je len projekt, ale životný postoj

0
Melinda Astrabová: Moruša slow fashion nie je len projekt, ale životný postoj
Foto: Instagram/morusa_slowfashion

Swapy, workshopy, Moruša boxy aj módne prehliadky lokálnych dizajnérov.

Melinda Astrabová premenila covidový nápad na občianske združenie Moruša slow fashion, ktoré učí ľudí obliekať sa vedome a šetrne k planéte. V rozhovore hovorí o tom, prečo na pomalej móde záleží, ako vznikol názov Moruša a čo pre ňu znamená ocenenie v ankete Žena roka 2025.

Zdroj foto: Moruša slow fashion

Celý nápad vznikol počas covidu. Projekt Moruša slow fashion ste si vymysleli v čase, keď boli všetci zavretí doma. Prečo práve vtedy a ako sa z myšlienky stala realita?

Som dosť aktívny človek, rada vymýšľam nové projekty a veci, ktorým by som sa mohla venovať. A stále ma niečo ťahalo k móde. Vždy som mala v hlave, že by som sa tejto téme rada venovala. Už počas štúdia na vysokej škole som sa začala zaujímať o ekologické problémy a problémy rozvojových štátov. Vtedy som sa bližšie dostala aj k téme udržateľnosti v módnom priemysle.

Keď som počas covidu premýšľala, čomu by som sa mohla ešte viac venovať, všetko sa mi to prepojilo. Móda a naše preplnené šatníky by sa mohli niekde ukázať a mohlo by sa s nimi niečo urobiť.

Spočiatku som chcela vytvoriť bazárik, kde by som posúvala ďalej svoje oblečenie zo skríň, prípadne aj oblečenie kamarátky, s ktorou sme na ten nápad prišli. Časom som však zistila, že takýchto bazárikov je veľa. Napadlo mi preto, či tým len nepodporujeme, aby ľudia stále nakupovali nové veci, hoci z druhej ruky. Dnes má Moruša podobu vzdelávacích aktivít, rôznych podujatí a zároveň minibazárika s oblečením. To však vyberám naozaj dôkladne, aby to malo zmysel. Ideálne sú vintage kúsky alebo kvalitnejšie kúsky z lepších materiálov.

Moruša slow fashion sa aktívne venuje pomalej móde a témam udržateľnosti v textilnom priemysle. Organizuje podujatia rôznych formátov, od diskusií o pomalej móde cez festival udržateľnosti až po viaceré výmenné swapy.

Poďme sa porozprávať o tom, čo vlastne slow fashion je…

Slow fashion je protiváha fast fashion. Do slovenčiny to môžeme preložiť ako pomalá a rýchla móda. Pomalá móda sa zameriava na to, aby sme si oblečenie do skríň vyberali vedome. Aby sme sa viac zamýšľali nad tým, z akého materiálu je vyrobené, odkiaľ pochádza, ako vzniklo a akým spôsobom sa k nemu môžeme dostať. Rýchla móda je naopak rýchla výroba obrovského množstva oblečenia, často nekvalitného.

Ako vnímate slow fashion pri výbere oblečenia pre deti?

Čo sa týka detského oblečenia, stretávam sa najmä s tým, že ľudia dostávajú veľa oblečenia od známych a kamarátok, ktorých deti už z neho vyrástli. Myslím si, že je to dobrý spôsob, ako vynosiť oblečenie, ktoré je stále v poriadku.

Šatník detí môžu zaujímavo obnoviť aj rôzne swapy. Možnosťou je aj hľadať alternatívy u lokálnych tvorcov a dizajnérov, to však môže byť finančne náročnejšie. Z môjho okolia poznám skôr tú prvú možnosť, že sa oblečenie dedí z dieťaťa na dieťa. Tak to bolo aj u mňa v detstve. Mám mladšiu sestru a čo som nosila ja, nosila potom aj ona. U nás to fungovalo skvele, pretože sestra vždy chcela nosiť to isté čo ja, takže sa tešila, že sme mali rovnaké veci.

Swapy sú výmenné akcie, na ktorých si ľudia navzájom vymieňajú veci, ktoré už nepotrebujú. Najčastejšie ide o oblečenie, ale rovnako obľúbené sú swapy kníh, rastlín, detských hračiek či doplnkov do domácnosti. Základnou myšlienkou je podpora opätovného používania vecí. Tým sa predchádza zbytočnému hromadeniu odpadu a šetria sa peniaze aj naša planéta. Laicky povedané, namiesto toho, aby ste niečo vyhodili, prinesiete to na swap a odnesiete si niečo, čo sa vám určite zíde.

Čo všetko organizuje Moruša slow fashion?

Moruša slow fashion ako občianske združenie organizuje rôzne swapy oblečenia. Ľudia si pri nich vymieňajú oblečenie, doplnky alebo topánky, ktoré sú zachovalé a ešte by sa dali nosiť, ale v ich šatníku už nemajú miesto, alebo si chcú šatník obnoviť.

Ďalej sú to podujatia zamerané na šírenie povedomia o pomalej móde a udržateľnosti v módnom priemysle. Pozývam na ne odborníkov a odborníčky na túto tému do diskusií a prednášok. Vždy to spájam s malým marketom lokálnych dizajnérov, najmä z Banskej Bystrice a okolia, ale aj z celého Slovenska. Veľmi rada podujatia končím módnou prehliadkou. Je to obľúbená forma, ako sa môžu lokálni dizajnéri a tvorcovia predstaviť širšej verejnosti.

Organizujem aj workshopy, väčšinou zamerané na ručné práce, napríklad háčkovanie, vyšívanie či upcykláciu oblečenia. Pri niektorých spolupracujem s externými lektorkami a lektormi, upcykláciu však vediem aj sama. Workshopy a prednášky o pomalej móde rada prinášam aj do škôl, ktoré o ne majú záujem.

Zaujal nás na vašej stránke Moruša box. Čo to je?

Moruša box je služba osobného výberu oblečenia z druhej ruky. Zákazník napíše, aký má štýl, čo rád nosí, ako vyzerá jeho šatník a aké má miery. Na online konzultácii si upresníme očakávania a hodnotu boxu. Následne prejdem sekáče a vlastný bazárik a pripravím výber kúskov podľa preferencií. Výber s klientom vopred konzultujem, aby dostal len to, čo chce. Oblečenie zabalím a pošlem poštou, alebo ho doveziem domov či do práce.

Pre koho je určený?

Najmä pre ľudí, ktorí nemajú čas alebo chuť behať po obchodoch a hľadať nový kúsok do šatníka. Ale aj pre tých, ktorí hľadajú oblečenie na konkrétnu príležitosť, napríklad pracovnú cestu alebo dôležité stretnutie. No v zásade pre každého, kto chce obnoviť šatník udržateľne a bez nákupu nového oblečenia alebo ho dať niekomu ako darček. Hodnotu a obsah boxu si dohodneme podľa preferencií obdarovaného.

Zdroj foto: Moruša slow fashion

Nápad potreboval aj príťažlivý a trefný názov. Prečo Moruša? 

Názov Moruša slow fashion mi napadol tak, že som chcela, aby začínal na M, lebo bazárik sme zakladali spolu s kamarátkou Maťou. Mám veľa kníh o bylinkách a rastlinkách a páčilo sa mi, že by názov mohol byť slovenský. Pochádzam z južného Slovenska, z Rožňavy, a čiastočne som vyrastala na dedine u starých rodičov. Často som chodila okolo moruší, ako malé dieťa som trhala plody a jedla som ich, boli sladko-kyslé. Strašne ma to vtedy bavilo. Keď som uvidela toto slovo v jednej knižke, zabliklo mi zelené svetlo, že tento názov sa mi fakt páči. Myslím si, že je to skvelé prepojenie s mojím osobným príbehom a s niečím z detstva, čo mi evokuje niečo pozitívne. Moruša zároveň nie je len strom a plod, ale aj priadka morušová, ktorá by bez tohto stromu neprežila. Jedno s druhým má pekné prepojenie.

Moruša má symbolicky veľmi silný vzťah k móde a textilu. Bez jej listov by neexistoval prírodný hodváb.

Udržateľnosť je spôsob myslenia a konania, ktorý zohľadňuje nielen naše súčasné potreby, ale aj potreby budúcich generácií. Je to životný štýl, ktorý myslí na prírodu, ľudí aj budúcnosť. Čo hovoria štatistiky? Je na Slovensku zreteľný pozitívny posun?

Za zmienku stojí napríklad to, že na skládkach každý rok skončí až 92 miliónov ton oblečenia. Je to ako jedna smetiarska dodávka textilu vyhodená každú sekundu. Na výrobu jedného trička sa zase spotrebuje toľko vody, koľko by človek vypil za tri roky. Za mňa je to v obidvoch prípadoch celkom šialené.

V priemere si nový kúsok oblečenia oblečieme len sedemkrát, kým skončí v odpade. To je dosť málo a súvisí to s kvalitou oblečenia, ktoré nakupujeme. Ľudia sa o pomalú módu a udržateľnosť v módnom priemysle zaujímajú čoraz viac, no ich prístup často ovplyvňuje cena a dostupnosť takýchto možností. Pre mnohých je už dôležitá kvalita a etické pozadie výroby.

U väčšiny ľudí však stále pretrváva silná príťažlivosť fast fashion, pretože je moderná a veľmi dostupná za relatívne nízku cenu. Úplne tomu rozumiem, prečo ľudia po takých veciach niekedy siahnu. Z môjho pohľadu však už aj mladšia generácia čoraz viac chápe, že je dôležité zamýšľať sa nad tým, čo a kde nakupujeme a za akých podmienok sa naše oblečenie vyrába. Záujem teda určite rastie.

Anketu Žena roka každoročne vyhlasuje miestny odbor Živeny v Banskej Bystrici. Cieľom ocenenia je upozorniť na výnimočné ženy z okresu Banská Bystrica, ktoré svojou prácou a aktivitami prispievajú k zlepšeniu spoločnosti. Medzi nominovanými a napokon aj ocenenými ste sa pred rokom ocitli aj vy. Kto vás do ankety prihlásil a čo pre vás ocenenie znamená?

Do ankety Žena roka ma nominovala moja dobrá kamarátka Evka Ščepková, a to v kategórii Zodpovednosť za udržateľnú budúcnosť. Bola to pre mňa veľká pocta. Keď som zistila, že som nominovaná, nemohla som tomu uveriť. Tejto téme sa venujem viac ako päť rokov, takže to, že si niekto všimol moju aktivitu a ocenil ju, je pre mňa naozaj veľká vec. Druhé miesto bolo obrovským zadosťučinením.

Téma udržateľnosti by určite mala byť na popredných miestach medzi našimi témami, nielen v módnom priemysle, ale všeobecne, a to nie iba na Slovensku, ale aj na celom svete. Myslím si, že by sme jej mali venovať čo najväčšiu pozornosť.

Na čom aktuálne pracujete a na čo sa môžeme v najbližšej budúcnosti tešiť?

Aktuálne chystám novú službu – požičiavanie oblečenia. Nie však v klasickom ponímaní. Prenajať si u nás budete môcť aj celé outfity na pracovnú cestu alebo konkrétnu udalosť. V praxi to bude vyzerať tak, že ak idete napríklad na konferenciu, ale nepotrebujete si nakúpiť nové business casual kúsky, pretože ich nevyužijete na bežné nosenie, u nás si ich budete môcť zapožičať. Aktuálne zostavujem konkrétne outfity, aby som vedela túto službu ponúkať čo najkvalitnejšie.

Pracujem tiež na novej kolekcií upcyklovaných kúskov – hľadám nové spôsoby pretvárania oblečenia. A najbližšie pripravujem podujatie Príbehy všité do textílií, ktoré sa bude venovať téme, ako sa kedysi ľudia starali o oblečenie, prečo oblečenie vydržalo dlhšie, aké materiály sa vyberali. A určite plánujem ešte jeden swap oblečenia na koniec novembra.

žiadne príspevky na zobrazenie