Diplomy sa dajú získať, dôveru si musíme zaslúžiť.
Martina Janíková vie, o čom hovorí – v 26 rokoch sa niekto za ňu zaručil a zveril jej vedenie troch krajín a desiatich závodov. Dnes ako mentorka pomáha ženám pochopiť, že najsilnejší kariérny nástroj nekúpite na žiadnom kurze. Vzniká z odvahy, dôvery a rozhodnutia zostať sama sebou. A to aj vtedy, keď je to nepohodlné.
V rozhovore hovorí o tom, prečo prestať zbierať kontakty a začať budovať vzťahy, ako nestratiť seba samu v honbe za výsledkami a čo by mala urobiť každá žena, ktorá chce od zajtra budovať svoje meno.
Náš rozhovor nesie titulok „Najsilnejší kariérny nástroj nemá certifikát. Má meno” Čo pre vás toto meno vlastne znamená?
V kariére často nerozhoduje diplom ani certifikát, ale to, kto za vás dá „ruku do ohňa”. Kto je ochotný staviť vlastné meno na vašu kartu. Presne to robí mentor. Otvorí vám dvere, do ktorých by ste sa sami nedostali, a prenáša na vás dôveru, ktorú si sám roky budoval – svoju skúsenosť, svoj kredit aj kontakty. A to je vec, ktorú žiadny certifikát ani kurz nenahradí.
Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že vám niečo otvorilo dvere skôr vďaka dôvere a povesti, než vďaka titulu na vizitke?
Mala som 26 rokov, keď som dostala ponuku, ktorá mi vtedy prišla až nereálna – riadiť tri krajiny, Česko, Poľsko a Slovensko, celkovo desať závodov medzinárodnej firmy. Pamätám si deň, keď som ráno letela na výberové konanie do Helsínk a ešte tú istú noc, okolo polnoci, som sa vracala späť do Prahy. Na papieri som na tú pozíciu vtedy nemala „dosť”. Ale mala som niečo iné. Dôveru svojho vtedajšieho šéfa. On ma maximálne podporoval, dal mi obrovskú zodpovednosť a neustále ma posúval ďalej. Nechal ma vyrásť.
Až spätne som si uvedomila, že táto dôvera nebola samozrejmosťou – vznikla z toho, ako som sa správala k ľuďom okolo seba, s rešpektom, a z toho, ako som pracovala na sebe. A že jedného dňa budem musieť túto dôveru vracať ďalej – dávať príležitosti druhým tak, ako ich dal niekto mne.
Čím ďalej som vo svojej kariére, tým viac sa zameriavam na budovanie vzťahu. Výsledky v tabuľke nie sú všetko. Keď je vzťah a dôvera tam, kde majú byť, výsledky prestávajú byť bojom o uznanie a stávajú sa prirodzeným vedľajším produktom spolupráce. Ľudia vám dajú priestor skúšať, zariskovať, urobiť chybu, pretože vedia, kto ste a čo za tým stojí. Tímy a firmy, ktoré toto pochopia, prestávajú najímať životopisy a začínajú budovať ľudí.
Vaša kariéra sa tiahne cez HR, mentoring aj medzinárodné programy – dá sa povedať, že ste si svoje meno budovali roky, kúsok po kúsku? Akým spôsobom?
Určite. Ale nikdy som nerozmýšľala tak, že si musím cielene „budovať meno”. Snažila som sa dobre robiť svoju prácu, byť otvorená, hovoriť svoj názor, prevziať zodpovednosť a postaviť sa za svoj tím, keď je to potrebné. Prešla som rôznymi firmami, odvetviami aj prostrediami a každé ma niečo naučilo. Zároveň som si overila, že niektoré princípy fungujú všade rovnako – dôvera, rešpekt, otvorená komunikácia a schopnosť pracovať s ľuďmi.
A dôležitá pre mňa bola aj odvaha. Kedykoľvek som sama vystúpila zo svojej komfortnej zóny, nebolo to na začiatku vždy príjemné. Ale práve tieto kroky ma nakoniec posunuli ďalej a často oveľa vyššie, než som pôvodne očakávala.
Čo môže urobiť žena, ktorá stojí na začiatku kariéry alebo mení odbor a zatiaľ žiadne „meno” nemá?
Začať. Nemusí čakať na veľkú pozíciu alebo ideálnu príležitosť.
A hlavne by som jej povedala: „Nestrácaj svoje ambície. Skúšaj nové veci, prijímaj výzvy, uč sa a neboj sa niekedy urobiť krok do neznáma!”
Vo firmách sa často stretávam s tým, že ľudia majú potenciál, ale brzdí ich strach – boja sa chyby, novej zodpovednosti alebo toho, ako ich krok prijme okolie. Pritom práve to človeka najviac posúva. Ak cítite, že je čas urobiť ďalší krok, urobte ho. Nemusí byť vždy príjemný, ale nie je dobré zostávať v „stojatých vodách” len preto, že sú bezpečné.
Aký je rozdiel medzi skutočným budovaním vzťahov a len „zbieraním kontaktov”?
Pre mňa sú skutočné vzťahy založené na dôvere, rešpekte a naozajstnom záujme o druhého človeka. Nestačí niekoho poznať alebo mať jeho kontakt.
Vo svojej práci hovorím: „Najprv budujte vzťahy, výkon potom príde.” Myslím, že rovnaký princíp platí aj pre kariéru.
Musíte ľudí spoznať, pochopiť ich motiváciu a očakávania, počúvať ich a tiež im niečo dávať. Ak medzi ľuďmi funguje dôvera a rešpekt, sú ochotnejší spolupracovať, pomáhať si a prevziať zodpovednosť. To je podľa mňa skutočný vzťah.
Dá sa budovať meno aj vtedy, keď človek nie je typ, ktorý rád chodí na eventy a networkuje „naostro”?
Určite. Nemyslím si, že dobré meno vzniká podľa počtu akcií, ktoré človek navštívi, alebo podľa počtu ľudí, s ktorými si vymení kontakt. Buduje sa predovšetkým každodennou prácou. Tým, či sme spoľahliví, ako komunikujeme, ako spolupracujeme s ostatnými a čo po nás zostáva. Každý sme navyše iný a podľa mňa nie je potrebné sa pre kariéru štylizovať do niekoho, kým nie sme.
Moje motto je: „Vystúpte. Vyniknite. Zostaňte sami sebou.” A práve „zostaňte sami sebou” je pre mňa veľmi dôležité.
Aké najčastejšie chyby vidíte u žien, ktoré sa snažia posunúť v kariére, ale okolie ich stále nevníma tak, ako by si zaslúžili?
Často sú to podľa mňa práve obavy – urobiť chybu, ozvať sa, povedať svoj názor, prijať novú zodpovednosť alebo vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Ak má človek potenciál, ale dlhodobo zostáva v už spomínaných „stojatých vodách”, jeho okolie možno nikdy neuvidí, čoho je skutočne schopný. Preto ženy podporujem v tom, aby nestrácali svoje ambície, nebáli sa ísť za svojimi cieľmi a využili príležitosť, keď príde.
Neznamená to byť najhlasnejšia v miestnosti. Znamená to mať odvahu povedať svoj názor, prijať zodpovednosť a ukázať, čo vo Vás je.
Vo svojej praxi sa venujete aj ženám, ktoré hľadajú rovnováhu medzi rodinou a kariérou. Ako súvisí budovanie „mena” s tým, že žena zároveň nechce vyhorieť alebo strácať samu seba?
Tu by som sa vrátila k svojmu mottu: „Vystúpte. Vyniknite. Zostaňte sami sebou.” Kariérny rast podľa mňa nemá znamenať, že sa človek musí zmeniť na niekoho iného. Rovnako ako sa pri práci s ľuďmi snažím pochopiť ich motiváciu, očakávania a to, čo je pre nich dôležité, musí to podľa mňa vedieť aj každý sám o sebe.
Môžeme mať ambície, rásť a vystupovať z komfortnej zóny. Ale zároveň by sme nemali stratiť samých seba. A to, čo je pre nás v živote dôležité.
Boli obdobia, keď som sa v honbe za výsledkami dokázala stratiť – prestala som si všímať, kedy je toho príliš, a potlačila som veci, ktoré sú pre mňa inak zásadné. Až spätne som si uvedomila, že som sa vzdialila sama sebe, a bolo potrebné sa zastaviť a znovu si zoradiť priority.
Práve táto skúsenosť ma naučila, že „zostať sama sebou” nie je jednorazové rozhodnutie, ale niečo, k čomu sa človek musí pravidelne vracať a kontrolovať si to. Dnes si preto strážim určité hranice. Či už ide o čas, ktorý patrí len rodine, alebo o momenty, keď si dovolím povedať „nie” aj lákavej príležitosti, ak by ma stála viac, než som ochotná dať. A presne túto skúsenosť sa snažím odovzdávať aj klientkam, s ktorými pracujem – že ambície a rovnováha nie sú protiklady, ak si človek vie včas pripomenúť, čo je preňho skutočne dôležité.
Mení sa dôležitosť mena a povesti vo chvíli, keď žena mieri do vyššej manažérskej pozície?
Podľa mňa áno. Čím vyššie sa človek v manažmente dostáva, tým menej je jeho práca len o jeho vlastnej odbornosti. Je viac o ľuďoch.
Vždy hovorím, že úspech manažéra pre mňa nie je v tom, koľko vecí dokáže urobiť sám, ale koľko ľudí dokáže posunúť ďalej. Líder musí byť pripravený povedať svoj názor, aj keď nie je populárny. Musí sa vedieť postaviť za svoj tím, dať ľuďom priestor, dôverovať im a zároveň prevziať zodpovednosť. A práve tu podľa mňa začína byť dobré meno ešte dôležitejšie. Ľudia musia vedieť, že vám môžu dôverovať. Vo vyššom manažmente už nejde len o to, čo ste dokázali sama, ale aj o to, akých ľudí a tímy ste dokázali rozvíjať.
Krátko na záver
1. Jedno slovo, ktoré by ste povedali ženám, ktoré práve teraz pochybujú samy o sebe. Odvaha.
2. Veta, ktorú si hovoríte v ťažkých chvíľach. Zopakujem, čo som už povedala: Vystúpte. Vyniknite. Zostaňte sami sebou. A hlavne – GO!
3. Aká vlastnosť podľa vás najviac pomáha ženám vyniknúť – aj bez certifikátu? Odvaha. Odvaha povedať svoj názor, prijať novú výzvu, vystúpiť z komfortnej zóny, učiť sa nové veci a pritom zostať sama sebou.
4. Jedna vec, ktorú by mala urobiť každá žena, ktorá chce od zajtra začať budovať svoje meno. Urobiť jeden krok mimo svojej komfortnej zóny. Povedať svoj názor. Prijať novú zodpovednosť. Prihlásiť sa k projektu. Ozvať sa s nápadom. Urobiť niečo, čo už nejaký čas odkladá len preto, že má pred tým rešpekt.
3 otázky Klubu Akčných žien
Čo očakávaš od Klubu Akčných žien, čo by si sa rada naučila, dozvedela, prípadne, čo sa ti už podarilo vďaka klubu získať?
Od Klubu Akčných žien očakávam networking – možnosť spoznať ženy z rôznych odborov, s ktorými si môžem vymieňať skúsenosti, inšpirovať sa ich cestou a možno aj nájsť príležitosti na spoluprácu. Páči sa mi myšlienka prepojiť sa s ľuďmi, ku ktorým by som sa v bežnom pracovnom živote nedostala. Uvítam tiež zaujímavé a moderné články či obsah, ktorý ma posunie ďalej – či už ide o nové trendy v odbore, tipy na osobný rozvoj, alebo inšpiratívne príbehy iných žien. Chcela by som, aby ma Klub držal v obraze a motivoval ísť ďalej.
A naopak, čo vieš klubu AŽ ponúknuť ty?
Klubu AŽ môžem ponúknuť praktické skúsenosti z HR – mám za sebou prácu tak v rodinných firmách ako aj vo veľkých korporáciách, rozumiem špecifikám oboch prostredí (od neformálnejšieho riadenia ľudí až po nastavené procesy a systémy). Rada by som tieto skúsenosti zdieľala formou mentoringu a pomohla tak ostatným členkám v ich rozvoji.
Akým ekvivalentom by si označila Klub Akčných žien a čo pre teba Klub AŽ znamená?
Klub AŽ by som označila ako organizáciu, ktorá si navzájom pomáha rásť. Niečo ako neformálna podporná sieť alebo komunita. Pre mňa osobne znamená priestor, kde môžem čerpať energiu, inšpiráciu a spätnú väzbu od žien s podobným pohľadom na svet.