Spojené štáty americké, Mexiko, Honduras a Guatemala sa v polovice apríla zaviazali k posilneniu ochrany svojich hraníc. V praxi to vedie k ďalšej kriminalizácii ľudí na úteku. Budú vystavení väčšiemu riziku, že skončia v rukách zločineckých organizácií alebo ochorejú na covid-19.
- Lekári bez hraníc boli svedkami opakovaných policajných razií a náhodného zatýkania na južnej hranici Mexika.
- Taktiež videli, ako USA vyhosťuje žiadateľov o azyl späť do Mexika s odvolaním na nariadenie 42.
- Nariadenie úrady využili k hromadnému vyhosťovaniu pod zámienkou ochrany verejného zdravia v súvislosti s covid-19. Efektívne tak blokujú právo požiadať v USA o azyl.
Extrémny nedostatok ochrany migrantov
„Znovu vidíme, ako vznikajú fyzické, byrokratické a bezpečnostné zábrany, ktoré znemožňujú požiadať o azyl a maria voľný pohyb osôb utekajúcich pred násilím v ich domovine,“ hovorí Antonio Caradonna, koordinátor projektu Lekári bez hraníc zameraného na migráciu. „Pozorujeme to na severnej, ako aj na južnej hranici Mexika. Zatiaľ čo USA prichádzajúcich masovo vyhosťujú, Mexiko ich opakovane potláča a zatýka.“
Tímy Lekárov bez hraníc opakovane odsúdili policajné zásahy na južnej hranici Mexika a náhodné zatýkanie v oblastiach, kde sa migranti a žiadatelia o azyl zdržujú – a to vrátane miest, kde im organizácie poskytujú lekársku starostlivosť. K niekoľkým takýmto incidentom došlo hneď v meste Coatzacoalcos v štáte Veracruz. Železnice tam slúžia ľuďom na úteku ako prestupná stanica.
„Tretí týždeň v apríli polícia v Coatzacoalcos podnikla záťah na železničných koľajach. Zadržala okolo 50 migrantov, vrátane rodín s deťmi,“ upresňuje Caradonna. „Spali blízko príbytkov pre migrantov, pretože oficiálne sa kvôli pandémii nemohli ubytovať.“ Množstvo týchto zariadení v Mexiku behom pandémie zavrelo alebo obmedzilo svoju kapacitu.
Policajná akcia v blízkosti príbytkov alebo miest, kde je migrantom poskytovaná lekárska starostlivosť alebo humanitárna pomoc, „núti ľudí na úteku, aby sa viac schovávali, volili nebezpečnejšie trasy a ľahšie tak skončili v rukách zločineckých organizácií, ktoré ich vydierajú,“ vysvetľuje Caradonna. „Odsudzujeme extrémny nedostatok ochrany týchto ľudí.“
Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť
Svedectvá priamo od Lekárov bez hraníc
„Cez hory prešlo asi 400 ľudí, zhruba 200 z nich však polícia zadržala. Polovica z nich boli ženy a deti, druhá polovica boli muži,“ popisuje Levi z Hondurasu. „V poslednej dobe ženy cestujú menej. Sú to totižto práve ony, ktoré polícia najčastejšie chytí. Cestujú s deťmi, nemôžu rýchlo utekať.“ Levi taktiež popisuje problém nájdenie vhodného miesta k prespaniu: „Zostali sme v horách alebo na ulici, pretože sme nenašli žiadne zariadenie pre migrantov.“
„Už je to 20 dní, čo som prekročila hranice Mexika,“ hovorí Kimberly, 29 ročná Hondurasanka, ktorá cestuje so svojím 11 ročným synom, bratom a jeho dieťaťom. „Spali sme na poli. Mali sme hlad a zažili sme bezsenné noci. Nemáme žiadne peniaze. V miestnej ubytovni nám povedali, že majú zatvorené. Ponúkli nám jedlo a kávu, ale prespať sme tam nemohli.“
Kimberly pracovala v poľnohospodárstve, ale nedávne hurikány, ktoré zasiahli Honduras, ich o všetko pripravili. „Teraz sme na ulici a ja mám strach, pretože sa nám môže stať čokoľvek,“ hovorí. „Bojím sa, že mi zoberú syna. V noci nemôžem spať. Keď zaspí syn, bdiem nad ním.“
Ničivá migračná politika
Pozdĺž severnej hranice Mexika sú Lekári bez hraníc svedkami hromadného vyhosťovania žiadateľov o azyl z USA. Deje sa to pod hlavičkou nariadenia 42. Títo ľudia sú vrátení naspäť do Mexika bez riadneho procesu, často do neznámych a nebezpečných miest. V Reynose, Nuevo Lared a Ciudad Juáreze Lekári bez hraníc ošetrili stovky deportovaných rodín, ktoré zostali bez ochrany.
Tímy Lekárov bez hraníc videli v Brazílii na vlastné oči zomierať pacientov, ktorí by mohli prežiť
„Naše tímy prinášajú správy o neľudskom zaobchádzaní s migrantami v amerických detenčných centrách. Nevplýva to pozitívne na ich zdravie. Vyvoláva to akútny stres,“ hovorí Geaninna Ramos, zdravotnícka poradkyňa Lekárov bez hraníc. „Sú deportovaní do miest na hraniciach bez akýchkoľvek informácií o tom, kde teraz sú alebo čo s nimi ďalej bude. Je tu množstvo žien s deťmi, ktoré dlho nejedli. Nebola im poskytnutá zodpovedajúca starostlivosť. Neprešli ani preventívnymi opatreniami kvôli covid-19. Ošetrovali sme štvorročné dievčatko, ktoré do mesta Ciudad Juárez dorazila dehydratovaná, pretože v detenčnom centre v USA jej nedali žiadnu vodu.“
„Do USA som sa dostala cez Reynos, potom ma vyhostili do mesta Nuevo Laredo,“ popisuje 33ročná žena z Guatemaly, ktorá cestuje so svojou štvorročnou dcérkou. „Nemohla som sa ani s nikým spojiť.“ Oddelili ich od manžela a syna, ktorí sú spolu ubytovaní v ubytovni v Monterrey. „Keď sa pýtate, kričia na vás a strkajú do vás. Keď prehľadávali maloletých, otočili ich čelom k autobusu s rukami hore. Myslela som na svojho syna. Ani som nechcela myslieť nato, že ho môžu zbiť. Stačilo, keď som videla, ako s deťmi jednajú počas prehliadky. Správali sa hrozne. Sme na úteku a nechceme nikomu ublížiť. Mám pocit, že to však nikto nechápe.“
Nič z toho, čo títo ľudia popisujú – absencia ochrany žiadateľov o azyl a migrantov, nedostatok humanitárnej pomoci, ich nezačlenenie do preventívnych opatrení proti covid-19, ich kriminalizácia a de facto odovzdávanie zločineckým skupinám namočených do únosov, vydieranie a pašeráctvo – nie sú nové problémy. „Túto zhubnú migračnú politiku sme videli už v minulosti,“ hovorí Caradonna. „Vieme, že nevedie k odradeniu ľudí vydať sa na cestu, ale k tomu, že sa schovávajú a volia omnoho nebezpečnejšie trasy, kde môžu byť vystavení násiliu a riskujú svoje životy.“
Zdroj: Lékáři bez hraníc
Mexico City / Praha, 28. apríla 2021
Foto na titulke: Kimberly z Hondurasu cestuje so svojim 11 ročným synom. Ďalšie dve deti musela nechať doma. ©Yesika Ocampo_Lékaři bez hranic.jpg
Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život
