Psychológia využíva niekoľko systémov, pomocou ktorých popisuje charakterovú výbavu človeka a definuje jeho typ osobnosti.
K preferovaným metódam patrí model známy ako Big Five. Ide o tzv. Veľkú päťku, ktorá rozlišuje osobnostné typy na základe sústavy príbuzných vlastností rozdelených do 5 špecifických povahových okruhov.
Model Big Five nie je novinkou. V psychológii sa rozvíja od polovice 20. storočia. Za priekopníka systému delenia ľudí do 5 skupín podľa špecifickej povahovej výbavy je označovaný americký psychológ Donald W. Fiske. Na jeho výskum z roku 1949 neskôr nadviazali ďalší odborníci Paul Costa, Robert McCrae či Lewis Goldberg, ktorí využili empirické metódy a potvrdili účelovosť teórie. Postupne sa rozšírila do poradní naprieč USA aj mimo amerických hraníc. V súčasnosti sa bežne používa pri testovaní študentov a skúmaní ich kariérnych predispozícií aj vo firmách pri hľadaní vhodných kandidátov na konkrétnu pozíciu.
Model sa v praxi uplatňuje ako nástroj na skúmanie vlastností jedinca. Ich opis slúži na zaradenie osoby do jedného z 5 okruhov, s ktorým má najviac zhodných povahových čŕt. Každý okruh pozostáva z niekoľkých osobnostných rysov, ktoré spoločne tvoria ucelenú povahovú „dimenziu”. Zároveň napovedajú, akú úroveň danej osobnostnej dimenzie, resp. kvality hodnotená osoba dosahuje.
Otvorenosť
Otvorený typ sa vyznačuje zvedavosťou a vynaliezavosťou. Je kreatívny, miluje estetiku a vie oceniť umenie. Má silný zmysel pre fantáziu. Potrebuje neustálu intelektuálnu stimuláciu v podobe nových poznatkov, ktoré sú potravou pre jeho myseľ prístupnú novým zážitkom. Ak mu slúži zdravie, je nadmieru aktívny.
Nemá rád stereotyp. Je výrečný a nebojí sa prezentovať svoje názory. V prípade potlačenej osobnosti sa odvaha, otvorenosť a aktivita mení na obavu robiť životné zmeny a snahu ostať v komfortnej zóne, kde nie je potrebné čeliť veľkým výzvam. Negatívnym aspektom nízkej miery otvorenosti je tiež samotárstvo a prehnané puritánske sklony.
Svedomitosť
Dôslednosť, precíznosť, starostlivosť a dôraz na detaily patria k hlavným rysom svedomitého typu. Ak je miera svedomitosti prirodzená, neupadá do prehnanej pedantnosti ani do druhého extrému, ktorým je ustráchaná opatrnosť brániaca človeku zdravo riskovať. Nízka miera svedomitosti sa prejavuje aj nespoľahlivosťou a stratou zmyslu pre povinnosti. Takáto osoba môže trpieť úzkosťami a napätím vyvolaným chaotickým životom. Vnútornú pohodu mu vráti posilňovanie vlastností, ktoré sú pre svedomitý typ prirodzené.
Okrem dôslednosti, precíznosti a starostlivosti je to usilovnosť, vytrvalosť a pevná vôľa. Kľúčová je aj poriadkumilovnosť. Výsledkom pestovania týchto cností je cieľavedomá osoba so zdravou sebadôverou, ktorá plní úlohy, dodržiava termíny a je schopná pracovať pod tlakom bez toho, aby ju ovládali sklony k tvrdohlavosti.
Extraverzia
Priateľský, zhovorčivý, pozitívne naladený a sebavedomý. Človek, ktorého povahová výbava sa najviac zhoduje s črtami typickými pre extraverziu, je otvorený a prístupný, no túto vlastnosť prejavuje inak ako otvorené typy. Nevyhľadáva nové poznanie, nepotrebuje intelektuálnu stimuláciu, nie je fanúšikom filozofických rozhovorov. Komunikatívnosť používa ako nástroj na hľadanie nových kontaktov a budovanie priateľstiev. Prekypuje vitalitou a jeho prítomnosť vás nakazí entuziazmom a vášňou k životu.
Ak je extraverzia v optimálnej miere, zábavnou a energickou povahou si nové známosti získa rekordne rýchlo. Pri vychýlení do extrémov môže mať sklony predvádzať sa a pôsobiť dominantne. V opačnom prípade sa uťahuje k samotárstvu, z čoho pramení slabá socializácia, miestami až apatia.
Prívetivosť
Priateľskosť zdobí aj prívetivé typy. Osoby zaradené do tejto skupiny bývajú srdečné a empatické. Spomedzi všetkých typov majú najlepšie vyvinutý súcit. Ochotne pomôžu a keď nažívajú v hojnosti, veľkoryso sa podelia. Ak je kvalita prívetivosti na vysokej úrovni, môžu byť prehnane štedré a často sa obetujú pre druhých na úkor seba samého. Pri jej nedostatku sa uzatvárajú do seba a pôsobia ako introverti. Problémom sa stáva stratená dôvera a neochota byť k iným vľúdny kvôli obave zo zrady alebo citového zranenia. K vyvažovaniu tejto osobnostnej kvality pomáha hľadanie rovnováhy medzi obetavosťou a sebectvom.
Neuroticizmus
O neurotikoch sa často hovorí ako o nahnevaných a úzkostlivých osobách plných negatívnych emócií. Tým podliehajú ľahšie ako ostatné typy, no táto slabina sa poctivou prácou na osobnom rozvoji môže transformovať na silnú stránku. Zdravá miera neuroticizmu prináša schopnosť vycítiť nebezpečenstvo. Takýto jedinec má čuch na ľudí, čo mu pomáha vyhýbať sa podrazom. Časté zmeny nálad môžu byť dobrou inšpiráciou k umeleckej tvorbe, ktorá sa dotýka najhlbších ľudských emócií.
Je potrebné dávať pozor na pesimizmus a lipnutie na minulosti. Šport, práca s mysľou a pestovanie dobrých vzťahov môže transformovať negatívny extrém neuroticizmu prejavovaný strachom a nervozitou na pokoj, sebaistotu a odolnosť voči stresu.
Psychológovia pracujúci so systémom Veľkej päťky pripomínajú, že nikto nemusí byť celý život stotožnený iba s jedným typom osobnosti. Vzhľadom na priebeh života a z neho plynúce skúsenosti sa môžu niektoré povahové črty meniť v závislosti od potreby reagovať na aktuálne okolnosti. Základný typ osobnosti ostáva rovnaký, no môže sa dočasne prelínať s ďalšími typmi, ktoré vnášajú do charakterovej výbavy jedinca nové prvky.