Najčastejšie podvody na Slovensku: Falošné bankovky, podvodné maily a smsky, nepraví policajti

0
Najčastejšie podvody na Slovensku: Falošné bankovky, podvodné maily a smsky, nepraví policajti

V súčasnosti sú podvody čoraz sofistikovanejšie a zameriavajú sa na nič netušiacich jednotlivcov prostredníctvom rôznych médií. Od klasických podvodníkov až po moderných kyberzločincov, podvody prichádzajú v mnohých podobách. Pričom každý z nich je navrhnutý tak, aby vás oklamal a podviedol.

Poďme si pozrieť niektoré najbežnejšie podvody, s ktorými sa stretávame v reálnom živote, a stali sa v skutočnosti aj na Slovensku:

Falošné bankovky

V Banskej Bystrici boli v obehu boli zachytené falzifikáty 10-eurových bankoviek. Hoci išlo o nekvalitné kópie eurobankoviek, ktoré sú označené, že ide o napodobeniny, pri troche nepozornosti je možné sa nechať nachytať. Takéto napodobneniny sa dajú kúpiť na známych čínskych internetových trhoviskách.

Ochranné prvky pravých eurobankoviek sú aj na pohľad ľahko rozpoznateľné pravé bankovky od falošných. Bližšie informácie k ochranným prvkom nájdete na stránke Európskej centrálnej banky.

Falošná faktúra

V Snine neznámy páchateľ predstieral, že koná v mene spoločnosti zabezpečujúcej stravné lístky pre zamestnancov. Mailom poslal zálohovú faktúru za objednávku 240 kusov stravných lístkov. Faktúra vyzerala ako pravá, od skutočného dodávateľa lístkov, ale číslo účtu bolo zmenené. Firma si to nevšimla, faktúru uhradila, ale lístky jej neboli dodané.

Prečítajte si: Nenaleťte podvodníkom na týchto 7 trikov na letisku

Falošné smsky

Neznámi páchatelia zneužívajú meno Slovenskej pošty a tiež emailovú adresu customerservice@slposta.sk, prostredníctvom ktorej podvodníci zasielajú občanom podvodné emaily. Ľudom posielajú SMS správy, ktoré sa tvária, ako by ich poslala Slovenská pošta. Po kliknutí na odkaz máte zadať údaje zo svojej kreditnej karty, aby ste vyplatili na pohľad smiešnu sumu. V skutočnosti vám z karty môžu odísť aj stovky eur. Alebo si vyžiadajú aktualizáciu adresy, aby vám kuriér mohol doručiť zásielku.

Pošta nikdy nežiada platby ani platobné údaje prostredníctvom emailov, SMS alebo sociálnych sietí, čiže by ste pošte nemali platiť cez internet nič.

Akékoľvek poplatky za zásielky vrátane dobierky klient zaplatí pri preberaní zásielky či už u kuriéra, na pošte, alebo v BalíkoBOXe

Ukážky takýchto falošných správ a emailov si môžete pozrieť na webovej stránke pošty https://www.posta.sk/informacie/pozor-na-podvody.

Falošné SMS a textové správy od bánk či poštových doručovateľov – ide o smishing, metódu podobnú phishingu, ktorá môže obeť pripraviť o peniaze či získať jej osobné údaje.

Falošné inštitúcie, napríklad banky

Spoločným menovateľom podvodných správ sú dôveryhodnosť, urgencia a kontext. Odosielateľ sa totiž tvári ako dôveryhodná inštitúcia a núti obeť vykonať niečo okamžite, pričom môže zneužiť aktuálnu situáciu. Podvodník vie dokonca zmeniť názov odosielateľa, aby sa nezobrazovalo číslo, ale názov inštitúcie, za ktorú sa vydáva. Aj v maili dokážete zmeniť názov odosielateľa a vytvoriť si takmer identickú mailovú adresu.

Tak sa môže na prvý pohľad javiť, že píše napríklad banka. Občania by nikdy nemali poskytovať cez SMS a textové správy svoje osobné a finančné údaje. V prípade, že takúto smishingovú správu obdržíte, mali by ste ju nahlásiť polícii. Neskôr môžete informovať NBÚ a organizáciu, za ktorú sa útočník vydáva.

Prečítajte si: 12 rád ako sa vyhnúť podvodníkom na internete

Falošné súťaže

Zúčastníte sa súťaže na Facebooku a príde vám správa od podvodného profilu, ktorý vyzerá presne ako ten, ktorý organizoval súťaž. Píše vam, že ste vyhrali a chce od vás, aby ste klikli na nejaký odkaz.

Falošný profil akčných žien vs. skutočný

Falošné upozornenie z Facebooku

Do messengera vám príde výzva od Facebooku, že bude vaše konto zablokované, aby ste klikli na nejaký odkaz. Vždy si overte, aké profil vám to posiela. Na náš Facebook Akčných žien prišlo konkrétne takéto upozornenie (prekladáme z anglického jazyka).

Dôležité upozornenie:

Vaša stránka na Facebooku je naplánovaná na trvalé odstránenie z dôvodu príspevku, ktorý porušuje naše práva na ochrannú známku. K tomuto rozhodnutiu sme dospeli po dôkladnom preskúmaní a v súlade s našimi zásadami ochrany duševného vlastníctva.

Ak sa domnievate, že ide o nedorozumenie, žiadame vás, aby ste podali sťažnosť na obnovenie svojej stránky pred jej odstránením z Facebooku.

Žiadosť o kontrolu: https://…

Chápeme, že táto situácia môže ovplyvniť vaše prebiehajúce obchodné operácie. Upozorňujeme však, že ak od vás nedostaneme sťažnosť, naše rozhodnutie bude konečné.

Veľmi si vážime vašu spoluprácu a pochopenie. Ak máte akékoľvek otázky alebo obavy, neváhajte nás kontaktovať.

s pozdravom
Tím podpory Facebooku 

Škodlivé kódy

„Správa od útočníka môže vyzerať rôzne. Jednou z možností je, že do nej vloží odkaz na škodlivú stránku z ktorej nainštaluje na zariadenia škodlivý kód. Môže pomocou nej od obete vylákať rôzne typy údajov (osobné údaje, údaje o platobných kartách alebo prihlasovacie údaje do finančných služieb – internetbanking),“ vysvetlil NBÚ a doplnil, že útočník vie do SMS napísať aj telefónne číslo, na ktoré má obeť ihneď zavolať a konať podľa jeho pokynov.

Proti smishingu sa môže obeť brániť tak, že na správu neodpovedá, nereaguje a ani nekliká na odkazy. Tiež by sa mala zamyslieť či čaká balík, či je klientom danej banky a či je správa relevantná. V prípade, že autorom správy je banka, mal by si adresát preveriť správu iným kanálom – napríklad zavolať na infolinku svojej banky alebo osobnému bankárovi.

Utočníci nemusia posielať SMS cielene. Stačí im pospájať niekoľko čísel a vedia sa tak dostať priamo k vám. Čísla môžu získať aj na čiernom trhu. Alebo sa páhcateľ môže dostať aj k veľkým databázam telefónnych čísel, ktorými disponujú napríklad marketingové agentúry.

Falošný policajt

V Bratislave sa stal prípad, keď od 62-ročnej seniorky v Bratislave falošný policajt vylákal až 18 500 eur. Podvodník sa vydával za policajta a seniorke tvrdil, že jej dcéra mala dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vážnemu zraneniu cudzieho dieťaťa. Navrhol jej zaplatenie kaucie rodine zraneného dieťaťa vo výške 9500 eur. Seniorka následne urobila bankový prevod.

Neskôr jej podvodník oznámil, že dieťa neprežilo operáciu, a preto je potrebné uhradiť ďalších 9000 € v pobočke banky. Žena ho poslúchla a previedla mu na účet ďalšie peniaze. Až po tom zistila, že sa stala obeťou podvodu.

Falošní pracovníci pošty alebo poisťovne

Neznáme osoby podľa polície telefonicky kontaktujú vytypovaných seniorov, pričom sa vydávajú za pracovníkov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne alebo pošty, s tým, že im potrebujú doručiť zásielku a preto zisťujú adresu volaného seniora.

Krátko na to seniorom volá ďalšia osoba, ktorá sa predstaví ako policajt, a pýta sa na predchádzajúci hovor. Zároveň seniora informuje, že to bol podvodný telefonát a inštruuje ho, aby sa doma zamkol a nikomu neotváral dvere s výnimkou policajtov z kriminálnej polície.

Popri tom zisťuje od seniora jeho adresu, či býva sám, a tiež či má doma nejaké cennosti, zlato, peniaze. Získané informácie neskôr využívajú pod rôznou zámienkou, ako napríklad uloženie cenností do bezpečia a ochrany ich majetku.

Falošný plynár

Falošný plynár obral 85-ročnú ženu o 10-tisíc eur. Seniorku oslovil vo vchode bytového domu a predstavil sa jej ako plynár. Povedal jej, že prišiel odpísať plyn, a tak začne v jej byte. Seniorka ho vpustila do svojho bytu, kde mu ukázala plynový merač. Po „kontrole stavu na merači“ jej oznámil, že má preplatok 40 eur, avšak má pri sebe iba 100 eurovú bankovku, a preto potrebuje, aby mu seniorka vydala peniaze. Žena následne priniesla pokladničku s peniazmi. Muž to využil, pokladničku vzal a utiekol.

Falošný odpočtár

Falošný odpočtár obral dôchodkyňu o takmer 10-tisíc eur. Neznámy muž oslovil 87-ročnú ženu v Nitre vo vestibule bytového domu menom, pričom uviedol, že je zamestnancom správcu bytov a musí vykonať odpočet energií v jej byte. Pani preto mužovi dôverovala a pustila ho do svojho bytu. Muž naoko skontroloval merače na radiátoroch a žene povedal, že ušetrila 42 eur, no on má len 200 eurovú bankovku. Pani následne z nepoužívanej kabelky vybrala všetky svoje úspory a vydala mužovi potrebnú sumu.

Peňaženku s úsporami pritom nechala na malej skrinke pod oknom. Stačila ale chvíľka nepozornosti a žena odprevadila falošného odpočtára aj so svojimi úsporami vo vrecku. V peňaženke bolo 9 900 eur. Žiadny odpočtár energií nevypláca preplatky, ani nevyberá nedoplatky v hotovosti.

Zdroj: SITA, Polícia SR

žiadne príspevky na zobrazenie