Nádherné aj liečivé, trvácne a nenáročné, vyniknú ako solitéry aj ako súčasť skupinovej výsadby. Lúčne rastliny nám vnesú do záhrady kúsok pravej slovenskej prírody. Miesto si nájdu v každom exteriéri, ktorý oživia pestrofarebnými kvetmi.

Klinček

Nenáročná trvalka upúta purpurovými alebo tmavoružovými kvetmi kvitnúcimi počas celého leta. Hodí sa do skaliek alebo na plochy s kamenistou plochou. Znesie minimum vody a nižšie teploty, čo z klinčeka robí rastlinu vhodnú do záhrad vo vyšších polohách. Pestuje sa v skupinách aj ako samostatný solitér. Výška dospelého klinčeka dosahuje okolo 30-50 cm. Foto: Pixabay

Iskerník

Žiarivé žlté kvety zaistia iskerníku pozornosť v každej záhrade. Niektoré druhy dorastajú do výšky okolo 70-90 cm. Hodia sa aj na menej presvetlené miesta s vyššou vlhkosťou. Trvácna bylina nepotrebuje veľkú starostlivosť, stačí jej výživná pôda a občasná zálievka. Pestovanie niektorých druhov vyžaduje zvýšenú opatrnosť kvôli jedovatému ranunkulínu v tele rastliny.Foto: Pixabay

Kukučka

4 až 5-centimetrové kvety s ružovo-fialovými odtieňmi ozdobia záhradu netypickým tvarom. Ich vzhľad pripomína malé kohútie hrebienky. Kvety kukučky, ktorá môže dorásť do výšky až 80 cm, majú veľmi jemnú vôňu. Rastlina najviac prosperuje na miestach s výživnou pôdou, ktorá má dostatok vlahy.Foto: Pixabay

Nevädza

Kvety ozdobené malými hrebienkami majú aj niektoré druhy nevädze. Obľúbené sú odrody s tmavomodrými alebo fialovo-modrými odtieňmi. V záhradách a exteriéroch pri domoch sa najčastejšie objavuje nevädza poľná s fialovo-modrými 6-cm kvetmi ozdobenými špicatými okrajmi.Foto: Pixabay

Vlčí mak

Pestovanie vlčieho maku má u nás dlhodobú tradíciu. Jeho oranžovo-červené kvety sa kedysi využívali pri príprave liečivých odvarov pomáhajúcich pri liečbe respiračných chorôb. Kvôli obsahu jedovatých látok sa postupne prestal využívať ako liečivá rastlina. Typický poľný druh je v súčasnosti najmä estetickým skrášlením okrasných záhrad.Foto: Pixabay

Kúkoľ

Polia a okraje lúk sú domovom ďalších lúčnych rastlín. S vlčím makom môže zdieľať jeden životný priestor v záhrade aj kúkoľ. Rastlina s jedovatými látkami v listoch aj stonkách sa po nástupe ochranných postrekov začala z voľnej prírody vytrácať. Okrasné záhrady pri domoch môžu byť v budúcnosti miestom, kde bude mať jemne ochlpená trvalka s cyklámenovými či purpurovými kvetmi kalichovitého typu stabilné miesto.Foto: Pixabay

Zvonček

Už názov napovedá, aký tvar budú mať kvety zvončeka. Ich šírka a farebný odtieň sa odlišuje v závislosti od konkrétneho druhu. Zo suchých a teplých lúk sa do záhrad pri domoch dostáva najmä zvonček konáristý, ktorého 2-cm modro-fialové kvety kvitnú od polovice jari do júla. Ďalším obľúbeným druhom je zvonček skalničkový, ktorý sa pestuje ako ozdoba v skalkách a v záhonoch s kamenistým podložím.Foto: Pixabay

Divozel

Rastlina známa tiež pod ľudovými názvami devina, kráľovská svieca či volov chvost sa často pestuje ako nižšia alternatíva voči kríkom alebo zakrpateným stromčekom. Divozel dorastá do výšky 1,5-2 m, pričom približne polovicu tejto výšky zaberajú stonky posiate menšími žltými kvetmi. Divozel plní svoju estetickú funkciu aj vďaka súboru husto zoskupených listov, ktoré vyrastajú z vyššej prízemnej „ružice“.Foto: Pixabay

Niektoré typické lúčne kvety sa nám v záhrade objavujú samé. Mnohí ich považujú za burinu. Upravené záhony s ďatelinou alebo lucernou však dodajú exteriéru patričnú dávku fialového spestrenia. Neutrálnu bielu vnesie do záhrady rebríček obyčajný alebo klasická margarétka. Jej kvety nemajú dlhú trvanlivosť. Podobné to je so žltou púpavou. Medzi bežných lúčnych  zástupcov s trvácnejšími kvetmi patrí rumanček, ktorý sa dá využiť aj ako liečivá rastlina.

Foto na titulke: Pixabay