Cieľ je cesta. Pri zdolávaní najkrajších turistických trás v Česku to platí doslovne. Turistov čaká na lesných a horských chodníkoch svieži vzduch, voňavá zeleň a optimálne podmienky na zlepšenie kondície.
Odmenou za vyvinutú námahu sú panoramatické výhľady z atraktívnych vrcholov.
Praděd
Najvyšší vrch Moravy sa vypína do výšky 1491 m n. m. Neprehliadnuteľným ho robí vyše 100-metrový vysielač, pri ktorom končí niekoľko turistických chodníkov smerujúcich k dominante pohoria Hrubý Jeseník. Najfrekventovanejšia a podľa mnohých aj najkrajšia je trasa vedúca po zelenej značke z kúpeľnej obce Karlova Studánka. Časť cesty sa dá skrátiť jazdou autom alebo autobusom k chate v stredisku Ovčárna. Odtiaľ je to na Praděd po asfaltke menej ako 4 kilometre. Výstup je možné predĺžiť prechodom cez náučný chodník Bílá Opava, ktorý vedie okolo malých vodopádov na rovnomennej rieke. Svoju krásu odhalí aj niekoľko vzácnych druhov horských rastlín rastúcich v NPR Praděd, najväčšej prírodnej rezervácii na území pohoria Hrubý Jeseník.
Praděd, Foto: www.pixabay.com – stodwa
Radhošť
Moravskoslezské Beskydy sú domovom niekoľkých tisícoviek. Najzápadnejšie položenou je Radhošť. Vrchol vysoký 1129 m n. m. sa týči nad mestom Rožnov pod Radhoštěm. Podľa starej legendy na ňom sídlil slovanský boh Radegast, ktorého socha nás prekvapí cestou z lokality Pustevny preslávenej peknými horskými chatami Libušín a Maměnka navrhnutými Slovákom Dušanom Jurkovičom. Na Pustevny sa dá vyviezť autom. Odtiaľ vedie prevažne rovinatý chodník po hrebeni priamo na Radhošť, kde stojí najvyššie položený drevený kostol v Česku.
Pustevny, Foto: www.pixabay.com – PublicDomainPictures
Pašerácká stezka v NP Podyjí
Z moravských trás uchváti aj Pašerácká stezka v NP Podyjí v blízkosti hranice s Rakúskom. Aj keď nejde o vysokohorskú trasu, náročnosťou terénu a atraktívnymi výhľadmi sa môže rovnať chodníkom v českých horách. Východiskovým bodom vyše 6-kilometrového okruhu alebo viac ako 9-kilometrovej jednosmernej trasy je Čížov. Chodník prechádza popod skalné útvary aj ponad meandre rieky Dyje. Blízkosť hranice s Rakúskom prináša možnosť vidieť zvyšky železnej opony. Z rázcestia Vranovské brány je po červenej značke možné pokračovať k mestu Vranov nad Dyjí a priľahlej Vranovskej priehrade.
Amerika – Karlštejn
CHKO Český kras patrí k najkrajším krasovým oblastiam v strednej Európe. Skalné steny a ihly je vidieť v rôznych častiach územia s rozlohou viac ako 120 km2. Prítomné sú aj pri lomoch Amerika. Vďaka početným skalným útvarom tu bola v 19. storočí vytvorená sústava vápencových lomov a jazier, popod ktoré vedú podzemné šachty. Najväčším z nich je Veľká Amerika. V areáli nájdeme aj lomy Mexiko, Kanada a Malá Amerika, od ktorých je to len niekoľko kilometrov k najslávnejšiemu českému hradu Karlštejnu.
Karlštejn, Foto: www.pixabay.com – martinpalata
Prachovské skály
Zaujímavé skalné útvary sa vypínajú aj nad jedným z turistických chodníkov v oblasti Český ráj. Prachovské skály sú zoskupením pieskovcových brál, ihiel a veží vysokých niekoľko metrov. Lokalitou vedú 2 rôzne dlhé prehliadkové okruhy. Trasa je súčasťou Zlaté stezky Českého ráje, ktorá prechádza celým chráneným územím a okrem atraktívnej prírody odhaľuje aj kultúrne a architektonické dedičstvo regiónu.
Pravčická brána
Rozsiahle pieskovcové útvary zdobia aj NP České Švýcarsko, kde sa nachádza najväčší kamenný oblúk v strednej Európe. Pravčická brána vysoká 16 metrov patrí medzi najviac navštevované prírodné pamiatky v Česku. Pod jej stenami bol pred koncom 19. storočia vybudovaný zámoček Sokolí hnízdo, ktorý v minulosti navštívili viacerí zahraniční umelci aj známe osobnosti. Východiskovým bodom je Mezní Louka neďaleko mestečka Hřensko, odkiaľ vedie červená značka smerujúca k pieskovcovej bráne. Trasa prechádza popri zážitkovom areáli Rysí stezka s interaktívnymi edukačnými zastaveniami.
Pravčická brána, Foto: www.pixabay.com – ivabalk
Sněžka
Českým horám a národným parkom kraľuje Sněžka. Najvyšší krkonošský vrch s výškou 1 603 m sa týči na česko-poľskej hranici. Turistické trasy k nemu vedú z oboch krajín. Okrem peších trás sa dá hore dostať lanovkou. Rozľahlý vrchol s panoramatickým kruhovým výhľadom sa stal miestom výstavby kaplnky, meteorologickej stanice aj Poľskej boudy, ktorá bola neskôr prestavaná na ubytovacie zariadenie. Historické stavby na Sněžke zvyšujú návštevnosť miesta, ktoré je frekventovaným turistickým bodom už niekoľko desaťročí. Návštevníkov priťahuje od konca stredoveku. Prvý zaznamenaný výstup sa datuje do 15. storočia.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Rudy71