Titul najťažšej stavby sveta si dlhé roky držala jedna z egyptských pyramíd. Jej pozícia sa začala otriasať s nástupom moderných stavebných metód umožňujúcich stavať viac do výšky, veľkosti aj hmotnosti. Prekonávanie stavebných rekordov malo aj odvrátenú stránku. Inak tomu nebolo ani pri realizácii rumunského Paláca parlamentu.

Palatul Parlamentului, ako znie oficiálny názov Paláca Parlamentu, je najťažšou budovou na svete viac ako tri desaťročia. Megalomanská stavba v centre Bukurešti, ktorá stihla zažiť aj posledné roky socializmu na rumunský spôsob, získala celosvetové prvenstvo napriek svojmu nedokončeniu. Stavebné práce boli pozastavené z dôvodu pádu režimu a popravy vtedajšieho rumunského vodcu, ktorý dal jednu z najdrahších budov 20. storočia postaviť. Astronomické náklady na výstavbu však neboli jedinou daňou, ktorú Rumuni za realizáciu veľdiela zaplatili.Foto: Pixabay

Príbeh zrodu najťažšej budovy sveta

S nápadom vybudovať obrovský palác, ktorý bude pýchou Bukurešti a celého socialistického Rumunska, prišiel samotný Nicolae Ceaușescu. Myšlienka na veľkolepý stavebný projekt mu údajne napadla po návšteve Severnej Kórei v roku 1971. O 6 rokov neskôr zasiahlo Bukurešť zemetrasenie, ktoré zničilo mnohé budovy. Rumunský vodca to poňal ako príležitosť na zrod novej podoby centra hlavného mesta na čele s Palácom ľudu, v súčasnosti nazývaným Palác parlamentu. Jeho základný kameň bol položený v júni 1984 a počas nasledujúcich 5 rokov prebiehali rozsiahle stavebné práce, za ktoré prišiel rumunskému obyvateľstvu najvyšší účet v novodobých dejinách krajiny.

Tretina rozpočtu a ničenie pamiatok

Na účte za výstavbu najťažšej budovy na svete sa neobjavili iba finančné položky. Vodcovi socialistickej krajiny nestačilo, že realizácia projektu stála na súčasné pomery 3-4 mld. €. Pre vznik impozantného komplexu bol ochotný nechať zničiť až pätinu historického centra mesta. Zbúraných bolo vyše 20 sakrálnych budov a pár stoviek obytných domov, v dôsledku čoho sa muselo presťahovať do nových domovov až 40 000 ľudí. Búraniu sa nevyhli ani priemyselné objekty stojace na mieste, kde sa od 80. rokov vypína palác s rozľahlým exteriérom, ktorého výstavba zhltla zhruba tretinu rumunského rozpočtu. Podľa štatistík na to chudobou a hladom doplatilo okolo 3000 Rumunov.Foto: Pixabay

Palatul Parlamentului v číslach:

– hmotnosť celého paláca je vyše 4 mil. t

– celková rozloha zaberá vyše 360 000 m²

– stavba dlhá 240 m dosahuje výšku 86 m

– podzemná časť siaha do hĺbky cca 90 m

– v podzemnej časti sa ukrýva 8 poschodí

– nadzemných poschodí je dohromady 12

– výstavba diela prebiehala 7 dní v týždni

– na každej z 3 smien pracovalo 5000 ľudí

– v budove sa nachádza až 1100 miestností

– pri výstavbe sa použilo 2000 m³ mramoru

Jedna z najväčších budov na planéte

Uvedené čísla dostali Palác parlamentu na medailové pozície vo viacerých rebríčkoch, no na titul najväčšej budovy sveta to nestačilo. Prvenstvo si aj po rokoch drží Pentagón. Rumunský palác sa musí uspokojiť so striebornou pozíciou. Cenou útechy môže byť prvenstvo v rebríčku najdrahších administratívnych budov na svete, ktoré dopĺňa vedúcu priečku medzi najťažšími budovami. Druhé z prvenstiev sa však javí skôr ako prekážka, nakoľko objekt sa pod ťarchou rekordnej váhy každý rok prepadne o 5-6 milimetrov hlbšie do zeme.Foto: Pixabay

Rekordne drahá výstavba najťažšej budovy na svete nevyšla celkom nazmar. Napriek rozpadu režimu si časť objektu našla uplatnenie a v súčasnosti v nej zasadajú obe komory rumunského parlamentu. V budove sú aj múzejné expozície prístupné verejnosti. Zhruba 30 % využívanú časť objektu dopĺňajú kancelárie, prijímacie salóny a kongresové miestnosti. Zvyšných 70 % stavby si aj kvôli nedokončeniu 3 poschodí zatiaľ uplatnenie nenašlo.

Nazrite s nami do pracovní najmocnejších politických lídrov

Zdroj foto na titulke: Pixabay