Ženy nesúperia o moc a politický vplyv len v západnom svete. Dianie v spoločnosti chcú ovplyvňovať aj v rozvojových krajinách. Niekoľkým z nich sa podarilo naplniť odvážne vízie a zaradiť sa medzi najvplyvnejšie politické osobnosti posledných desaťročí, pričom v niektorých prípadoch ich vplyv siahal až na globálnu úroveň.
Eva Perónová (Argentína)
Kým mnohé rozvojové štáty v polovici 20. storočia ešte len bojovali o získanie nezávislosti, v Argentíne sa už objavovali prvé ženy so značným politickým vplyvom. Jednou z nich bola Eva Perónová, v rokoch 1946-1952 prvá dáma Argentíny. Do politiky sa aktívne zapájala už pred zvolením jej muža Juana Peróna za prezidenta. Herečka a spisovateľka je označovaná za prvú Argentínčanku, ktorá sa venovala politike na celoštátnej úrovni. S pomocou manžela sa jej v roku 1947 podarilo presadiť volebné právo pre ženy, o 2 roky neskôr rovnoprávnosť žien a mužov v manželstve aj v rodičovstve.
Michelle Bacheletová (Čile)
Napriek tomu, že v Južnej Amerike sa ženám už nejaký čas darilo obsadzovať vyššie politické funkcie, historický míľnik na tomto kontinente prišiel až v roku 2006. Michelle Bacheletová sa stala prvou ľuďmi zvolenou prezidentkou juhoamerického štátu, neskôr aj líderkou novej Únie Juhoamerických národov. Oficiálne prvenstvo síce patrí Janet Jaganovej, no tá sa na čelo Guyany nedostala zvolením, ale prebratím úradu po zosnulom manželovi. V porovnaní s prezidentkou Čile, ktorá mala bohaté skúsenosti aj z riadenia rezortu obrany a zdravotníctva, však mala omnoho menšiu moc.
María Fernanda Espinosová (Ekvádor)
Nielen domácu, ale aj medzinárodnú moc okúsila aj María Fernanda Espinosová. Vplyvná žena z Ekvádora najprv ukázala svoje diplomatické schopnosti na domácej scéne, kde viedla rezort obrany aj rezort zahraničných vecí. V roku 2018 bola dosadená na post predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, na ktorom vystriedala nášho diplomata Miroslava Lajčáka. Jej pôsobenie na tomto poste bolo mnohými označené ako nadpriemerne úspešné najmä kvôli aktívnej snahe o zlepšenie multilaterálnych vzťahov vo svete.
Ellen Johnsonová-Sirleafová (Libéria)
Kus politickej práce sa podarilo vykonať aj niekoľkým ženám z Afriky. Medzi najvplyvnejšie z nich patrila Ellen Johnsonová-Sirleafová. Po ukončení štúdia ekonómie doma aj v USA sa jej politická kariéra rozbehla na libérijskom ministerstve financií, ktoré v rokoch 1979-1980 aj riadila. O túto pozíciu prišla po vojenskom prevrate v roku 1980. Následne zastávala niekoľko funkcií v OSN a Svetovej banke. Po upokojení situácie v Libérii sa jej podarilo vyhrať voľby, po ktorých v roku 2006 nastúpila do funkcie ako prvá prezidentka africkej krajiny. Z tejto pozície sa pričinila o zníženie štátneho dlhu, o príchod zahraničných investícií aj o presadenie zákona o slobode informácií, ktorý Libéria schválila ako prvá krajina v Afrike.
Leymah Gboweeová (Libéria)
V Libérii sa na prelome 20. a 21. storočia výrazne angažovala aj Leymah Gboweeová. Tá sa sústredila viac na činnosť aktivistky ako političky, čo bol dôvod, pre ktorý nezastávala žiadnu významnú politickú funkciu. Bez jej úsilia by však cesta k mieru v Libérii mohla byť dlhšia a vyžiadať si pomerne viac obetí. Práve aktivita jej mierového hnutia spojila miestne kresťanky s moslimkami a vyburcovala ich k radikálnemu kroku, ktorým bolo odopretie sexu manželom dovtedy, kým nezložia zbrane. Popritom organizovala protesty, spoločné modlitby a prispela aj k mierovej dohode medzi vládou a povstalcami. Nielen za tieto aktivity získala v roku 2011 Nobelovu cenu za mier, ktorú si odniesla spoločne s vyššie spomínanou prezidentkou Libérie aj s jemenskou novinárkou Tawakkul Karmánovou, ktorá bola jednou z hlavných tvárí tzv. Jemenského povstania z roku 2011.
Zdroj: unwomen.org, wikipedia.org
Zdroj foto na titulke: Wikimedia, Harrywad