V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vzniku Československa. V médiách sa rozpráva najmä o politických pomeroch a o hlavných predstaviteľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. A to predovšetkým o prvom prezidentovi, Tomášovi Garrigue Masarykovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Aká bola však prvá dáma Československa, manželka prvého prezidenta Masaryka?

Charlotte Garrigue sa narodila v americkom Brooklyne, v štáte New York v roku 1850 ako tretia z jedenástich detí. Jej otec Rudolph Pierre Garrigue bol bohatý obchodník, spolumajiteľ poisťovne. Charlotta sa už ako mladá zaujímala o umenie, najmä o hudbu. V 17 rokoch preto odišla študovať hru na klavír do Lipska. Chcela sa stať profesionálnou klaviristkou, ale cvičením si poškodila ruku natoľko, že nemohla v štúdiu pokračovať, a preto se vrátila naspäť do USA.

Stretnutie s Masarykom

V USA študovala matematiku a vyučovala hru na klavír, zostala však v kontakte s rodinou, u ktorej v Lipsku bývala a občas sa tam aj vracala. Pri jednej z návštev sa po prvý raz stretla s Tomášom Masarykom, ktorý býval v Lipsku po absolvovaní doktorátu. Spájal ich spoločný záujem o filozofiu, chodili do divadla, a tak sa spriatelili. Tomáš ju neskôr požiadal cez dopis o ruku, ale Charlotta si musela tento vzťah vybojovať. Otec ju od sobáša odrádzal pre veľké spoločenské rozdiely. Ona žila v Spojených štátoch, a Tomáš v Habsburskej monarchii, kam mala potom svojho muža nasledovať. Napriek tomu sa zasnúbili a uzavreli v New Yorku sobáš. Spoločne odišli do Viedne, kde sa Charlotta začala učiť po česky.

Prečítajte si aj o prestížnom Česko-Slovenskom plese v Prahe.

Prvé roky mladomanželov

Manželia sa neskôr presťahovali do Prahy, kde Masaryk dostal miesto profesora na univerzite. Obaja vniesli do pražských pomerov čerstvý vietor. Žena vyučujúceho na univerzite prekvapovala študentov a verejnosť svojim sebavedomím a pritom skromným vystupovaním. Neznášala oslovovanie v štýle „ruku bozkávam, milosťpani“, ale nechávala sa oslovovať pani Masaryková.

Charlotte Masaryková tiež pôsobila v ženskom hnutí. Najprv v Americkom klube dám, neskôr v ženskej sekcii Sokola. Podporovala rozvoj českého ženského školstva. Prispievala do amerických novín, zúčastňovala sa kultúrneho života, perfektne ovládala češtinu a zoznámila sa s dielami tamojších spisovateľov. Veľmi si obľúbila napríklad Boženu Němcovú a jej Babičku. Objavila hudbu Bedřicha Smetanu a publikovala na jeho podporu veľa článkov.

Prvá svetová vojna

Po vypuknutí prvej svetovej vojny Masaryk s dcérou odišli do exilu, kde sa do konca prvej svetovej vojny snažil o presadenie samostatného štátu. Počas neprítomnosti bol potom odsúdený k smrti za velezradu. Charlotte Masaryková zostala s troma deťmi v rakúsko-uhorskej Prahe a čoskoro sa stala predmetom policajného dohľadu a politického nátlaku.

Na konci vojny Charlotte Masaryková trpela srdečnou slabosťou a depresiami, a bola hospitalizovaná v sanatóriu. Zo sanatória ju po svojom návrate po vojne vyzdvihol prezident Masaryk.

Nový život po vojne

Po vzniku Československa sa z rodiny, ktorá bola odsudzovaná, stala vysoko vážená prvá rodina, uprostred nového štátu. Masarykovci sa presťahovali na Hrad a bývali aj na zámku v Lánoch.

Charlotta Masaryková sa zasadila o to, aby v prvej ústave Československa z roku 1920 bola žena vo všetkých oblastiach rovná mužom. V tom roku sa spoločne s prezidentom Masarykom zúčastnila aj volieb. Mala však už nalomené zdravie, a tak úlohu prvej dámy prevzala ich prvorodená dcéra Alica.

Po mozgovej mŕtvici v roku 1923 Charlotte zomrela na zámku v Lánoch ako sedemdesiatdva ročná.Tam mala štátny pohreb a až do smrti T. G. Masaryka v roku 1937 odpočívala uprostred lánskeho cintorína na mieste, ktorá si sama vybrala.

Masaryk a jeho názor na rovnoprávnosť

Masaryk pristupoval k ženám úplne inak ako väčšina jeho súčasníkov. Svoju ženu bral ako rovnocenného partnera, s ktorým riešil všetky problémy. Masaryk navyše po svadbe z úcty k svojej žene prijal jej meno Garrigue. Spolu mali 5 detí, jedno z nich zomrelo už pár mesiacov po narodení. Zaujímavosťou je, že deň matiek sa začal v prvej Československej republike ako oslava materstva vďaka tomu, že si ich dcéra Alica chcela uctiť pamiatku svojej matky Charlotty.

„Žena – to bolo jej presvedčenie – nežije len pre muža a muž nežije len pre ženu: obaja majú hľadať zákony Božie a uskutočňovať ich,“ spomínal na ňu Tomáš Garrigue Masaryk.