Maliarske diela vznikali už v starovekom období. Prvé ucelené výtvarné smery sa začali formovať až po nástupe novoveku. Umelci z rôznych kútov Európy vsádzali na podobnú tematiku a estetické hodnoty, ktoré ich zaradili do rovnakých výtvarných žánrov.
Renesancia
Prvú skupinu maliarov, ktorých spájalo podobné videnie sveta a ich diela sformovali výtvarný smer, zrodila renesancia. Podobne ako v sochárstve a v architektúre, aj v maliarskom umení odkazovala na humanizmus a obrodu antických ideálov. Talianski renesanční majstri Sandro Botticelli, Leonardo da Vinci či Raffael priniesli nové techniky maľovania, ktoré umožnili zvýrazniť ľudské tváre a postavy. Obrazy renesančných velikánov patria aj po viac ako 500 rokoch medzi najcennejšie diela svetového umenia s hodnotou rátanou v miliónoch dolárov.
Barok
Po renesancii nastúpil na scénu ďalší výtvarný smer, ktorý sa uplatnil vo viacerých oblastiach umenia od architektúry až po sochárstvo. Talianski a francúzski barokoví maliari zameriavali pozornosť na stvárnenie biblických príbehov a obrazov svätých. V Holandsku a v Nemecku bola obľúbená krajinomaľba. Diela Carracciho, Caravaggia, Rubensa či Rembrandta sa vyznačovali presvetlením, výraznými farbami a bohatým zdobením. Najmä talianski maliari spočiatku využívali dramatické motívy, ktoré v 17. storočí z barokových obrazov ustupovali.
Realizmus
Umenie 18. storočia sa nieslo v znamení klasicizmu, ktorý sa sústredil najmä na architektúru. Strohé a neosobné obrazy plnili skôr dekoratívnu funkciu v budovách. Maliarske diela sa stali opäť stredobodom pozornosti približne v polovici 19. storočia, kedy sa na scéne objavili prvé realistické obrazy. Realizmus kládol dôraz na čo najhodnovernejšie zachytenie maľovaného objektu alebo krajiny. Ústrednou témou bola príroda a život na vidieku a v mestách. Courbet, Manet, Ziem či iní francúzski predstavitelia realizmu inšpirovali ďalších maliarov k miešaniu farieb a tónovaniu, ktoré vzbudzovalo dojem skutočnej krajiny prenesenej na obraz.
Impresionizmus
Ústup realizmu neznamenal koniec krajinomaľby v jej realistickom zobrazení. Pred koncom 19. storočia na neho nadviazal impresionizmus, ktorý sa takisto tešil najväčšej popularite vo Francúzsku a na Pyrenejskom polostrove. Monet, Boudin, Degas či Renoir kládli dôraz na zachytenie okamihu, ktorý zvýrazňovali jasné farby, ktoré sa na rozdiel od realizmu miešali menej. Impresionizmus je často označovaný ako posledný akademický smer, po ktorom sa na scénu dostala avantgarda a moderné umenie.
Kubizmus
Kubizmus, ktorý preslávili najmä Pablo Picasso a Georges Braque, priniesol nový pohľad na maliarske umenie. Obaja využívali geometrické tvary, prevažne kocky, ktoré boli často vo viacrozmernej podobe. Kubizmus pracoval s viacerými uhlami pohľadu, čím vyvolal otázky o možnostiach iného spôsobu nazerania na realitu. Revolučný a nekonvenčný štýl inšpiroval mnohých umelcov ovplyvnených kubistickými princípmi k formovaniu ďalších výtvarných smerov ako konštruktivizmus alebo expresionizmus.
Expresionizmus
Expresionizmus pôvodne vznikol ako odpoveď nemeckých a severských umelcov na búrlivé dianie v druhej dekáde 20. storočia. Obrazy odzrkadľovali vnútorný svet ich tvorcov. Niektorí maliari sa pohrávali s ľudským charakterom a zobrazovali jeho záporné vlastnosti, ktoré mali vystihnúť deformované tvary. V polovici druhej dekády 20. storočia sa viacerí zameriavali na vojnovú tematiku. K najznámejším expresionistom patrí Franz Marc či predstaviteľ nórskej školy Edvard Munch.
Dadaizmus
Dada, ako sa zjednodušene nazýva ďalší avantgardný smer, je považovaný za „najdrzejší“ zo všetkých výtvarných štýlov. Dadaistické obrazy provokovali až urážali. Dôraz nebol kladený na estetickú stránku. Tvorcovia chceli šokovať, pobúriť a vyvolať nesúhlas so spoločenskými konvenciami. K predstaviteľom štýlu, ktorý túžil po slobode viac ako iné smery, patril Hugo Ball, Max Ernst či Marcel Duchamp. Ich diela ovplyvnili ďalších maliarov, ktorí formovali nové výtvarné smery moderného umenia vznikajúce v ďalšom priebehu 20. storočia.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Pexels