Čo má robiť učiteľ, keď žiak napáda spolužiakov, hádže predmety alebo napriek opakovaným upozorneniam znemožňuje vyučovanie? Dánsko chce pedagógom umožniť aj fyzický zásah proti ich vôli. Návrh však vyvoláva otázky o bezpečnosti detí, autorite učiteľov aj hraniciach toho, čo si škola môže dovoliť.
Predstavte si, že učiteľ opakovane žiada žiaka, aby prestal vyrušovať. Dieťa odmieta, kričí, provokuje spolužiakov a ostatní sa už nedokážu sústrediť na vyučovanie. Čo má učiteľ urobiť? A čo ak situácia prerastie do fyzického konfliktu?
Dánsko chce dať pedagógom v takýchto situáciách jasnejšie právomoci. Vláda začiatkom októbra 2026 predložila návrh zákona, ktorý by za určitých podmienok umožnil učiteľom použiť fyzický zásah aj vtedy, keď žiak bezprostredne neohrozuje nikoho na živote alebo zdraví.
Ak návrh prejde legislatívnym procesom, nové pravidlá by mali začať platiť od augusta 2027. Zatiaľ teda nejde o schválený zákon.
Čo by učitelia mohli robiť?
Doterajšie pravidlá v Dánsku umožňujú fyzicky zasiahnuť najmä vtedy, keď je ohrozené dieťa, iná osoba alebo majetok. Nový návrh chce tieto možnosti rozšíriť aj na situácie, keď žiak závažným spôsobom narúša vyučovanie, obťažuje alebo uráža ostatných.
V praxi by učiteľ za určitých podmienok mohol:
- chytiť žiaka a zadržať ho na mieste,
- odviesť ho z triedy aj proti jeho vôli,
- fyzicky zasiahnuť, keď žiak napriek opakovaným upozorneniam pokračuje v správaní, ktoré vážne narúša vyučovanie.
Medzi uvádzanými príkladmi je situácia, keď žiak počas hodiny púšťa nahlas hudbu na mobile, odmieta ju vypnúť alebo nechce odísť z miestnosti napriek opakovaným výzvam. To však neznamená, že učiteľ dostane povolenie biť deti alebo ich fyzicky trestať za každú neposlušnosť. Zásah má byť výnimočný, čo najkratší a čo najšetrnejší. Má rešpektovať dôstojnosť dieťaťa a nesmie nahradiť výchovné či podporné opatrenia.
Dánsko zakázalo telesné tresty v školách už v roku 1967. Práve preto je návrat k širším možnostiam fyzického zásahu takou diskutovanou zmenou.
Zapojte sa do ankety
Násilie sa podľa prieskumu týka viac ako polovice tried
Za návrhom stojí aj problém, ktorý dánske školy riešia čoraz naliehavejšie. Prieskum ministerstva školstva zverejnený 1. októbra 2026 ukázal, že v roku 2025 zaznamenali aspoň jeden prípad fyzického násilia medzi žiakmi v 55 percentách skúmaných tried.
Na prvom stupni, v najnižších ročníkoch, to bolo až 75 percent tried. V pätine tried sa počas školského roka vyskytlo aj fyzické násilie voči zamestnancovi školy. Viac ako štvrtina učiteľov navyše uviedla, že násilné a agresívne správanie za posledných päť rokov pribudlo.
Čísla však neznamenajú, že v každej z týchto tried dochádza k násiliu denne. Prieskum zachytáva aj triedy, v ktorých sa incident stal iba raz. V mnohých prípadoch sa navyše problémové správanie sústreďovalo na jedného alebo dvoch žiakov.
Výsledky napriek tomu ukazujú, že školy potrebujú účinné nástroje na riešenie situácií, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo znemožňujú vzdelávanie.
Učitelia chcú jasné pravidlá, kritici sa boja eskalácie
Dánske učiteľské odbory rozšírenie právomocí podporujú. Upozorňujú, že pedagógovia sa niekedy boja fyzicky zasiahnuť aj v situácii, keď by to mohlo pomôcť upokojiť triedu, pretože sa obávajú následkov.
Podľa predsedu učiteľských odborov Gordona Orskova Madsena sa v uplynulom roku každý tretí učiteľ zdržal fyzického kontaktu pri snahe obnoviť pokoj v triede práve zo strachu pred negatívnymi dôsledkami. Jasnejšie pravidlá by podľa odborov mali učiteľom poskytnúť väčšiu právnu istotu a pomôcť chrániť právo ostatných detí na vzdelávanie.
Nie všetci však veria, že viac právomocí prinesie bezpečnejšie školy.
Už v roku 2025 sa proti podobnému návrhu postavilo viac ako 500 odborníkov na vzdelávanie a deväť mimovládnych organizácií. Obávajú sa, že fyzické zásahy môžu konflikty ešte vystupňovať a postupne normalizovať používanie sily pri riešení problémov.
Rasmus Kjeldahl z organizácie Borns Vilkar, ktorá sa venuje právam detí, upozorňuje na riziko narušenia dôvery medzi učiteľmi a žiakmi. Ak dieťa začne vnímať pedagóga skôr ako človeka, ktorý ho môže fyzicky prinútiť poslúchnuť, než ako dospelého, na ktorého sa môže obrátiť, môže to poškodiť ich vzťah.
Kritici zároveň upozorňujú, že agresívne správanie nemusí mať jedinú príčinu. Súvisieť môže aj s nedostatočnou podporou detí, problémami v kolektíve či chýbajúcimi kapacitami v školách. Samotná možnosť fyzicky zasiahnuť preto nemusí vyriešiť dôvody, pre ktoré konflikty vznikajú.
Prečítajte si aj:
10 red flags slovenského školstva: Niektoré vety zo školy nás sprevádzajú dodnes
Agresivita u školáka nie je iba zlé správanie. Včasná pomoc chráni dieťa aj jeho okolie
Učiteľstvo je moja vlastná rebélia postavená na nádeji: Eva Wolfová o škole, ktorá učí meniť svet
Kde sa končí ochrana triedy a začína prekročenie hranice?
Za touto debatou je otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. Učiteľ zodpovedá za bezpečnosť detí v triede. Má právo chrániť žiakov, ktorí chcú pracovať a učiť sa, pred násilím alebo správaním, ktoré im znemožňuje vyučovanie. Zároveň však dieťa zostáva dieťaťom, ktorého dôstojnosť a bezpečnosť musia byť chránené aj vtedy, keď sa správa nevhodne.
Preto bude dôležité nielen to, čo nový zákon dovolí, ale aj to, ako sa bude uplatňovať v praxi. Kto posúdi, či bolo správanie žiaka natoľko závažné, že fyzický zásah bol nevyhnutný? Ako sa zabezpečí, aby učitelia reagovali primerane a aby sa z výnimočného opatrenia nestal bežný spôsob riešenia konfliktov?
Dánsky parlament má návrh prerokovať v prvom čítaní 10. novembra 2026. Odpovede na tieto otázky tak budú súčasťou ďalšej diskusie o pripravovanej zmene.
Škola má byť bezpečným miestom pre všetky deti – aj pre tie, ktoré potrebujú pomoc so zvládaním vlastného správania. Výzvou je nájsť spôsob, ako ochrániť triedu a zároveň neprekročiť hranicu, za ktorou sa výchova mení na mocenský zápas.