Každoročne si 10. septembra pripomíname Svetový deň prevencie samovrážd. A hoci ide o bolestivú tému, dotýka sa nás všetkých. Priateľov, rodín, komunít aj celej spoločnosti. Každý rok si totiž samovraždu zvolia státisíce ľudí po celom svete.
Napriek tomu, že za ňou stoja zložité príčiny, samovraždám sa dá vo veľkej miere zabrániť, ak budeme o duševnom zdraví hovoriť otvorene a bez predsudkov.
Zmena príbehu o samovraždách
Téma na obdobie 2024 – 2026 nesie názov „Changing the Narrative on Suicide”, vyslovuje teda snahu o zmenu spôsobu, akým o samovraždách hovoríme. Namiesto stigmy a mlčania by sme mali komunikovať so súcitom, podporou a otvorenosťou.
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO si v roku 2021 vzalo život približne 727-tisíc ľudí na celom svete.
- samovražda je treťou najčastejšou príčinou smrti u mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov
- u dievčat a mladých žien ide dokonca o druhú najčastejšiu príčinu úmrtia
- viac než polovica všetkých samovrážd sa stane pred päťdesiatym rokom života
- muži zomierajú samovraždou výrazne častejšie ako ženy
Príčiny samovražedného správania sú komplexné, no najsilnejším rizikovým faktorom je duševné ochorenie, najmä depresia či bipolárna porucha, ktoré zvyšujú riziko samovraždy až dvadsaťnásobne. Ďalšie riziká predstavujú predchádzajúce pokusy o samovraždu, závislosti, sociálna izolácia, strata zamestnania, životné krízy či stigmatizácia. A svoju rolu zohráva aj prostredie, teda dostupnosť prostriedkov na samovraždu, násilie v okolí, chudoba či slabá dostupnosť odbornej pomoci.
Kto je najviac ohrozený?
Najviac ohrození sú mladí ľudia, u ktorých patrí samovražda medzi hlavné príčiny smrti. Zvýšené riziko nesú aj starší muži, ktorí častejšie volia smrteľné metódy a menej vyhľadávajú odbornú pomoc. Ohrození sú však aj seniori trpiaci osamelosťou či chronickými ochoreniami a ľudia, ktorí si prešli traumou alebo zneužívaním v detstve.
Slovensko
Na Slovensku vidíme v poslednom desaťročí klesajúci trend samovrážd. Napriek tomu zostávajú obrovské rozdiely medzi pohlaviami. Muži u nás umierajú samovraždou až šesťkrát častejšie ako ženy. Najčastejšou metódou je obesenie, ktoré predstavuje vyše dve tretiny samovrážd u mužov.
Zaujímavým, no znepokojivým faktom je vysoký počet úmrtí s „neurčitým zámerom”. Tieto prípady dosahujú na Slovensku hodnoty až 18,5 na 100-tisíc obyvateľov, teda trojnásobne viac než oficiálne evidované samovraždy. To naznačuje, že skutočný počet samovrážd môže byť vyšší, ako uvádzajú štatistiky.
Slovensko zároveň čelí problémom v oblasti duševného zdravia. Podľa údajov OECD má každý siedmy Slovák duševnú poruchu, pričom služby v oblasti psychickej starostlivosti sú nedostatočne financované a dostupné najmä vo väčších mestách. V regiónoch a menších komunitách je prístup k odbornej pomoci veľmi obmedzený.
Svetový deň prevencie samovrážd
Svetový deň prevencie samovrážd nám pripomína, že každý z nás môže prispieť k prevencii. Oplatí sa začať jednoduchou vecou, hovoriť o duševnom zdraví bez predsudkov a vedieť, kde hľadať pomoc. Otvorený rozhovor, podpora blízkych či odborná pomoc môžu byť tým najdôležitejším krokom, ktorý niekomu zachráni život.
Samovražda nikdy nie je riešením, aj keď sa môže zdať ako jediná možnosť. Pravdou je, že existuje cesta von – cez rozhovor, odbornú pomoc a podporu okolia.
Ak máte pocit, že to už nezvládate, alebo ak spozorujete varovné signály u niekoho blízkeho, nebojte sa natiahnuť ruku. Jeden telefonát, jedna úprimná otázka či jedna ponuka vypočuť môžu rozhodnúť medzi životom a smrťou. Prevencia samovrážd začína u každého z nás.