Štúdia Boston University odhalila súvislosť medzi vyšším vekom pri poslednom pôrode a výnimočnou dlhovekosťou. Vedci v nej nevidia recept na dlhší život, ale možný znak pomalšieho biologického starnutia.
Na prvé prečítanie znie výsledok výskumu takmer ako návod – porodiť neskôr a žiť dlhšie, čo je celkom fajn, že? Skutočný význam je však oveľa zaujímavejší. Samotný pôrod vo vyššom veku život ako taký nepredlžuje. Schopnosť prirodzene počať a donosiť dieťa môže skôr prezrádzať, ako rýchlo starne ženský organizmus.
Vedci z Boston University skúmali ženy z rodín, v ktorých sa ľudia často dožívali mimoriadne vysokého veku. Zaujímalo ich, či vek matky pri narodení posledného dieťaťa môže súvisieť s dlhovekosťou.
Výskum sledoval 462 žien
Údaje pochádzali z projektu Long Life Family Study, zameraného na biologické a genetické súvislosti dlhovekosti. Zapojilo sa doň 551 rodín s viacerými členmi, ktorí sa dožili mimoriadne vysokého veku.
Autori sa bližšie pozreli na 462 žien. Porovnali vek pri ich poslednom pôrode s tým, koľko rokov sa neskôr dožili. Ženy, ktoré mali posledné dieťa po 33. roku života, mali dvojnásobné vyhliadky dožiť sa najmenej 95 rokov v porovnaní so ženami, ktoré naposledy rodili najneskôr ako 29-ročné.
Výber účastníčok je dôležitý detail. Nešlo o náhodnú vzorku všetkých žien, ale o rodiny s častým výskytom dlhovekosti. Výsledok teda nemožno bez výhrad preniesť na celú populáciu.
Neskorší pôrod nie je príčinou dlhšieho života
Súvislosť ešte neznamená, že jedno spôsobilo druhé. Tehotenstvo po tridsiatke nepridáva žene roky života a odkladanie materstva nie je cestou k dlhovekosti.
Profesor Thomas Perls, jeden z autorov práce, upozornil na opačné vysvetlenie. Žena, ktorá dokáže prirodzene otehotnieť vo vyššom veku, môže mať reprodukčný systém starnúci pomalšie. Podobné tempo starnutia sa môže prejavovať aj vo zvyšku tela. Vek pri poslednom pôrode tak môže fungovať ako nenápadný biologický ukazovateľ. Neurčuje budúcnosť ženy, iba vedcom ponúka jednu zo stôp pri skúmaní mimoriadne dlhovekých ľudí.
Odpoveď sa môže ukrývať v génoch
Autori predpokladajú, že za dlhšie zachovanou plodnosťou môžu stáť genetické varianty spojené s pomalším starnutím. Rovnaké gény by mohli znižovať náchylnosť na ochorenia prichádzajúce vo vyššom veku. Ženy schopné mať deti neskôr, dostávajú viac času odovzdať podobné varianty ďalšej generácii. Výskumníci uvažujú, že ženská plodnosť mohla zohrávať dôležitú úlohu pri zachovávaní génov podporujúcich dlhovekosť. Ide o vedecké vysvetlenie pozorovanej súvislosti, nie o definitívne potvrdený mechanizmus.
Podobný obraz priniesli aj staršie práce. Jedna z nich spájala pôrod po štyridsiatke so štvornásobne vyššími vyhliadkami dožiť sa sto rokov. Ani uvedený výsledok nedokazuje, že neskoré materstvo predlžuje život. Opäť môže ísť o prejav odolnejšieho organizmu a pomalšieho reprodukčného starnutia.
Číslo 33 nie je magická hranica
Výsledky sa dajú ľahko pochopiť nesprávne. 33. narodeniny neotvárajú žiadne obdobie, v ktorom by pôrod začal prospievať dlhovekosti. V štúdii išlo o hranicu použitú na porovnanie skupín žien.
Vek posledného pôrodu navyše neovplyvňuje iba biologická schopnosť otehotnieť. Do rozhodovania vstupujú partnerské okolnosti a osobné plány. Číslo v rodnom liste dieťaťa tak nedokáže presne zmerať rýchlosť starnutia matky.
Výskum napriek tomu priniesol cennú stopu. Reprodukčné zdravie môže vedcom prezradiť viac o celkovom biologickom veku ženy a pomôcť im hľadať gény spojené s dlhým životom.
Zaujímavá súvislosť, nie rada pre plánovanie rodiny
Najdôležitejšie posolstvo znie jednoducho: Neskorší pôrod nie je receptom na dlhovekosť. Je možným signálom, že telo danej ženy starne pomalšie.
O termíne materstva rozhodujú osobné okolnosti a výsledok jednej štúdie by doň nemal vstupovať ako nejaké odporúčanie. Pre vedcov je dôležitý z iného dôvodu. Pomáha lepšie pochopiť, čo spája dlhšie zachovanú plodnosť s výnimočne vysokým vekom.