Poznáte ten moment? Vaše dieťa sústredene drží farbičku, jazyk má jemne vyplazený a na čistý biely papier (v horšom prípade na čerstvo vymaľovanú stenu) kreslí spleť čiar, ktoré zdanlivo nedávajú zmysel. My dospelí to často odbijeme slovami: „Pekne čmáraš,” alebo sa snažíme dieťa usmerniť: „Skús radšej nakresliť domček alebo slniečko, nie takéto čmáranice.”
Pravdou však je, že to, čo my vidíme ako chaos, je v detskom svete seriózny neurovedecký tréning.
Ruka dobieha mozog
Čmáranie nie sú náhodný pohyb rukou z nudy. Je to prvá fáza vývoja písania. Predtým, ako dieťa dokáže úhľadne napísať písmeno „A”, musí jeho mozog zvládnuť niečo omnoho komplexnejšie – naučiť sa ovládať pohyb v priestore.
Keď dieťa „len tak” krúži po papieri, deje sa niečo fascinujúce:
-
Jemná motorika: Svaly na prstoch a zápästí sa učia precíznosti.
-
Koordinácia oko-ruka: Mozog spracováva vizuálny vnem a okamžite naň reaguje pohybom.
-
Vizuálne sledovanie: Dieťa sa učí sledovať líniu, čo je naozaj veľmi dôležitá zručnosť pre neskoršie čítanie.
Mozog je v plnom nasadení
Z pohľadu magnetickej rezonancie by detský mozog pri čmáraní svietil ako vianočný stromček. Aktivuje sa motorická kôra (pohyb), vizuálne centrum (spracovanie tvarov) a kreatívne siete, ktoré hľadajú riešenia. Dieťa v tejto chvíli nerieši estetiku, ale rieši to, ako preniesť svoju vnútornú energiu a myšlienku na fyzický povrch. Je to tvrdá práca, ktorá buduje základy pre riešenie budúcich problémov.
„Prosím, oprav si to, nakresli to poriadne.“ – Toto je veta, ktorou, hoci v dobrom úmysle, brzdíme vývoj.
Hneď ako dieťa začneme príliš skoro tlačiť do štruktúry (domček, auto, kvetinka), nevedomky v ňom zastavujeme proces experimentovania. Deti potrebujú čas na skúmanie čiar a kinetickú radosť z pohybu skôr, než ich zviažeme pravidlami geometrie.
Sloboda na papieri, sebavedomie v živote
Výskumy ukazujú, že deti, ktorým bolo dovolené slobodne skúmať svet farieb a tvarov bez neustáleho opravovania, majú v neskoršom veku niečo veľmi cenné a tým je kognitívna odvaha. Neboja sa vyjadriť svoje myšlienky, pretože ich prvé pokusy o sebavyjadrenie boli prijaté s rešpektom, nie s kritikou.
Dovoľme im čmárať. Pretože práve v tom chaose sa rodí poriadok ich budúceho sveta.
Rada na záver pre rodičov teda znie, ak nabudúce uvidíte svoje dieťatko stratené v kope rôznych čiar, skúste namiesto inštrukcií zvoliť úžas. Opýtajte sa napríklad: „Povedz mi niečo o týchto čiarach,” alebo jednoducho len sledujte to nadšenie. Tie „obyčajné” čmáranice sú totiž základným kameňom pre budúceho spisovateľa, architekta alebo kriticky mysliaceho človeka.
