Čo ak človek utečie od nebezpečného vzťahu a zistí, že pred svojou minulosťou utekať jednoducho nedokáže? A čo ak práve chvíľa, keď sa všetko okolo nás rozpadá, môže byť zároveň začiatkom niečoho nového?
Práve o tom je nový film českej režisérky Evženie Brabcovej Divočina. Na prvý pohľad je to príbeh o žene, ktorá so svojimi dcérami uteká od násilného manžela a hľadá útočisko u svojho starnúceho otca. V skutočnosti je však oveľa viac o tom, čo si človek nesie v sebe. O rodinných vzťahoch, ktoré dokážu bolieť celé desaťročia. Aj o potrebe odpustiť. O tom, že niekedy musíme najprv stratiť pôdu pod nohami, aby sme konečne dokázali vykročiť iným smerom. A možno aj o tom, že nový začiatok neznamená zabudnúť na to, čo sa stalo. Znamená naučiť sa s tým žiť inak.
Keď útek neznamená, že sme naozaj odišli
Hlavnou postavou filmu je Marta, ktorá sa rozhodne opustiť toxický vzťah s manželom Milanom. Spolu so svojimi dvoma dcérami odchádza na odľahlé miesto k otcovi, starému a osamelému mužovi žijúcemu na okraji lesa. Marta prichádza s nádejou, že práve tu nájde bezpečie a pokoj. Lenže namiesto očakávaného útočiska vstupuje do ďalšieho komplikovaného sveta.
Jej otec je svojrázny muž presvedčený o tom, že sa blíži koniec sveta. Celý svoj život podriaďuje príprave na apokalypsu a svoje vnučky začne učiť, ako prežiť v divočine. Dievčatá sa tak dostávajú do jeho vlastnej „školy prežitia” – sveta, v ktorom sa hranice medzi realitou, strachom a fantáziou postupne stierajú. Marta však nepotrebuje návod, ako prežiť koniec sveta. Potrebuje sa naučiť, ako prežiť vlastný život.
A práve tu sa začína otvárať jedna z najzaujímavejších tém filmu. Človek môže utiecť z domu, z manželstva alebo z mesta. Oveľa ťažšie je však utiecť od vzorcov, ktoré si v sebe nesie z detstva.
Divočina nie je klasickým filmom o toxickom partnerovi
Je predovšetkým filmom o rodine, v ktorej si jednotliví členovia nedokážu povedať to, čo ich celé roky bolí.
Aj preto je Divočina oveľa viac než príbeh o jednej dysfunkčnej rodine. Je príbehom o tom, ako si ľudia navzájom odovzdávajú svoje strachy, zranenia a obranné mechanizmy. A aké ťažké môže byť prelomiť kruh, ktorý sa v rodine opakuje z generácie na generáciu.
Martu stvárnila česká herečka Klára Issová, postavu Martinho otca zas skúsený český herec Jan Vlasák a násilného manžela si zahral slovenský herec Juraj Loj.
Prečo si pozrieť práve tento film?
Pretože nie je „iba” o násilnom manželovi, čudnom otcovi či o konci sveta. Je o všetkých rodinách, v ktorých zostalo niečo nevypovedané. O ľuďoch, ktorí sa milujú, ale nevedia spolu hovoriť. Aj o rodičoch, ktorí odovzdávajú svojim deťom vlastné obavy. A o dospelých deťoch, ktoré sa aj po rokoch stále snažia pochopiť svojich rodičov. No napokon aj o nádeji, že aj keď sa niečo pokazilo, nemusí byť všetko stratené.
Film Divočina už dostal príležitosť predstaviť sa verejnosti na Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary 2026. Na svoje uvedenie v kinách však slovenskí diváci ešte len čakajú. Podľa údajov Slovenského filmového ústavu je slovenská distribučná premiéra naplánovaná na október 2026. V Česku by sa mal film dostať do kín 15. októbra 2026.