Inšpiratívna a hlavne akčná žena. Kayleigh Williamson je jednou z prvých žien s Downovým syndrómom, ktoré zabehli maratón v New Yorku. Kayleigh to urobila na počesť svojej milovanej babičky.
Keď diagnostikovali starej mame zákernú Alzheimerovu chorobu, Kayleigh a jej mama začali behávať, aby sa udržali v dobrej kondícii, píše magazín People. Jej babička rada spoznávala svet a majú v súvislosti s tým veľmi vtipnú príhodu. „Moja mama nám hovorila, že utiekla z domova dôchodcov a precestovala miesta ako Kalifornia či Colorado,“ uviedla Sandy Williamson, mama Kayleigh.
Kayleigh sa vybrala do New Yorku, aby odbehla známy maratón, no babička tam s ňou už nedorazila. Museli sa zmieriť s bolestivou stratou, no ona by pre svoju starú mamu spravila všetko. Predsa len odbehla ten maratón a zapísala sa tak do histórie. Kayleigh je totiž jednou z prvých žien s Downovým syndrómom, ktorým sa to podarilo. Možno platí staré – keď sa chce, dá sa všetko. Dievčina si za svoju odvahu a odhodlanie zaslúži veľký obdiv.
Počas maratónu bežala v tričku s nápisom, ktoré hovorí absolútne za všetko: „Bežím na pamiatku mojej starej mamy, na spomienkach záleží!“ Toto veľmi zapôsobilo aj na Sandy. „Má schopnosť vidieť do ľudských sŕdc, celý čas mi pripomínala, že bežíme za babku,“ povedala na svoju dcéru.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Rada behám, cítim sa pritom šťastná,“ povedala Kayleigh pre magazín People. Lenže slávny New Yorský maratón nie je žiadna prechádzka, resp. beh ružovou záhradou. Trvá dlhých 10 hodín a je veľmi vyčerpávajúci.
Ako to zvládala Kayleigh, keď ešte k tomu mala na sebe ťarchu z úmrtia milovaného človeka? Vždy, keď počula hudbu, zastavila a schuti si zatancovala. Inokedy zase podávala ľuďom ruky, objímala sa s nimi, ale bolo to po psychickej stránke veľmi náročné. Ovládali ju emócie a keď sa už blížila do cieľa, začali ju poriadne trápiť svaly. Ona to však nevzdala, zaprela sa a za krátku chvíľu videla pred sebou cieľovú rovinku. „Som diva, celé preteky som si upravovala vlasy a v cieli som víťazne tancovala,“ povedala po úspešne zdolanom maratóne. Má byť, samozrejme, za čo na seba hrdá a tento víťazný pocit s ňou zostane už navždy. Aj babička by bola na ňu jednoznačne hrdá.
Ešte aj cestou domov sa jej stala vtipná príhoda. Mali už letieť a keď ju zbadal pracovník letiska, opýtal sa či nepotrebuje vozík. Kayleigh mu však odvetila, že práve odbehla maratón a všetko zvládne. Za odmenu ju vzali do kokpitu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
