Koľkokrát ste sa už svojho dieťaťa spýtali po návrate zo školy: „Ako bolo v škole?” a dostali ste odpoveď v štýle „dobre” alebo „nič”?
Nie ste v tom sami. Táto jednoduchá otázka je síce láskavá, ale pre deti je ťažké na ňu reagovať inak ako jedným slovom. Ak však použijeme iný prístup, rozhovor môže byť oveľa hlbší a zaujímavejší.
Skúste sa pýtať inak
Deti si často potrebujú svoje zážitky z dňa najprv utriediť. Otvorené otázky, ktoré ich zavedú k spomienkam na konkrétne momenty, im pomáhajú rozprávať viac. Namiesto klasického: „Ako bolo?” môžete vyskúšať napríklad tieto otázky:
-
Čo ťa dnes rozosmialo?
-
Čo ťa urobilo šťastným/šťastnou alebo ti vyčarilo úsmev?
-
Vedľa koho si dnes sedel/a na obede?
-
S kým si sa hral/a počas prestávky?
-
Povedz mi jednu vec, ktorú si sa dnes naučil/a.
-
Na čo sa zajtra najviac tešíš?
-
Čo bolo pre teba dnes ťažké alebo náročné?
-
Na čo si bol/a dnes najviac hrdý/á?
-
Aká bola úplne najlepšia časť tvojho dňa?
Už len znenie týchto otázok prináša do rozhovoru viac farieb. Dieťa si spomenie na konkrétne situácie, ľudí a pocity. A rodič sa zrazu dozvie omnoho viac, než len to, že „bolo dobre”.
Prečo to funguje
Otvorené otázky sú malou pozvánkou do detského sveta. Pomáhajú dieťaťu spomínať si, pomenovať svoje pocity a rozprávať príbehy. Zároveň vám dávajú šancu lepšie pochopiť, čo ho v škole teší, čo ho trápi, kde sa cíti silné a kde potrebuje podporu.
Takéto večerné rozhovory nie sú len o informáciách. Budujú hlavne dôveru, posilňujú vzťah a vytvárajú pocit, že domov je bezpečné miesto, kde sa dá o všetkom hovoriť. A to predsa my, rodičia, chceme. Miesto, v ktorom strach nemá miesto.
Malý tip na záver
Ak chcete, aby sa z tohto stala pekná tradícia, skúste si otázky pripraviť dopredu – pokojne ich majte zapísané na chladničke alebo v denníku. Nejde o to vypýtať si „správne odpovede”, ale o spoločný čas a otvorenosť. Vaše dieťa si tak postupne zvykne, že doma sa rozpráva o radostiach aj o ťažších chvíľach.