Po čom deti túžia? Výchova sa nezačína u dieťaťa, ale u jeho rodičov

0
Po čom deti túžia? Výchova sa nezačína u dieťaťa, ale u jeho rodičov

Dieťa si nevyberá rodinu, v ktorej by chcelo žiť, ale rodí sa do nej alebo sa do nej dostáva spôsobom, ktorý samo nemôže ovplyvniť. Rodina mu dáva počiatočný smer a spoluurčuje jeho životný cieľ. Stáva sa najprirodzenejším výchovným prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života.

V nej dieťa získava základné poznatky, vytvára sa jeho hodnotová orientácia, formujú sa vzťahy k iným ľuďom.  Dieťa postupne preberá názory rodičov a ich sociálne postoje. Na základe tohto rodinného prostredia, sa dieťa rozhoduje, čo je morálne a nemorálne, dobré a zlé, správne a nesprávne, dovolené a zakázané.

Ako vychovávať svoje dieťa správne?

Pri množstve informácii, ktorými sme v súčasnej dobe obklopení sa rodičom neraz vynára veľa otázok. Ako vychovávať svoje dieťa správne? Ako predísť vzniku rôznych problémov v správaní? Môže moja výchova negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa?

Pravdou je, že rodičia k výchove svojich detí spravidla nedostávajú žiaden manuál, ktorý by im túto nesporne náročnú prácu mohol uľahčiť. Väčšina rodičov preto vychováva svoje deti a rieši rodinné problémy práve tak, ako to robili ich rodičia. Ide o predávanie si spôsobu výchovy z generácie na generáciu, o predávanie si istých naučených vzorcov správania s malými rozdielmi, ktoré sú vyšperkované pokrokom doby. Dieťa postupne preberá názory rodičov a ich sociálne postoje. Rodičia sa stávajú vzorom pre svoje deti, ktoré vedome alebo podvedome napodobňujú ich správanie a v dôležitých rozhodnutiach konajú tak, ako by konali oni.

Foto: pixabay.com

Tak ako na výchovu?

Pozitívny príklad zo života rodičov je určite tým najpôsobivejším kladným činiteľom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Vzťahy medzi rodičmi silno pôsobia na jeho psychiku, či na postoj, ktorý nadobudne dieťa k svojmu okoliu. Pokojné rodinné prostredie je teda prvým predpokladom na to, aby deti vyrástli vyrovnané, spokojné. Starostlivosť rodičov o dieťa a ich prejavy lásky sú nevyhnutnou podmienkou jeho zdravého vývinu. Rodičia by mali priviesť dieťa k spolupráci na výchove aby sa naučilo, že pekné spolužitie v rodine závisí aj od neho.

„Výchova sa nezačína u dieťaťa, ale u jeho rodičov“

Ak bude dieťa vyrastať s pocitom, že stojíme pri ňom a máme ho radi, potom nám aj ono samo bude chcieť urobiť vždy a vo všetkom radosť. Dieťa prv než veci pochopí, prežíva ich srdcom, preto preňho bude vždy najdôležitejšie, aby malo istotu, že je milované. Láskavý vzťah k deťom by sa mal spájať s primeranými rodičovskými nárokmi, s chápaním detských potrieb, s uznávaním jeho reálnych možností a schopností, s ochotou trpezlivo odpovedať na jeho otázky i s ochotou sa s ním kedykoľvek taktne porozprávať.

Výchova sa nezačína u dieťaťa, ale u jeho rodičov. Ak chceme formovať osobnosť svojej dcéry alebo syna, najprv musíme sformovať samých seba. Dobrý rodič musí byť predovšetkým dobrým človekom.“ (Jánošovová, 1975).

Ktorý výchovný štýl je ten správny?

Mnoho autorov uvádza, že jedným z dôležitých momentov v rodinnej výchove je autorita rodičov. V snahe uplatniť tento cieľ sa nájdu rodičia, ktorí si ju „vydobýjajú“ násilím, iní ju stavajú na kompromisoch, ďalší chcú mať s dieťaťom hlavne kamarátsky vzťah.

Je však dôležité si uvedomiť, že zmyslom rodičovského úsilia by nemalo byť vybudovanie autority za každú cenu. Rodič si musí byť vedomý toho, že nejde o slepú poslušnosť dieťaťa pri plnení všetkých jeho rozkazov, ale takých rozkazov, ktoré vyplývajú z úsilia viesť dieťa k dobrému. „Rozkazov“, ktoré sledujú určitý výchovný cieľ. Úloha rodiča totíž nespočíva v donucovaní dieťaťa, ale v schopnosti presvedčiť ho o potrebe a správnosti konať a správať sa podľa istých pravidiel a poriadku, a to aj vtedy, keď ho nikto nekontroluje.

Podľa hlasu vlastného svedomia a presvedčenia, ku ktorému dospelo pomocou výchovy. Je nevyhnutné zamyslieť sa nad ďalšou budúcnosťou detí, nielen nad okamžitým úspechom svojich zásad. Keď si rodič stanoví cieľ výchovy, ľahšie nájde spôsob, ako ho dosiahnuť. Niekto chce mať predovšetkým poslušné dieťa, vynikajúceho žiaka, iným ide o slušnosť v spoločenskom styku, ďalší dokonca vyzdvihujú úctu detí k rodičom. Jedným z najkrajších výchovných cieľov je podpora záujmu o všetko okolo nás, o život ako taký. To znamená učiť dieťa poznávať krásy života, voliť v živote to krajšie a hodnotnejšie a teda, aby bolo schopné samostatne si určovať vlastnú životnú cestu a hľadať v nej poslanie.

luka, dieta, mama, materska
Foto: pixabay.com

Neexistuje najlepší rodič vo svete

Každý milujúci rodič sa snaží dať svojmu dieťaťu len to najlepšie. Snaží sa vyvarovať mnohých chýb, či už svojich vlastných alebo chýb iných rodičov. Každý z nich si želá vytvoriť s dieťaťom dôverný vzťah založený na vzájomnej láske, úcte a pochopení.

Neexistuje najlepší rodič vo svete, ale je možné byť najlepším rodičom svojmu dieťaťu, nakoľko len on sám mu rozumie tak ako nikto iný a je preňho nenahraditeľným. Prvoradou úlohou rodiča je vypestovať si vedomie spolupatričnosti s dieťaťom a dávať mu ho dostatočne najavo- pohľadom, gestom, vcítením. Vychovávať neznamená len hovoriť a vysvetľovať. Nezabúdajme, že dieťa je úžasný pozorovateľ, preto je vhodnejšie vychovávať príkladom než slovami!

žiadne príspevky na zobrazenie