Parkinsonova choroba už dávno nie je zriedkavým ochorením, postihuje čoraz viac ľudí. Kým choroba pomaly oberá človeka o istotu pohybu a nezávislosť, moderná medicína prináša nové riešenia. V Košiciach dnes lekári ponúkajú terapiu, aká patrí k svetovej špičke, ktorá sa dokáže prispôsobiť potrebám každého pacienta a vrátiť mu kvalitu života.
„Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet pacientov s Parkinsonovou chorobou zdvojnásobí. Riziko zvyšuje nielen vek, ale aj prostredie, v ktorom žijeme. Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo aj najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,” hovorí prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD., z Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP).
Parkinsonova choroba a jej liečba
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt vo svete neustále rastie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie – chemické látky, pesticídy, či infekcie,” vysvetľuje prof. Škorvánek.
Diagnostika pozostáva z klinického vyšetrenia pacienta a magnetickej rezonancie, ktorá pomáha odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných ochorení. Podporné metódy zahŕňajú v prípade potreby DaT-sken a u všetkých pacientov hodnotenie reakcie na dopamínové lieky. „Každý pacient s Parkinsonovou chorobou musí na lieky aspoň čiastočne reagovať – je to dôležité podporné diagnostické kritérium,” dodáva profesor.
Základom liečby je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Ideálne je, aby sa pacient pohyboval minimálne 150 minút týždenne, čo významne spomaľuje progres ochorenia. Dopamínové lieky dopĺňajú chýbajúci nervový prenášač dopamín a najmä v prvých rokoch dokážu u pacientov veľmi efektívne zmierniť príznaky ochorenia.
Prečítajte si: Ako hovoriť s deťmi o chorobe mamy úprimne, ale s láskou
Pokročilé možnosti liečby Parkinsonovej choroby
Ak klasická liečba nestačí, UNLP ponúka dve možnosti pokročilej liečby: pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS).
„Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať,” hovorí prof. Škorvánek.
Pred zákrokom absolvuje pacient magnetickú rezonanciu, psychologické a psychiatrické vyšetrenie a levodopový test, ktorý predpovedá úspešnosť stimulácie. Samotná operácia sa môže realizovať rámovou alebo bezrámovou metódou, pričom bezrámová technika poskytuje pacientovi vyšší komfort a kratšiu dobu operácie.
Spolupráca počas zákroku prináša pacientom roky kvalitného života
Hĺbková mozgová stimulácia (DBS) je jednou z najmodernejších možností liečby Parkinsonovej choroby. V UNLP sa čoraz častejšie, u pacientov, kde nefunguje tradičný mód stimulácie, využíva ADAPTÍVNA STIMULÁCIA, ktorá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe. Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta.
„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli účinok stimulácie na pohyb a mohli sledovať prípadné nežiadúce účinky. Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my hľadáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ vysvetľuje prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.
Keď je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom uloženým pod kožu. Tento krok už prebieha v celkovej anestézii. Stimulátory môžu byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a dajú sa nastavovať samostatne pre každú polovicu mozgu. Veľkou výhodou v posledných rokoch je dostupnosť tzv. segmentovaných elektród, ktoré umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov.
Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu niekoľkých dní. Samotný stimulátor sa následne aktivuje po 3 – 4 týždňoch.
„Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,” dodáva profesor Škorvánek. Podľa neho môže adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou oddialiť ťažšie štádiá ochorenia a pomôcť pacientom zostať čo najdlhšie samostatnými.
Prečítajte si: Význam osvety o rakovine prsníka: Príbeh Janky Šiškovej a jej posolstvo ženám
Čo je Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne poškodzuje nervový systém. V organizme ubúda počet buniek produkujúcich dopamín – látku nevyhnutnú pre pohyb, náladu a myslenie. Typickými prejavmi sú tras, stuhnutosť, spomalené pohyby, poruchy spánku, pamäti či trávenia. Choroba sa vyvíja pomaly a často ticho – príznaky sa objavia až pri strate približne polovice nervových buniek, ktoré produkujú dopamín. Len asi 10 % prípadov je čisto genetických, zvyšok vzniká kombináciou genetických predispozícií a vonkajších faktorov.