Ďalší pracovný deň bláznivo uteká na tachometri. Pohľadávky, záväzky, prepletené v kolotoči spoľahlivých a nespoľahlivých. Obchodní partneri skáču hore, dole a nikto netuší, kde a kedy pristanú. Stačí, že dobrá firma zmení vlastníka a únavný maratón večného handrkovania o peniaze štartuje. No a na našom milom Slovensku ešte stále platí, že neprosí dlžník, ale veriteľ.
Aj dnes nás čaká podobne „zábavné stretnutie.“ Sedíme s kolegom v aute a tuho premýšľame, ako vyžobrať od Delty s.r.o. aspoň nejakú hotovosť za dávno dodaný tovar.
———————-
Keď dorazíme do firmy, privíta nás nová pani riaditeľka. Plná ochoty a ženského šarmu. Podľa mňa dosť trápneho, podľa Dušana neodolateľného. Nie je hlúpa, hneď vycíti, že jej veľmi nefandím, a tak radšej takticky zavolá vedúceho prevádzky, aby mi robil spoločnosť. Neostáva mi nič iné, len súhlasiť. Ešte stihnem kopnúť firemnú polovičku do kolena a precediť cez zuby:
„Nie, že ťa dostane.“
Jeho namyslený úsmev odpovedá jasnou rečou. Zase je majster sveta, ktorému žiadna žena neodolá!
Vysoký, dosť príťažlivý muž, mi podáva ruku s trochu zamrznutým úsmevom. Je jasné, že takéto hry nemusí, ale drží firemnú kultúru a potichu zúri. Vchádzame do montážnych hál a on vysvetľuje nový výrobný program, ktorý znovu pomôže rozbehnúť biznis. Môj profesionálny záujem naberá nečakaný smer. Má v sebe magnet, ktorý mení schopného manažéra na sexy chlapíka.
„Poďte, uvarím vám radšej šálku čaju.“
Nečakane preruší prednášku o budúcej prosperite.
Zavedie ma do útulnej kancelárie, usadí do pohodlného kresla. Úslužne pobehuje okolo, ako nejaký sexy čašník v luxusnom hoteli. Má fakt dobrý zadok a milý úsmev. Popíjame špeciálny super čaj a ticho medzi nami je nebezpečne príjemné.
„Radšej pôjdem.“
Nesmelo zamrmlem oveľa neskôr, ako sa patrí. Smutne prikývne a ja rýchlo utekám pred hriešnymi myšlienkami. Ledva stihnem kolegu, ktorý so širokým úsmevom podpisuje ďalší pamflet s honosným názvom: „Dohoda o splátkovom kalendári.“
Unavene rezignujem. Veď nakoniec je to len papier. Život aj tak beží na inej koľaji. Ešte vypotím pár fráz na rozlúčku a padáme preč.
—————–
Čas rýchlo melie dni do jedného veľkého kolotoča. No mne v hlave stále bliká spomienka na chlapa, ktorý by, rečou mojej babky, stál za pokus. A napodiv – nie som v tom sama. V telefóne svieti jeho číslo!
„Je nádherný deň, vaše slniečko funguje?“
Nadšene prikyvujem a ďalej počúvam sladké komplimenty. Náhodou pozriem do zrkadla a zrazu vidím svoju tvár jeho očami. Preboha, prvý raz v živote som skvelá, nádherná. Tak naozaj do krásy totiž vyrastieme iba v srdciach tých druhých. Dôležitých druhých.
Zasnená pobehujem po kancelárii. No keď začnem preberať neuhradené faktúry, romantická nálada zmizne rýchlejšie než para nad hrncom. Rýchlo vyťahujem cigaretu a prestanem premýšľať v ružových farbách. Čo keď len vypustil pokusný balónik lichotenia, a pritom pripravuje pôdu na slovensky špecifický nákup?! Namiesto peňazí iba sľuby a výhovorky. Pre istotu zabalené v erotickom obale. Niečo v tom neodolateľnom štýle krčmového frajera:
„Taká hviezda, ako ty, predsa nejaký zabudnutý dlh v pohode zvládne!“
Nie, nebudem zbytočne maľovať čerta na stenu! Prečo by som si aspoň raz nemohla dopriať ten nečakaný luxus. Byť chvíľu len ŽENA! Dokonca príťažlivá žena, ktorú niekto jednoducho balí. Jupíí!
Prečítajte si aj poviedku Uletené ciele
—————–
Na druhý deň ráno ma v sklade dobehne čierna realita. Z expedície odišla dodávka pre jeho firmu. Vytočená do biela, pátram, kto povolil zásielku červenému a teda neplatiacemu zákazníkovi. Ako na potvoru, nikto nič nevie!
Prepadne na panika. Určite ON všetko zariadil. Presvedčený, že stačí pár zamilovaných rečí a ja budem namäkko! Nie, to mu nedarujem. Bez rozmyslu vytáčam jeho číslo a dojednám skutočne neodkladné stretnutie.
Tu totiž nejde o tie trápne peniaze, ale o MOJE sny a túžby. Pichajú ako rozbité zrkadlo.
Prichádza presne. Vyzerá super, ale ja zabalená v hneve ako v nepriepustnom obale, ho dokonale ignorujem. Pre istotu hneď spustím dlhý nechutný monológ. Výčitky striedajú hlúpe obvinenia. Nakoniec s feministickým zaujatím vykresľujem všetky hrôzy na mne spáchané.
V ruke mu bezmocne visí krásna ruža. Mlčí a v očiach má črepiny vlastných snov a túžob. Bez slova odchádza.
—————–
Chcem kávu a trochu pokoja. Poskladať hlavu do myšlienok a myšlienky do hlavy. No v kancelárii tróni vytešený Dušan: „Zlato, naozaj neviem, čo by si bezo mňa robila. Som dobrý, fakt dobrý. Firma Delta s.r.o. poslala celú polovicu starých dlhov a novú dodávku zaplatili na drevo.“
Zdesene pozerám, ale on nič nevníma. S namysleným výrazom plemenného moriaka bezstarostne pokračuje:
„Vraj si ráno zháňala podklady. To vieš, tá nová riaditeľka v telefóne čosi splietala, že došlo k omylu, lebo vedúci prevádzky dal úhrady bez jej vedomia! To bude asi ten chlapík, čo ho poslala za tebou, aby trochu zavadzal. Haha, tomu neverím… Určite je zo mňa namäkko!“
Zúfalo bez dychu pozerám do zrkadla. Tá skvelá krásna žena je nenávratne preč. Len tá opustená nádherná ruža na stole je stále iba moja!
Katarína Gregorová
Zdroj foto: pixabay.com
