SQRRR alebo SQ3R je metóda čítania s porozumením pomenovaná podľa jej piatich krokov: prieskum, otázka, čítanie, recitácia a kontrola (survey, question, read, recite and review). Metódu predstavil Francis P. Robinson, americký filozof v oblasti vzdelávania vo svojej knihe z roku 1946 Effective Study.

Táto metóda čítania sa používala na Štátnej univerzite v Ohiu na výcvik 150 000 vojenských pracovníkov na vedúce pozície, aby mohli úspešne viesť vojnové úsilie do Ázie a Európy. Niektorí vojenskí vedci tvrdia, že to Američanom pomohlo vyhrať vojnu.

Metóda ponúka efektívnejší a aktívnejší prístup k čítaniu štúdijného materiálu. Bola vytvorená pre vysokoškolákov, ale je užitočná aj pre mladých študentov. Učebne po celom svete začali používať túto metódu, aby lepšie pochopili, čo čítajú.

V priebehu rokov sa však SQ3R stala zabudnutým študijným nástrojom. Táto stratégia sa na školách dnes už len zriedka vyučuje a výsledkom je, že študenti prechádzajú školou s tým, že nevedia, ako efektívne študovať, a nedokážu naplno využiť svoj potenciál.

Proces SQRRR

Prieskum – survey („S“)

Prvý krok, prieskum, prelistovanie alebo skenovanie odporúča, aby človek odolal pokušeniu prečítať si knihu a namiesto toho si najprv prešiel kapitolou a všímal si nadpisy, podnadpisy a ďalšie výnimočné prvky, ako sú obrázky, tabuľky, okrajové informácie, a súhrnné odseky.

Tento krok prieskumu zvyčajne trvá iba 3 až 5 minút, ale poskytuje prehľad alebo rámec toho, čo bude prezentované. Čitateľ by mal identifikovať myšlienky a formulovať otázky týkajúce sa obsahu kapitoly.

Otázka – question („Q“)

Generujte otázky o obsahu čítania. Napríklad preveďte nadpisy a podnadpisy na otázky a potom hľadajte odpovede v obsahu textu. Možno formulovať aj ďalšie všeobecnejšie otázky:

• O čom je táto kapitola?
• Na akú otázku sa snaží odpovedať táto kapitola?
• Ako mi tieto informácie pomôžu?

Čítanie – reading („R1“)

Použite prácu na pozadí vykonanú s „S“ a „Q“, aby ste mohli začať aktívne čítať. To znamená čítanie s cieľom odpovedať na otázky nastolené pod „Q“. Naproti tomu pasívne čítanie má za následok iba čítanie bez zapojenia sa do študijného materiálu.

Počuli ste už o rýchločítaní? Akú rýchlosť čítania majú šampióni?

Recitácia – recite („R2“)

Druhé „R“ odkazuje na časť známu ako „Recite“. Čitateľ by sa mal pokúsiť odrecitovať naspamäť, čo sa naučil, rovnakým spôsobom, ako keby o danej informácii povedal niekomu inému. Je dôležité, aby čitateľ použil svoje vlastné slová na formulovanie a konceptualizáciu materiálu.

Skúste si spomenúť a identifikovať hlavné body (nadpis/podnadpisy) a odpovede na otázky z kroku „Q“. Tento úvodný krok sa môže uskutočniť buď v ústnej alebo písomnej forme a súvisí s výhodami vyhľadávania pri posilňovaní dlhodobej pamäte materiálu.

Recenzia – review („R3“)

Posledné „R“ je „Recenzia“. Keď sa dostanete na koniec úryvku, zopakujte si materiál tak, že si pomocou vlastných slov zopakujete zmysel úryvku. Potom môžete postup zopakovať pri druhom súbore otázok.

Šesť stupňov efektívneho porozumenia

Bestov proces efektívneho porozumenia navrhuje šesť etáp na lepšie pochopenie témy v procese učenia.

1. Vedieť vs. porozumieť tomu, čo hovorí úryvok (Zisťovanie skutočností vs. určovanie významu pomocou riadenia času).

2. Reflektovanie (Oživenie informácií vlastnými slovami na prispôsobenie a konsolidáciu).

3. Interpersonálne porozumenie (Kontrola, či čitateľ porozumel téme, napr. vysvetľovať niekomu myšlienku, robiť semináre… atď.)

4. Intrapersonálne porozumenie (Hľadanie osobného významu (interpretácia, porovnanie a predbežný záver) témy v aspektoch reálneho sveta)

5. Vizualizácia (mapovanie mysle)

6. Všímavosť a prijatie

Zdroj: en.wikipedia.org