Prečo sa ženy potrebujú vyrozprávať? Rozhovor s kamarátkou môže upokojiť nielen dušu, ale aj telo

„Musím sa z toho vyrozprávať.” Koľkokrát ste túto vetu povedali kamarátke? Možno ste ani netušili, že za touto potrebou môže byť viac než len túžba porozprávať sa. Keď žena v bezpečnom prostredí zdieľa svoje pocity s niekým, komu dôveruje, môže tým pomáhať svojmu telu zvládať stres. Výskumy totiž naznačujú, že kvalitná sociálna opora dokáže tlmiť stresovú reakciu organizmu a ovplyvňovať aj kortizol.

Niekedy stačí jeden telefonát, stretnutie pri káve alebo prechádzka s kamarátkou. Alebo večer, keď si dve ženy sadnú oproti sebe a jedna z nich konečne povie: „Vieš, čo ma naozaj trápi?” A potom začne rozprávať. O práci, deťoch, partnerovi aj o rodičoch. A o tom, že je toho jednoducho na ňu priveľa. Ale porozpráva napríklad aj o strachu, ktorý nechce priznať nikomu inému či veciach, ktoré sa možno navonok zdajú malicherné, no vo vnútri človeka dokážu zaberať obrovský priestor.

A potom sa stane niečo zvláštne. Keď žena svoj príbeh dopovie, problém nezmizne, ani situácia sa nezmenila. Povinnosti predsa len zostali. Ale cíti sa o niečo ľahšie. No nie je to iba pocit…

Keď sa potrebujeme „vyrozprávať“

Kortizol sa označuje ako stresový hormón. V skutočnosti je však pre naše telo nevyhnutný a podieľa sa na mnohých dôležitých procesoch. Problémom v mnohých prípadoch preto nie je samotný kortizol, ale najmä dlhodobá alebo nadmerná aktivácia stresovej reakcie.

A práve tu je ten priestor, kde môže zohrávať úlohu sociálna opora.

Výskumy dokázali, že ľudia, ktorí majú okolo seba podporné vzťahy, môžu na stres reagovať miernejšie. V jednej štúdii napríklad vedci sledovali, ako každodenná sociálna opora súvisí s reakciou organizmu na stres. Ľudia, ktorí počas desiatich dní uvádzali viac kontaktu s podpornými osobami, mali následne pri stresovej úlohe nižšiu kortizolovú reakciu. Výskumníci tak naznačili, že pocit, že máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť, môže ovplyvňovať spôsob, akým naše telo reaguje na stres.

Neznamená to (bohužiaľ), že každé stretnutie s kamarátkou automaticky zníži hladinu kortizolu. Veda je v tomto oveľa opatrnejšia. Dôležitý je kontext, kvalita vzťahu aj samotná situácia.

Ale jedna vec sa v odborných výskumoch objavuje opakovane: podporné sociálne vzťahy môžu fungovať ako určitý nárazník voči stresu.

Život nás učí oslavovať úspechy. Novú prácu. Povýšenie. Dom, auto, dovolenku. Plníme si ciele, odškrtávame sny a zvyčajne máme pocit, že práve to sú tie naše veľké výhry. Tie najvzácnejšie veci sa nedajú kúpiť, naplánovať ani odpracovať.

Ženské priateľstvá majú ešte jednu špeciálnu funkciu

Psychologička Shelley E. Taylor spolu so svojimi kolegami predstavila v roku 2000 koncept nazvaný „tend-and-befriend” – voľne preložené ako „postarať sa a vyhľadať blízkosť”.

Dlhé roky sa stresová reakcia opisovala najmä prostredníctvom známeho mechanizmu fight-or-flight, teda „bojuj alebo uteč”. Taylor a jej kolegovia však upozornili na ďalší možný vzorec správania, ktorý sa môže objavovať najmä u žien: v stresovej situácii nielen bojovať alebo utekať, ale zároveň vyhľadať sociálne spojenie, postarať sa o blízkych a hľadať bezpečie vo vzťahoch.

Aj preto môže byť úplne prirodzené, že keď žena prežíva náročné obdobie, potrebuje zavolať kamarátke.

„Len som sa potrebovala vyrozprávať.“

Keď svoje emócie vyslovíme nahlas, dávame im tvar. To, čo bolo v hlave chaotické a neuchopiteľné, zrazu dostane slová. A keď nám druhý človek načúva bez hodnotenia, môžeme zároveň získať pocit, že na problém nie sme sami.

Výskum na 67 mladých ženách priniesol zaujímavé výsledky. Účastníčky podstúpili štandardizovaný stresový test a niektoré z nich mali počas stresovej situácie k dispozícii sociálnu podporu blízkej kamarátky. Výsledky ukázali, že sociálna opora tlmila psychologické prejavy stresu a v určitej skupine účastníčok zabránila aj nárastu kortizolu, ktorý sa objavil pri stresovej záťaži bez takejto podpory.

Je však dôležité zdôrazniť, že táto štúdia neskúmala rovnicu „žena sa vyrozprávala = klesol jej kortizol”. Skúmala širší fenomén sociálnej opory počas stresu. Napriek tomu ponúka zaujímavý pohľad na to, prečo môže byť prítomnosť blízkej osoby v náročnej chvíli pre naše telo dôležitá.

Ženské priateľstvá nie sú liekom na všetko

A ani každé rozprávanie nemusí byť automaticky prospešné, pretože ak sa opakovane vraciame k rovnakému problému bez toho, aby nám rozhovor priniesol úľavu, porozumenie alebo nový pohľad, môže ísť skôr o potláčanie negatívnych myšlienok než o zdravé spracovanie emócií. Rozdiel môže byť práve v tom, ako sa pri rozhovore cítime.

Aj preto odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejšia je kvalita sociálnej opory. Nie je podstatné mať desiatky kontaktov. Omnoho dôležitejšie je mať aspoň niekoľko vzťahov, v ktorých cítime oporu.

Takže áno – zavolajte kamarátke

Asi teda existuje biologický dôvod, prečo máme niekedy potrebu sadnúť si s kamarátkou a všetko zo seba dostať. Nie je to však také jednoduché, že by každé „vyrozprávanie sa” okamžite znižovalo kortizol. Ale aj tak to skúšajme a keď sa dá, rozprávajme sa s kamarátkou, ktorej na nás záleží rovnako ako nám na nej.

Zdroj 1 Zdroj 2