Predstava dvadsaťpäťročného Slováka, ktorý ešte stále býva v detskej izbe u rodičov, dnes už nie je ničím výnimočným.
Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde sa mladí ľudia osamostatňujú najneskôr. A nejde o nový trend – podobná situácia je na Slovensku už roky.
Takmer 31 rokov – druhé najvyššie číslo v EÚ
Priemerný vek, v ktorom mladí Slováci opúšťajú rodičovskú domácnosť, dosiahol podľa Eurostatu v roku 2024 30,9 roka. Neskôr sa osamostatňujú už len mladí v Chorvátsku, kde je priemerný vek 31,3 roka. Priemer Európskej únie je pritom 26,2 roka. Slovenský priemer je teda takmer o päť rokov vyšší.
Rozdiel je výrazný aj medzi mužmi a ženami. Rovnako ako vo väčšine európskych krajín, aj na Slovensku odchádzajú z rodičovskej domácnosti skôr ženy než muži. Muži teda zostávajú bývať s rodičmi dlhšie.
Úplne iný obrázok ponúkajú severské krajiny. Vo Fínsku odchádzajú mladí ľudia z domu v priemere už v 21,4 roka, v Dánsku v 21,7 a vo Švédsku v 21,9 roka. Od slovenského priemeru ich tak delí takmer desať rokov.
Nie je to iba dnešná drahota
Mohlo by sa zdať, že za neskorým osamostatňovaním stoja najmä dnešné ceny bytov, hypoték a nájmov. Tie situáciu nepochybne komplikujú, no slovenský trend je oveľa starší.
Slovensko patrilo medzi krajiny s neskorým odchodom od rodičov už pred viac ako desiatimi rokmi. Nejde teda iba o dôsledok aktuálnej situácie na trhu s bývaním. Svoju úlohu zohráva aj spôsob, akým je na Slovensku nastavené bývanie, vlastníctvo nehnuteľností, rodinné vzťahy a predstava, že skutočná samostatnosť sa spája najmä s vlastným bytom či domom.
A práve tu vzniká jeden z najväčších rozdielov oproti severnej Európe.
Na Slovensku vlastné bývanie, na severe nájom
Slovensko patrí medzi krajiny s veľmi vysokým podielom ľudí žijúcich vo vlastnom bývaní. Vlastníctvo nehnuteľnosti je u nás výrazne silnejšou spoločenskou normou než v mnohých krajinách západnej či severnej Európy. Pre mladého človeka preto odchod od rodičov často neznamená jednoduché rozhodnutie: „Prenajmem si byt a začnem žiť sám.” V mnohých prípadoch je vlastné bývanie vnímané ako prirodzený ďalší krok. A dostať sa k nemu si vyžaduje vysoký príjem, úspory alebo pomoc rodiny.
Náklady na bývanie sú pre mladých ľudí na začiatku pracovného života výraznou prekážkou. Keď si nemôžu dovoliť vlastný byt ani dlhodobý nájom, bývanie u rodičov sa stáva praktickým riešením.
Odsťahovať sa skôr neznamená bývať lacnejšie
Zaujímavé je, že skoršie osamostatnenie automaticky neznamená pohodlnejší alebo lacnejší život. V severských krajinách, kde mladí odchádzajú od rodičov väčšinou už krátko po dvadsiatke, môže byť bývanie významnou položkou ich rozpočtu. V Dánsku bola v roku 2024 miera mladých ľudí preťažených nákladmi na bývanie výrazne vyššia než priemer EÚ.
Na Slovensku naopak mladý človek, ktorý zostáva bývať s rodičmi, zväčša nemá náklady na bývanie porovnateľné s človekom, ktorý si sám platí nájom. Finančne tak môže byť jeho situácia krátkodobo jednoduchšia.
Cena za to však môže byť iná – neskoršia samostatnosť.
Keď sa odchod z domu posúva, posúvajú sa aj ďalšie životné rozhodnutia
Bývanie pritom nie je izolovanou otázkou. Samostatné bývanie často súvisí s partnerským životom, založením vlastnej domácnosti, manželstvom či rodičovstvom.
Ak mladí ľudia zostávajú dlhšie v rodičovskej domácnosti, prirodzene sa môže posúvať aj čas, keď si vytvoria vlastnú domácnosť a začnú plánovať rodinu. V krajine, ktorá už dnes čelí starnutiu populácie a nízkej pôrodnosti, preto nejde iba o otázku bývania. Má aj demografický rozmer.
Muži zostávajú doma dlhšie než ženy
Zaujímavý je aj rozdiel medzi pohlaviami. V celej Európskej únii platí, že mladí muži odchádzajú od rodičov neskôr ako mladé ženy. Slovensko nie je výnimkou. A dôvodov môže byť viac – od rozdielov v príjmoch a pracovnej situácii až po kultúrne očakávania a partnerské vzorce. Pre mladé ženy môže byť vstup do samostatného života navyše spojený so skorším vytvorením vlastnej domácnosti či partnerstva.
Tento rozdiel je zaujímavý aj z pohľadu demografie: rozhodnutie o bývaní totiž predchádza ďalším veľkým životným rozhodnutiam.
Je teda problém, že Slováci zostávajú doma tak dlho?
Nie nevyhnutne. Bývanie s rodičmi nemusí automaticky znamenať nezodpovednosť, neschopnosť postaviť sa na vlastné nohy alebo nedostatok ambícií. V niektorých rodinách ide o úplne racionálne ekonomické rozhodnutie. Mladý človek môže bývaním u rodičov ušetriť peniaze, dokončiť školu, vytvoriť si finančnú rezervu alebo si nasporiť na vlastné bývanie.
Problém nastáva vtedy, keď človek zostáva doma nie preto, že to chce, ale preto, že nemá inú reálnu možnosť.
A práve tu sa slovenský príbeh od severského výrazne líši. Kým v Dánsku či Fínsku je skorý odchod z rodičovskej domácnosti prirodzenou súčasťou dospievania, na Slovensku je cesta k samostatnému bývaniu väčšinou podmienená vlastným príjmom, dostupným nájmom alebo pomocou rodiny.
Slovensko tak nestojí pred otázkou, ako mladých ľudí „dostať z detských izieb”. Dôležitejšia otázka znie, či majú možnosť vybrať si, kedy a ako chcú začať samostatný život.