V mnohých rodinách je to tradícia. Bábätko sa narodí a krátko nato nasleduje prepichnutie ušiek či nastrelenie náušníc. Často ešte skôr, než si dieťa začne uvedomovať vlastné telo. Kým niektorí rodičia to vnímajú ako bežnú súčasť detstva, iní sa pýtajú: Je to vôbec správne? A čo tým dieťaťu spôsobujeme?
Odpovede dnes nehľadajú len rodičia, ale aj pediatri, dermatológovia či psychológovia.
Nie je dôvod ponáhľať sa
Americká pediatrická akadémia (AAP) prepichovanie uší u detí nezakazuje, no odporúča počkať do obdobia, keď je dieťa schopné chápať hygienu a samo sa o miesto postarať. Dôvodom sú najmä komplikácie spojené s hojením a infekciami.
Pediatri varujú, že každé prepichnutie kože je v podstate malá rana. A hoci ide o bežný zákrok, telo naň reaguje bolesťou, zápalom a procesom hojenia. Lekárka Rachel Dawkins z Johns Hopkins Medicine odporúča, aby rodičia s prepichovaním uší počkali minimálne do obdobia po prvých očkovaniach, teda približne po 3. až 4. mesiaci života. Organizmus dieťaťa je vtedy lepšie pripravený zvládnuť prípadnú infekciu.
Čo sa deje v tele po prepichnutí?
Prepichnutím ucha dochádza k prerušeniu kože a drobných tkanív. Telo okamžite spúšťa zápalovú reakciu. Miesto môže byť začervenané, opuchnuté, bolestivé alebo mokvať.
Dermatológovia upozorňujú, že u malých detí je vyššie riziko bakteriálnych infekcií, hnisania, zarastania náušnice, natrhnutia lalôčika, tvorby keloidných jaziev či alergických reakcií na kovy.
Podľa Johns Hopkins Medicine patria infekcie medzi najčastejšie komplikácie prepichnutých uší u detí.
Môžeme tým vyvolať alergiu?
Áno. A práve toto je téma, o ktorej sa hovorí čoraz viac.
Alergológovia pripomínajú súvis medzi skorým prepichovaním uší a vznikom alergie na nikel – kov, ktorý sa nachádza v mnohých šperkoch a bižutérii.
Keď sa telo s niklom stretne cez poškodenú kožu, môže si vytvoriť precitlivenosť. Výsledkom bývajú ekzémy, svrbenie, opuchy či chronické podráždenie pri nosení náušníc alebo hodiniek. Práve preto odborníci odporúčajú používať len kvalitné hypoalergénne materiály, napríklad titán alebo medicínske zlato.
Nastrelenie nie je také nevinné, ako vyzerá
Mnoho rodičov volí nastrelenie náušníc v zlatníctve či obchodných centrách, pretože zákrok trvá pár sekúnd. Profesionálni odborníci sa však zhodujú, že nastreľovacia pištoľ môže tkanivo viac poškodiť. Náušnica totiž neprechádza kožou jemne, ale preráža ju tlakom. To môže spôsobiť väčší opuch, bolestivejšie hojenie a vyššie riziko poškodenia tkaniva.
Nie všetky zariadenia sa navyše dajú úplne sterilizovať. Aj preto mnohí lekári a odborníci odporúčajú prepichovanie sterilnou ihlou v zdravotníckom alebo profesionálnom prostredí.
Psychológovia otvárajú inú otázku: Má dieťa právo sa rozhodnúť?
Omnoho viac sa diskutuje aj o etickej stránke celej témy. Niektorí psychológovia hovoria o telesnej autonómii, teda o práve človeka rozhodovať o vlastnom tele.
Prepichovanie uší bábätku totiž nemá zdravotný význam. Ide výlučne o estetický zásah, ktorý dieťa nevie odmietnuť ani si ho vybrať. Práve preto dnes pribúda rodičov, ktorí sa rozhodnú počkať, kým dcéra sama nepovie, že náušnice chce.
Tradícia verzus nové pohľady
V mnohých krajinách je prepichovanie uší bábätkám úplne bežné a generačne odovzdávané. Staré mamy často hovoria, že „čím skôr, tým lepšie, lebo si to nebude pamätať”. Odborníci však upozorňujú, že absencia spomienky neznamená absenciu bolesti alebo stresovej reakcie tela. Novorodenci bolesť cítia. A ich nervový systém na ňu reaguje rovnako reálne ako u starších detí.
Kedy je teda vhodný čas?
Jednotná odpoveď neexistuje. Väčšina odborníkov sa však zhoduje aspoň na troch veciach:
- netreba sa ponáhľať,
- bezpečnosť a hygiena sú kľúčové,
- rodičia by mali poznať aj riziká, nielen estetický výsledok.
U mnohých rodičov preto nerezonuje otázka: „Kedy prepichnúť?” Skôr sa mení na: „Musíme to robiť tak skoro?”
Zapojte sa do ankety. Zaujíma nás váš názor