Naše deti sa nerodia so schopnosťou ubližovať. Deti totiž nemajú šikanovanie v DNA. To, čo sa v ich správaní prejaví počas školských rokov, je zrkadlom prostredia, v ktorom vyrastajú. A to prostredie… Doma, v škole, v spoločnosti…. Nie vždy funguje tak, ako by malo.
Prípady, ako samovražda deviataka v Parchovanoch, konflikty vo Vajnoroch, či tragédia vo Vrútkach, sú alarmujúce. No podľa psychológa a pedagóga Viktora Križa sme sa z nich nič nenaučili. „Z tragédií, ktoré sa stali, sa nevieme poučiť. Spoločenská sebareflexia nenastala.” A pritom by práve tieto momenty mali byť začiatkom zmeny. Namiesto nej sme však prijali tichý konsenzus, že škola je miesto na bifľovanie, nie na formovanie osobnosti „Stále nie sme ochotní pripustiť si, že škola má mať aj iný ako vzdelávací charakter,” dodáva Križo.
Vzťahy – rodina, škola, spoločnosť
Zlé vzťahy medzi deťmi nevznikajú vo vákuu. Sú výsledkom našej nečinnosti. Zlé vzťahy medzi deťmi sú aj o rodičoch, lebo dostatočne neprispievame k tomu, aby tomu tak nebolo. Často hovoríme o hodnotách, ale v praxi ich neodovzdávame. Nevenujeme deťom pozornosť, nepočúvame ich, nevedieme ich svojim príkladom. A podobne je to aj v školách. Namiesto spájania mnohí učitelia rozdeľujú. Namiesto budovania dôvery a bezpečia deti triedia, porovnávajú a súdia.
Prečítajte si: Psychológ Matúš Kucbel: Zhruba každý ôsmy obyvateľ Slovenska trpí duševnou ťažkosťou alebo poruchou
Nie je náhoda, že čelíme epidémii duševných porúch a problémov. Tieto javy nevznikajú len tak. Sú dôsledkom toho, že deti nemajú kde bezpečne rásť, rozvíjať sa, hľadať svoju sexualitu, intimitu, budovať si vlastnú identitu. A ak aj zlyháme, čo im ponúkame? Krízové linky na plagátoch. „Dieťa sa v podstate učí, že keď má problém, má niekam volať, niekam písať… Ale to nie je prirodzený systém podpory,” varuje Križo. Podpora musí byť tam, kde dieťa žije… V triede, doma, medzi ľuďmi.
Preto by v školách nemali visieť plagáty o šikane, ale o priateľstve. O podpore, spolupatričnosti, dôvere. Prevencia totiž nespočíva v kontrolných mechanizmoch, ale v záujme jeden o druhého. Keď dieťa cíti, že niekomu na ňom záleží, má dôvod hovoriť, má dôvod veriť, má dôvod zostať.
Prečítajte si: Slovenské deti sú v ohrození: Viac ako 100 % nárast duševných problémov, dlhé čakacie doby a nedostatok odborníkov
Šikana nie je len o agresii. Je o tichom súhlase tých, ktorí sa pozerajú inam. O mizogýnii, ktorú normalizujeme v spoločenských stereotypoch. O neviditeľnom napätí v triedach, ktoré nikto nerieši. Je to rakovina zlých vzťahov, ktorá metastázuje do každej oblasti života mladých ľudí – a čím dlhšie ju ignorujeme, tým väčšie škody napácha.
Alarmujúce štatistiky
- Základné školy: V školskom roku 2022/2023 sa šikanovanie vyskytlo na takmer každej štvrtej základnej škole (24,12 %). Najvyšší výskyt bol zaznamenaný na súkromných školách (35,63 %), nasledovali štátne školy (24,36 %) a cirkevné školy (11,86 %) .
- Stredné školy: Šikanovanie sa vyskytlo na 17,84 % stredných škôl. Najvyšší podiel bol na štátnych školách (20,30 %), nasledovali súkromné školy (údaj nešpecifikovaný) a cirkevné školy (11,27 %) .
- Frekvencia výskytu: V školskom roku 2019/2020 sa šikana vyskytla na viac ako 86 % škôl. V každej desiatej škole riešia problémy so šikanou na mesačnej báze.
- Obete a svedkovia: Viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer každý šiesty žiak bol obeťou šikany. Až 33 % šikanovaných žiakov sa nikomu neodvážilo zdôveriť.
Každý čin má svoj koreň, každé mlčanie svoj dôsledok a zmena nezačne zákonom. Začne v rodine, v kabinete učiteľa, v srdci človeka, ktorý sa rozhodne, že mu to nie je jedno. Zmena potrebuje každodenný záujem. Ale skutočný, ľudský, poctivý. Pýtajte sa detí: „Ako sa máš?” a počkajte si na odpoveď. Všímajte si ich ticho, reč tela, aj samotu. Budujte priestor, kde sa nebudú báť byť iné, citlivé a zraniteľné.
Nepotrebujeme ďalšie plagáty o tom, čo je šikana. Potrebujeme menej šikany. A to sa začne až vtedy, keď prestaneme byť slepí k jej koreňom – a nečinní k jej dôsledkom. Ak hovoríme, že nám na deťoch záleží, je čas to ukázať. Nie rečami, ale postojom. Nie reakciou na tragédie, ale prevenciou, ktorá sa žije každý deň.
Zdroj titulná foto: Pexels_Mikhail Nilov
Zdroj: https://dennikn.sk/3760152/psycholog-viktor-krizo-v-skolach-maju-visiet-plagaty-o-priatelstve-a-nie-o-sikanovani-z-tragedii-sme-sa-zatial-nepoucili/, https://open.spotify.com/episode/1pb2BQReXcv7p8Uo64YrgB?si=ZemI_PL7TNeFWBChsM6RGw&nd=1&dlsi=121153f5015a4338