Kyberšikana je forma obťažovania, ktorá sa vyskytuje online, často prostredníctvom platforiem sociálnych médií, aplikácií na odosielanie správ alebo e-mailov. Zahŕňa použitie technológie na zámerné zastrašovanie, vyhrážanie sa alebo ponižovanie jednotlivcov alebo skupín.

V stredu 28.2. sme mali možnosť privítať amerického režiséra Maxa Josepha v Banskej Bystrici a o dva dni na to v Bratislave. V spolupráci s Veľvyslanectvom USA na Slovensku a Akčnými ženami predstavil svoj film o šikane 15 Minutes of Shame.

Na dokumente spolupracoval s Monicou Lewinsky, ktorej dal priestor aj hneď v prvých minútach filmu. Monica opisovala, ako sa jej život zmenil po tom, čo na internete zverejnili správu Kena Starra o jej pomere s prezidentom Billom Clintonom. 

NA sociálnych sieťach Je to ako na kokteilovej párty, KAM môžete ísť v pyžame.

15 minutes of Shame

Film sa venuje príbehom ľudí, ktorí sa sami stali obeťou šikany či nenávistných prejavov na internete. Opisuje štyri prípady, kedy hlavným protagonistom zničila život či už nevhodná publicita, médiá alebo zlomyseľnosť iných ľudí.

Prvý prípad sa týkal Matta Colvina, ktorý súhlasil s interview do New York Times v domnení, že sa bude rozoberať predaj na Amazone a práva predajcov. Matt totiž skupoval rôzne veci a predával ich online. Medzi inými vecami mal aj veľké množstvo dezinfekčných prostriedkov. To však využil autor článku a celý príbeh postavil na tom, že hlavný hrdina je sebecký, keď v čase vypuknutia pandémie zhromažďuje obrovské množstvo dezinfekcie a predáva to za nehoráznu sumu. Z Amazonu dostal ban a musel sa odsťahovať, lebo sa obával o bezpečnosť, keďže niekto zverejnil jeho adresu.

Obete kyberšikany často pociťujú emocionálny stres, úzkosť, depresiu a dokonca aj myšlienky na samovraždu.

V druhom príbehu vystupovala Laura Krolczyk, ktorá medzi svojimi priateľmi na sociálnej sieti napísala ironický príspevok o tom, že Trumpovi prívrženci by v nemocnici mali dať ventilátory tým, ktorí ich potrebujú. Chytil sa toho člen jeho kabinetu, označil ju v príspevku a jej meno sa stalo virálnym. Dostala množstvo vyhrážok a z nemocnice, kde pracovala, ju prepustili.

Keď je Mexičan obvinený z rasizmu

Tretí prípad bol Emmanuel, muž, ktorý pôsobil ako plynár a elektrikár v San Diegu a mal vo zvyku hrať sa s prstami, keď napríklad stál na križovatke. Niekto ho videl v služobnom aute SDGE, že má vystrčenú ruku a ukazuje gesto rasizmu. Bolo to pár dní po tom, čo zavraždili Georga Floyda. A bolo to úplne nevedomé gesto, ale niekto to odfotil a poslal jeho nadriadeným. Dostal výpoveď. „Je to irónia, biely muž obviní z rasizmu Mexičana a ten príde o prácu.“

Viac nás baví, keď iní ľudia zlyhávajú, ako keď vyhrávame sami.

Štvrtý prípad bolo dievča tmavej pleti, Taylor, ktorá na univerzite vyhrala voľby za prezidentku študentského parlamentu. Na druhý deň viseli pred školou banány s nápismi študentského spolku, kde chodila. Začala to vyšetrovať FBI. Chytila sa toho neonacistická webstránka a jej prívrženci jej začali posielať nechutné správy plné rasistických urážok. Taylor si nakoniec najala právničku Carrie Goldberg, ktorá sa špecializuje na podobné prípady, a prípad vyhrali.

Film si môžete pozrieť na HBO MAX.

Čo inšpirovalo Maxa k natočeniu filmu?

Max bol moderátorom relácie Catfish, ktorá sa zaoberala zoznamovaním a randením. Išlo o tom, že sa ľudia online zoznamovali a klamali o svojom výzore.  Max videl, ako sa sociálne siete menia a ľudia sú stále agresívnejší a klamú si. Celé to začalo v roku 2016, keď v Amerike prebiehali voľby a sociálna sieť Twitter sa menila a bola plná nenávisti. „Chcel som vedieť, kde toto pramení a ísť do hĺbky problému.“

Kyberšikana môže mať rôzne formy vrátane šírenia klebiet, zdieľania trápnych fotografií alebo videí bez súhlasu alebo posielania ubližujúcich správ.

Sú to najmä ženy, ktoré sú obeťami kyberšikany? Boja sa hovoriť nahlas?

„Keď v spoločnosti nie sú žiadne pravidlá, tak tí, ktorí trpia ako prví, sú ženy a deti a menšiny. Sloboda ako je v Amerike, nie je úplne vhodná pre ženy a deti – zbrane a alkohol sú prístupné,“ hovorí Max.

A dáva príklad profesie, kde ženy ťahajú za kratší koniec: „Ženy, ktoré sú novinárkami, a uverejnia článok, ktorý sa niekomu nepáči, tak sú komentované, ako vyzerajú, vyhrážajú sa im znásilnením alebo ublížením jej deťom.“ Max tiež poukazuje na to, že aktuálne sú populárne „deep fakes“, kedy dáte fotku niekoho a spravíte falošné video a môžete znemožniť kohokoľvek. Alebo vás niekto odfotí a nemáte prístup k tomu, keď to bez vášho súhlasu niekde uverejní.

Ďalším hosťom bol Peter Šebo, spoluzakladateľ projektu Digitálni rodičia

Projekt založil pred tromi rokmi so kamarátkou Barborou. Akým výzvam najviac rodičia čelia? „Rodičia sú úplne stratení v digitálnom svete. My sme vyrastali v časoch, keď nebol internet a smarfóny a najväčší problém je, že my musíme vzdelávať rodičov. Chceme ich edukovať, aký je svet ich detí. Majú tam priateľov, zábavu, influencerov a rodičia tomu nerozumejú,“ hovorí Peter.

„Rodičia sa delia na tri skupiny. Prví sú liberálni. Povedia, že necháme ich, nech sa hrajú. Druhí sú ultrakonzervatívni, a zakazujú im telefóny a technológie a hovoria, že ich deti nikdy nebudú mať mobil a nebudú sa pripájať  na siete, a takto ich ochránia. Ale deti potrebujú byť v kontakte s inými a potrebujú vedieť, o čo ide, lebo budú totálne mimo a vylúčení z kolektívu, nebudú vedieť, aká je obľúbená sieť a influencer. A výsledok bude, že priepasť medzi rodičmi a deťmi sa bude prehlbovať.“

„Jediné riešenie je, že my sa musíme naučit s telefónmi žiť, lebo potom sa budeme vedieť s deťmi spájať“

Celú diskusiu k filmu si môžete pozrieť tu:

https://www.instagram.com/reel/C3–yugL57v/

Max Joseph

Max má bohaté skúsenosti s filmom – sedem sezón bol moderátorom a kameramanom televíznej show Catfish: The TV Show. Medzitým nakrútil svoj celovečerný debut We Are Your Friends, v ktorom hral Zac Efron. Joseph režíroval niekoľko filmov, vrátane 12 Years of DFA: Too Old to Be New, Too New to Be Classic, Garden of Eden a niekoľkých ďalších produkcií.