Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ ŽENY BLOG INŠPIRÁCIE MAGAZÍN PSYCHOLÓGIA RODIČOVSTVO ZAUJÍMAVOSTI

Rodíme sa zlí, alebo sa zlými stávame?

Zdieľať

Na to či sa zlí ľudia rodia ako zlí, alebo sa zlu učia počas svojho života, majú vedci odlišný názor. Niektorí odborníci tvrdia, že zlo je vrodené. Iní, že človek sa stáva zlý až počas svojho života. Touto myšlienkou sa zaoberal aj kanadský psychológ Albert Bandura. Vytvoril teóriu sociálneho učenia, ktorá je úzko spojená s jeho experimentom s bábikou Bobo.

Čo znamená teória sociálneho učenia?

Podľa Alberta Bandura sa ľudia zlu učia počas svojho života. Jeho teória sociálneho učenia tvrdí, že ľudské správanie je založené na pozorovaní, modelovaní a imitovaní. Ľudia robia to, čo vidia robiť druhých. Opakujú to, za čo bol iný odmenený. Preto sa dieťa nerodí ako zlý človek. Správaniu sa neučí priamo, ale pozorovaním ľudí vo svojom okolí. Najčastejšie napodobňuje správanie svojich rodičov alebo ľudí rovnakého pohlavia.

Prečítaj si:Tipy, ako získať sponzorov na Instagrame: Toto odporúčajú influenceri

Priebeh experimentu s bábikou Bobo

Bandurov experiment prebiehal v rokoch 1961 až 1963. Cieľom experimentu bolo sledovať sociálne správanie ľudí. Sklony k agresivite. Vzorku experimentu tvorilo 72 detí, 36 dievčat a 36 chlapcov zo Stanfordu vo veku 3 až 6 rokov. Priemerným vekom detí bolo 4 a pol roka.

V prvej časti experimentu sa testovalo, nakoľko sú deti agresívne v bežnom každodennom živote. Deti boli umiestnené do jednej miestnosti, kde sa hrali s rôznymi hračkami. Vedci ich pri hre pozorovali a hodnotili ich správanie ako agresívne alebo neagresívne. Na škále 1 až 5.

V druhej časti experimentu bola v miestnosti aj dospelá osoba. Táto osoba prejavovala rôzne správanie voči nafukovacej bábike menom Bobo. V prvej skupine sa dospelí k bábike správali agresívne. Bábiku Bobo surovo bili, kopali a nadávali jej. Za takéto správanie boli odmenení, potrestaní alebo ich správanie ostalo bez následkov.  V druhej skupine sa dospelí s bábikou hrali bez prejavov agresivity. Deti boli počas experimentu testované samostatne. Neboli tak ovplyvnené vplyvom skupiny.

Následne malo dieťa možnosť sa s bábikou Bobo hrať samé po dobu dvoch minút. Potom im bábiky vzali, čím boli deti vystavené frustrácii. Ďalej dieťa odviedli do miestnosti s hračkami, kde bola opäť bábika Bobo.

Prečítaj si:V recyklovaní nápojových kartónov patríme medzi najhorších v Európe, pomohli by recyklačné ciele

Výsledky Bandurovho experimentu

Cieľom celého experimentu bolo zistiť či dieťa bude opakovať správanie, ktoré videlo u dospelej osoby. Na základe tohto experimentu sa zistilo, že deti, ktoré pozorovali agresívne správanie dospelého sa tiež k bábike správali agresívne. Vedci tiež zistili, že dieťa bolo ovplyvnené najviac osobou rovnakého pohlavia. Dievčatá častejšie napodobňovali správania žien a chlapci mužov. Okrem toho častejšie napodobňovali správanie, ktoré bolo odmenené.

Záverom tohto experimentu je, že správaniu sa učíme. Podľa psychológa Bandura  sa nerodíme ako zlí ľudia, zlými sa staneme v dôsledku našej výchovy a ľudí v našom okolí. Okrem toho Albert Bandura upozornil na to, že aj médiá majú na správanie detí obrovské následky. Preto je dôležité kontrolovať akým mediálnym vplyvom sú deti vystavené. Či mediálny obsah nie je plný násilia a agresivity. Pretože v takom prípade hrozí, že dieťa bude toto správanie napodobňovať rovnako, ako napodobňuje správanie svoji rodičov, učiteľov.

Zdroj foto: Pexels, angelfire.com

Tagy

Aj toto by sa vám mohlo páčiť

Zanechaj nám svoj komentár