Keď sa hovorí o šikanovaní medzi deťmi, automaticky sa tým mysli šikanovanie v školách. Výskyt tohto nežiadúceho sociálno-patologického javu má však svoje korene i v rodine. Ako príklad uvediem domáce násilie v partnerských vzťahoch rodičov a vzťahoch rodičia – deti, s následnými závažnými psychologickými dôsledkami.
Negatívnu rolu zohráva i nedostatok vrelosti, záujmu a lásky zo strany rodičov – niekedy len jedného rodiča, najčastejšie otca, celkovo tvrdá nekonzistentná výchova – s telesnými trestami, býva zdrojom vzniku „šikanujúceho správania” a formovania budúceho agresora.
Opačná, príliš protektívna výchova má významnú zásluhu na formovaní takzvanej obete šikanovania.
Novodobým „rodinným podhubím” s možnými dôsledkami formovania budúceho agresora je výchova založená na kompenzácii času pre dieťa dostatkom až nadbytkom finančných prostriedkov, pričom prejavom lásky sa stávajú peniaze…
Vyvážená výchova v rodine, založená na vzájomnej láske, dôvere, podpore, ale aj
nevyhnutných pravidlách, ktoré členovia rodiny dodržiavajú a kde má dieťa zároveň
dostatok priestoru na rozvoj svojej osobnosti – zdravého sebavedomia, je najdôležitejšou preventívnou bázou šikanovania v rodine.
Ako spoznať, že je vaše dieťa šikanované?
Dieťa môže svojím správaním naznačovať, že je obeťou šikanovania. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť prejavom, ktoré by to mohli naznačovať.
Rodič by sa mal vyvarovať často sa objavujúcej chybe a tou je bagatelizovanie, či prehliadanie týchto prejavov u dieťaťa:
- Dieťa nemá kamarátov, nenavštevujú ho spolužiaci.
- Zmena správania, dieťa nehovorí o tom, čo sa deje v škole.
- Bojí sa ísť do školy alebo zo školy (somaticky – bolesti brucha, zvýšená teplota, chce sa škole vyhnúť), mení cestu do školy.
- Výrazne sa zhoršil prospech dieťaťa v škole, nemá o nič záujem.
- Často prichádza domov zo zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami, má modriny, škrabance, iné rany.
- Dieťa sa uzatvára, odmieta alebo dáva nepravdepodobné vysvetlenia vyššie uvedených problémov.
- Dieťa je smutné, depresívne, nechutí mu jesť.
- Ťažko zaspáva, v noci v posteli plače, má nočný des, vykrikuje zo sna.
- Nápadne často si pýta peniaze, lebo mu ich niekto „ukradol”, zrazu „stráca” veci a peniaze.
Čo môžu urobiť rodičia?
Pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti primäť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity. Uvedomte si, že je pod vplyvom strachu, môže mať paradoxne pocit viny, a preto
obhajuje agresorov.
Odporúčania pre rodičov:
- Nechajte dieťa hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte – pokiaľ možno pokojne.
- Neobviňujte dieťa z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho.
- Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo a vysvetlite prečo.
- Pokúste sa získať čo najviac dôkazov.
- Keď sa šikanovanie vyskytuje v škole, alebo sa inak viaže na školu, bezodkladne navštívte triedneho učiteľa, výchovného poradcu, priamo aj riaditeľa školy.
- Žiadajte, aby škola postupovala podľa odborných pokynov pre riešenie prípadov šikanovania.
- Získajte informácie z odbornej literatúry, internetu, konzultujte a poraďte sa s odborníkmi (telefonicky, osobne).
- Nezabúdajte na dieťa! Pomôžte mu zvládať situáciu.
- So žiadosťou o pomoc a riešenie sa môžete obrátiť na kontrolné i represívne orgány (Štátna školská inšpekcia, polícia).
Viac informácii k uvedenej téme nájdete v odbornej publikácii STRATÉGIA RIEŠENIA ŠIKANOVANIA V ŠKOLÁCH, ktorú som napísala, vychádzajúc zo skúseností z dlhoročnej praxe.