Nadšenie pre vedu, zapálenie pre vzdelávanie, ochota komunikovať. Práve spojenie týchto slov nás privádza k Šimonovi Popovičovi. Zakladateľ projektu VEDA V KOCKE a jeden z najúspešnejších prispievateľov na sociálnej sieti LinkedIn má len 16 rokov, ale svojim zmýšľaním sa výrazne odlišuje od rovesníkov.
Založil si si vlastný projekt VEDA V KOCKE. Čo ťa motivovalo začať?
Cieľom projektu VEDA V KOCKE je popularizovať vedu pre mladých a vytvárať pre nich interaktívne vzdelávanie. Momentálne to robíme pomocou contentu na sociálne siete, kde sledovateľom približujeme zaujímavé témy z rôznych vedeckých oblastí. Aj tie najkomplexnejšie témy sa snažíme vysvetliť stručne a jednoducho. Keďže píšeme v jazyku našej generácie a používame prvky humoru, pôsobíme na našich rovesníkov viac prirodzenejšie.
snažíme sa vzdelávať pútavou formou.
Predstavte si, že si Einstein nasadí zlaté okuliare a miesto recitovania odbornej poučky začne pomocou jednoduchých viet a humoru vysvetľovať mladým svoju teóriu relativity.
A presne o to ide aj nám – vysvetliť (hoc aj) zložitú, alebo na prvý pohľad nudnú tému jednoducho a v jazyku, ktorý zaujme. Samozrejme, keď zjednodušujete, niekedy musíte vynechať isté detaily, takže technicky nepoviete celú „pravdu”. Všetko je vo svojej podstate zložité a aby ste to pochopili čo najlepšie, musíte danú oblasť niekoľko rokov študovať.
Začať ma motivovalo sledovanie Vedátora – Samuela Kováčika. On bol jeden z takých prvých „pionierov”, ktorí sa začali na Slovensku venovať popularizácii vedy. Uvedomil som si, že ma nielenže veda fascinuje, ale taktiež ma ju neskutočne baví ostatným vysvetľovať. A tak som sa rozhodol, že začnem robiť niečo podobné. Za tie roky sa toho veľa zmenilo – z VEDA V KOCKE sa už stal tím ľudí, na Instagrame sme si vybudovali publikum tvorené viac ako 4 000 sledovateľmi, rozširujeme sa aj na iné sociálne siete a chystáme ďalšie plány do budúcna.
Aké je to pohybovať sa v biznis sfére v mladom veku?
Je to neskutočne obohacujúce. Teším sa, že môžem byť obklopený ľuďmi, ktorí chcú niečo dosiahnuť a zmeniť. Taktiež si veľmi vážim aj to, že ma nielen podporujú, ale odovzdávajú mi svoje skúsenosti či rady. A keďže sa na Slovensku „každý pozná s každým”, je to vždy nekonečná lavína networkingu. (Smiech)
Stretávaš sa s generačnými predsudkami?
Popravde, doteraz som sa nestretol so žiadnym generačným predsudkom, kedy by ma niekto starší zhadzoval len na základe môjho veku. Aj napriek tomu sú generačné predsudky stále bežné. Myslím si, že problém nastáva na obidvoch stranách.
Mladí dnes vedia z technológií a online sveta vyťažiť obrovské množstvo vedomostí a veľa sa naučiť. Okrem toho, keď sú pre nás vytvorené tie správne podmienky, vieme byť neskutočne kreatívni a tvoriví. Hľadáme stále niečo nové a pozeráme sa na veci inovátorsky: otázka „Ako by sa dalo niečo vylepšiť?”, prúdila v hlavách mladých vynálezcov neustále.
Na druhú stranu, buďme úprimní, veľa vecí si treba jednoducho „odžiť”. Čím sme starší, tým zažívame viac skúseností, výhier, ale aj prehier, z ktorých sa môžeme poučiť. Toto niekedy mladšia generácie nerešpektuje.
Máš rád sociálne siete? Prečo ťa baví práve LinkedIn?
Po každom použití si sociálnu sieť vymažem. Keď ju chcem opäť použiť, musím si ju znovu stiahnuť a zadať siahodlhé heslo. Potom si ju znovu odstránim. Moji rovesníci to absolútne nechápu, ale tento návyk, ktorý som si za posledné 2 roky vytvoril, mi pomohol znížiť môj priemerný čas na sociálnych sieťach z 8 až 6 hodín denne na pár minút.
Sociálne siete sú podľa mňa dvojsečná zbraň. Na jednu stranu sú úžasný nástroj, cez ktorý vieme zdieľať naše myšlienky, pomáhať či spoznávať ostatných ľudí. Na druhú stranu majú aj odvrátenú stránku: pomáhajú k šíreniu agresivity, šírime poplašné správy bez overenia či kontextu – celkovo sa vďaka sociálnym sieťam vieme rýchlejšie uzavrieť do sociálnej bubliny, z ktorej je potom ťažké sa dostať.
Samozrejme, na sociálnych sieťach je množstvo profilov, ktoré nás vedia niečo plnohodnotné naučiť. Zabaviť sa „funny” videami nie je zlé, ale netreba to preháňať. Je to na zodpovednosti každého z nás, aby sme sociálne siete využívali popri zábave maximálne zmysluplne a správali sa nich ohľaduplne.
Aj preto mám rád LinkedIn. Vulgárne hádky v komentároch tam budete hľadať len ťažko. No veľmi ľahko sa viete spojiť s ďalšími profíkmi, od ktorých sa nemusíte len veľa naučiť, ale v ideálnom prípade vám vedia ponúknuť aj prácu. Je to, akoby ste zobrali svoj životopis, strčili ho do fľašky a hodili ho do oceánu – nikdy neviete, kto si vás tam všimne a otvorí vám v živote nové dvere. (Smiech)
Mali by sme si viac strážiť, koľko času týmto aplikáciám obetuvávame – vrátane mňa.
Ako vnímaš svoju generáciu Z?
Samozrejme, každá generácia má svoje vlastné úskalia, problémy a radosti. Myslím si však, že v mnohom to máme ako generácia Z ťažšie. Raz som sa stretol s myšlienkou, že v dobe, kedy by sme sa mali mať ako ľudstvo najlepšie – veď máme dostatok jedla, vody a internet nás prepája s celým svetom – máme sa paradoxne najhoršie. A niečo na tom podľa mňa bude.
Ako generácia máme obrovské možnosti, ale je ich tak veľa, že máme problém vybrať si. Máme prístup ku všetkým správam z každého kúta sveta, ale často sa k nám dostanú len tie negatívne, ktoré nás uvrhnú do zlej nálady. K dispozícii máme gigantické množstvo zdrojov, z ktorých vieme čerpať informácie. Existujú sociálne siete, ktoré nás prepájajú s kamošmi, ale umocňujú našu túžbu riešiť povrchné veci, neustále sa porovnávať, ako sa má každý okolo nás lepšie a snažiť sa byť vo všetkom perfektní.
Na druhú stranu, sme generácia plná kreativity, nových nápadov a chuti veci zlepšovať. Keď si budeme pomáhať a vytvárať okolo seba dobré podmienky, som si istý, že zvládneme čokoľvek. (Smiech)
Čo by si svojej generácii odkázal?
Ak by som vám mal odkázať jednu vec, znela by: vymažte si sociálne siete. Alebo si aspoň trošku regulujte váš čas na nich. Zistíte, že nielen viac stíhate, ale budete spokojnejší aj sami so sebou. (Smiech)
Šimon potrebuje tvoju pomoc! Nedávno bol totiž prijatý do špičkového vzdelávacieho programu The Knowledge Society (TKS). Tento globálny program združuje mladých ľudí vo veku od 13 do 18 rokov a stavia ich pred globálne výzvy vrátane globálneho otepľovania, umelej inteligencie, kvantovej technológie či genetického inžinierstva. Študenti pracujú na reálnych projektoch so známymi firmami a organizáciami: patria medzi ne veľké mená ako NASA, SpaceX, Apple, Microsoft či aj Hardvard University. Do programu sa dostane len 10 % všetkých prihlásených. Medzi nich patrí aj Šimon. Potrebuje však vyzbierať peniaze na pokrytie štúdia v programe. Viac o tom, ako môžeš Šimonovi pomôcť, zistíš v jeho Donio kampani.