„Stretla som ho a bol proste úplne úžasný,“ básnila o ňom na začiatku, len čo prišla ku mne domov s dieťatkom na rukách. Posadila si ho na koníka. Malá Sára ustavične plakala a vyhadzovala mamkin dudlík na zem.
„Ja neviem, Kati, si si istá, že je to ten pravý? Predsa len…“ Nedokončila som vetu, obe sme vedeli, že je momentálne slobodná mamička, ktorá kedysi naletela peknému podnikateľovi, u ktorého robila sekretárku. Nasľuboval jej hory doly, ako si s ňou predstavuje budúcnosť, no na manželstvo sa necíti. Zabudol jej však povedať zásadnú vec, že je „len” milenka. Taká, aké má v poradovníku a vyčleňuje si na ne čas, a aká má svoj harmonogram.
Katka bola dievča z dediny, ktoré prišlo do veľkého mesta a nevedelo, čo je klam a manipulácia. Tak vznikla Sára, krásne zdravé dieťa slobodnej mamičky, mojej najlepšej priateľky. Nie, nebola tá, čo patrila medzi tie nezodpovedné a hlúpe, patrila do skupiny tých, ktoré sa zaľúbili, a prestali byť obozretné a racionálne.
„Máš pocit, že už chceš nový vzťah? Predsa len, Sára je malinká. A viazať sa takto…“ Nepotrebovala to, pracovala z domu a robila papierovú robotu. Mala z čoho žiť a vedela sa postarať aj o malú. Svoju neprítomnosť pri Sáre, ak niekedy potrebovala niekam ísť, vedela vykryť mamou alebo mnou.
„Vieš, on je veľmi šikovný a rád by si niečo rozbehol, len potrebuje moju finančnú pomoc, aby mohol rozbehnúť svoj skvelý nápad.“
V tom momente mi zasvietila pomyselná kontrolka. Tak jeden ju privedie do druhého stavu, horko ťažko sa postaví na vlastné nohy a stane sa spokojnou a konečne vyrovnanou ženou. A ide robiť novú hlúposť?
„Ty ho chceš založiť nejakou čiastkou? Nebolo by lepšie skôr Sáre v banke otvoriť vlastný účet, aby mala na štúdium a do života?“, oponovala som najlepšie ako som vedela.
Ukazovala som na neviniatko na rukách a obávala sa, čo zase spraví Katarína nesprávne. Snažila som sa jej to vyhovoriť, ale ona si zaľúbene každú chvíľu vypisovala cez Whatsapp. Nevenovala mi plnú pozornosť, ani malej. Rozlúčili sme sa asi po dvoch hodinách, malej som dala pusu na čelo a Kataríne poslednú radu.
„Nebuď hlúpa, spomeň si, ako muži vedia klamať, ak chcú dosiahnuť svoje.“
„Ale toto je úplne iné,“ slastne zanôtila. „Viem, aké to je ťažké, postaviť sa na vlastné nohy, je šikovný a potrebuje iba trošku pomôcť. V citoch ku mne je úprimný a spoľahlivý.“
Je až neuveriteľné ako žena dokáže opakovať chyby a rozdeľuje sféry kariéra, láska, financie ako u veštkyne. Pritom nechápe, že všetko so všetkým súvisí a v dnešnej dobe je práve láska založená tak často na financiách. Mala som takého tušáka, že si ho chce vydržiavať a lichotí jej to. Zrejme verila, že si ho pri sebe udrží.
„Koľko má rokov?“ Pristihla som sa, že rozmýšľam o tom, prečo je moderné nechať sa vydržiavať „mamou”, z ktorej si muži vedia spraviť akože partnerku.
„Je o 8 rokov mladší,“ začervenala sa.
Paráda, pomyslela som si, zajko potrebuje finančnú injekciu od staršej zajačice. Kde sa stratil typicky mužský rozmnožovací pud bažiaci po mladších a mladších kúskoch? Miesto toho sa tvári, že mu neprekáža dieťa a jednoducho chce iba pár stoviek, možno tisícok eur na prilepšenie.
„Tak to mi je ale úlovok,“ odpovedala som jej, ale nedodala, že si myslím svoje o tom, kto koho a za akým účelom ulovil. Bola jednoducho dobrák od kosti. Mala veľa vzdušných zámkov.
„Inak, ideš na to stretko zo strednej? Mal by tam prísť aj Peter,“ naposledy som sa snažila upútať jej pozornosť správnym smerom. Peter bol jej bývalá veľká a prvá láska. Rozviedol sa, a vždy to bol férový chlap.
„Ja neviem, vieš, môj terajší je dosť žiarlivý a nechce ma púšťať príliš samú,“ zaváhala.
Paráda, tak on sa ešte aj obáva, aby si to náhodou nerozmyslela.
„To je v pohodičke,“ potľapkala som ju po pleci. A v ten moment som spravila čin roka. „Ja sa za tebou zastavím a pôjdeme tam spolu, na ženu predsa nemôže žiarliť. Sľúbim mu, že dám na teba pozor.“ Snažila som sa pôsobiť presvedčivo.
„Tak dobre,“ prikývla.
„S malou si nerob starosti, ak nie tvoja mama, tak moja sestra ju určite postráži,“ šprngla som drobcovi prstom po nose.
O týždeň bolo stretko zo strednej. Prišla som k nej, ako som sľúbila. Mimochodom, ten mladý nebol ani príliš pekný, Petrovi nesiahal ani po členky. Víťazoslávne som sa usmiala. Dnes to bude ľahké.
A mala som pravdu, na stretnutí sa od seba ani nepohli a preskočila stará iskra. Ešte v ten večer odišla s ním nevedno kam. A o mesiac bol zajačik vysťahovaný a nahradil ho normálny spoľahlivý partner.
Tak aj takto sa dá zachrániť niekomu osud
Nemusím byť ani veštkyňa, aby som predpokladala určité situácie a cesty. Dnes tu stojím po dvoch rokoch a naprávam jej šaty, upravujem vlasy. Malá Sára pobehuje okolo mamy potom zase okolo svojho nového otca, ktorý na ňu pozerá láskavým pohľadom. A upokojujem ju, lebo je v strese. Nevnímam, čo mi hovorí, práve naopak, vnímam celý príbeh, ktorý za tým stál, a môj malý zásah, ktorý ju priviedol k jej šťastiu.
Konečne tu stoja a dávajú si obrúčky. Našli sa pritom už dávno.
„Katarína a Peter, vyhlasujem vás za manželov,“ povedal kňaz a rukami ich požehnal.
Toto som potrebovala počuť! Chcem, aby bola šťastná, prajem jej to. Každý ma právo na svoje šťastie, a nie na klamstvá o šťastí.