Skutočný príbeh: Nechcela som nič iné, iba žiť jeho život

0
Skutočný príbeh: Nechcela som nič iné, iba žiť jeho život
Foto: pixabay.com

Volám sa Erika. Trochu zvláštne meno. Teraz už asi nie, no pred 38 rokmi určite. V materskej škôlke som síce medzi všetkými tými Zuzkami a Aničkami trochu vytŕčala, ale neskôr mi práve ono pomohlo snívať. O budúcom živote, ktorý má čaká. Určite úžasný a skvelý. Veď ako ináč, s takým menom?!

Otec nás bral ako slúžky

Vyrastala so s mamou a sestrou. Otca nepočítam. Patril medzi mužov so špeciálnym génom dokonalého patriarchu s názvom: Stačí, že som. K sebavedomému a nadmieru spokojnému životu potreboval iba vlastnú existenciu. Nemusel nikomu pomáhať, starať sa, zaujímať , počúvať. Svoj čas a energiu venoval iba sebe. My tri sme boli pre neho jednoducho slúžky.

Paradoxne, práve tie jeho večné nároky mi pomohli vymazať ho zo života. Lebo ak niečo nemôžete zniesť a ste príliš slabý na boj, vedomie sa mentálne prestaví a zlé veci, ktoré vás ničia vyhodí z hlavy, akoby neexistovali. Občas dobrý mechanizmus, no má chybu. To nasilu upratané sa spokojne a natrvalo zahniezdi v podvedomí.

Mužský záujem, ktorý otvára dvere

Prišla puberta. Objektívne zo mňa vyrástla pekná blondínka. Taký ten krehký a nežný zjav s dobrými mierami, po ktorom chlapi túžia. No mňa mužský záujem zaskočil. Ako keď dostanete do ruky hračku, s ktorou si neviete dať rady. Tušíte jej silu, ale v hlave nemáte návod na použitie. A tak len s nemým úžasom pozorujete ženy okolo seba. Ich úsmevy, pohľady, gestá, ktoré otvárajú dvere, do lepšieho sveta. Nie, ja som nebola lovec, ale korisť, ktorá čakala kto ju uloví.

Láska na prvý pohľad

Keď som zbadala jeho, mala som šestnásť, on o dva roky viac. Bola to láska na prvý pohľad. Skvelý športovec z podnikateľskej rodiny, so všetkým čo k tomu patrí. Postava, svaly a mentálna výbava víťaza, ktorý potrebuje oddaný obdiv. Bola som okúzlená. Samozrejme, že sa okolo neho točila kopa žien, ktoré presne vedeli ako na to. Ale nemali moju konkurenčnú výhodu. Ja som ho totiž, na rozdiel od nich, skutočne zbožňovala.

Začali sme spolu chodiť. Možno by bolo výstižnejšie povedať začala som za ním chodiť. Pretože náš program bol vlastne jeho program. Tréningy, zápasy, relax u neho doma s dobrým jedlom. V priebehu necelého mesiaca som už vedela variť a piecť dobroty, ktoré miloval. Aj sex bol vtedy kedy chcel a ako chcel. Možno vám to príde trochu šialené, ale mne tento spôsob spolužitia vyhovoval.

Žila som jeho život

Nechcela som nič iné. Iba žiť jeho život, nie svoj alebo nebodaj nejaký iný, náš spoločný. Jeho rodina ma prijala tak nejako do počtu. Štýlom, veď nevadí. Boli veľmi bohatí a úspešní. Aj Peter, ako profesionálny športovec zarábal viac než dosť. Mohli sme si dopriať to najlepšie z najlepšieho. No pre mňa peniaze znamenali predovšetkým povinnosť. Byť najkrajšia, jesť najlepšie a najzdravšie, sledovať trendy, jednoducho byť in. Dokonale reprezentovať svojho dokonalého manžela.

Určite by niekto zaplakal nad mojím na prvý pohľad obmedzeným životom. Bez vlastných ambícií, snov a túžob. Úprimne, priznávam bez hanby, žiadne som nemala. Stačilo mi byť skvelá slúžka skvelého muža. Šťastná, prešťastná.

beauty
Foto: pixabay.com

Manžel je na prvom mieste

Prišli deti. Dvaja synovia. Po prvom pôrode som hneď nabehla do posilňovne. Mlieko mi odišlo, ale brucho získalo znovu požadovaný tvar. Neskôr každá časť môjho tela mala určité nedostatky, ktoré bolo treba riešiť. Tam pridať, tam ubrať. Veď postava. Nie?! Myslím, že som nebola zlá matka, no v mojom srdci na prvom mieste stál on. Rodina fungovala, iba ako ďalšia poistka môjho veľkého šťastia, v ktorom som žila.

Skončil s profesionálnym športom. Pohodlné zamestnanie našiel v bratovej obchodnej firme. Biznis skvele fičal, peňazí pribúdalo. Z luxusného bytu sme odišli do väčšieho mesta a veľkého domu. Keď sa ma známa pýtala či sťahovaním neprídem o svoje zázemie, nechápavo som pokrútila hlavou. Aké priateľky, akí susedia, aké záujmy. Mne stačí manžel.

Chlapci podrástli. Mali sme viac času na cestovanie, záľuby. Začal jazdiť na motorke, športový adrenalín mu chýbal. Tak som sa pridala. Rýchlosť mi síce naháňala strach, ale na druhej strane každá kožená kombinéza robí skvelú postavu.

Prečítajte si poviedku Cudzí muž

Nečakaná otázka: „A čo chceš ty?“

Občas ráno v zrkadle, som videla naozaj šťastnú ženu. Možno iba na okamih, pokiaľ na mňa zlomyseľne nežmurkla ďalšia vráska, ale to mihnutie svetla v duši bolo krásne, prekrásne. Niekedy ma manžel zaskočil otázkou: A čo chceš ty? V reštaurácii, v obchode, na dovolenke. Tie chvíle som z duše nenávidela. Akoby ma niekto nútil pozerať do pokazeného zrkadla, kde všetko pekné a krásne je nasilu pokrivené do hnusnej podoby. Vždy som niečo zamrmlala, že to nestojí za reč.

No pár rokov dozadu, nechutne rozčúlený, začal ziapať na celý byt: Vraj či vôbec niečo niekedy chcem?! Ten jeho krik ma zaskočil. Nikdy sme sa nehádali. Nebolo o čom, nebolo kedy.

 

Čo robím zle?

Čoraz častejšie chodil na služobné cesty, nespával doma. Tak som pre istotu aj ja začala robiť v rodinnej firme. Nech viem čo a ako. Súhlasil, no moje úsilie okomentoval dosť hnusne. Vraj mu behám iba za zadkom.

Zmätenú a bezradnú ma stále prenasledovala otázka. Čo robím zle?! Som predsa poriadna, poslušná, pracovitá, povoľná, príťažlivá… Čo mi chýba?! Na poličke mi pribudli stohy motivačnej a partnerskej literatúry. Začala som cvičiť jogu a chodiť na psychoterapiu. Nič nepomáhalo. Nechcel moje super jedlá, neocenil čistú domácnosť, nepotreboval sex. A synovia ho nasledovali. Najradšej lietali kade tade a jedli po bufetoch. Bola som tá najvýkonnejšia slúžka, ktorú zrazu nikto nepotreboval.

Tak som snažila hlavne nezavadzať. Zbytočne neklásť otázky, neriešiť prečo a kedy. Keď raz pohoršene vyhlásil, že nechápe ako môžem celé dni sedieť doma začala som chodiť na prechádzky. Len tak. A tešila sa kedy už budem zase v byte. Sedieť a čakať. Kto kedy príde. Kto a kedy ma bude potrebovať.

Už nemá záujem

Pred polrokom ma nečakane pozval na večeru. Vraj musíme niečo v pokoji prebrať. Medzi predjedlom a hlavným chodom mi povedal, že už nemá záujem. O moje služby a pozornosť. Okamžitá výpoveď z nášho manželstva padla na stôl rovno na ten božský zeleninový šalát. Lásku nespomínal.

Našiel si frajerku o necelých dvadsať rokov mladšiu. A mne to konečne došlo. Nemá o mňa záujem, lebo ja už pre neho dávno neexistujem. Možno mnoho rokov.

Ostatné veci prišli ako letná búrka. Mraky, mraky, blesky a o chvíľu je všetko preč. Rozvod vybavil s podplatenými právnikmi ani nie do mesiaca. Synovia chcú byť pravdaže s ním. Pomaly maturujú, plní predstáv o vlastnom živote, rodičia a hlavne mama nie je na programe dňa. Luxusný život s tatkom je určite lákavejší ako vegetovať so mnou, troskou závislou na liekoch.

Ani ten chabý pokus o samovraždu si nikto z nich nevšimol. Náš dom obratom predal. Stavia novú vilku podľa frajerkiných plánov. Ona vybrala miesto, architekta a všetko ostatné. Vraj miluje jej ťah na bránku!

Ako zlý sen

Mne kúpil dvojizbový byt v paneláku a posiela 300 eur mesačne na účet. Hovorí sa tomu majetkové vyrovnanie. Pri jeho peniazoch skôr zakrivenie, ale ja naozaj nemám silu niečo riešiť. Vo firme ma už nikto nepotrebuje, vraj aj inde je roboty dosť.

Cítim sa ako parazit vyhnaný z tela hostiteľa. Nechcený, úbohý a zraniteľný. Stále verím, že žijem iba zlý sen, z ktorého sa zobudím a všetko bude ako predtým.

Včera som mu napísala , že znesiem čokoľvek, aj frajerky, len nech zostane so mnou. Už mesiac čakám na odpoveď.

Zaznamenala Katarína Gregorová

žiadne príspevky na zobrazenie